Kalenderberská kultúra: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace |
Bez shrnutí editace |
||
Riadok 1:
'''Kalenderberská kultúra''' (ojedinele aj: '''statzendorfsko-gemeinlebarnský typ''' a '''bernhardsthalský typ''') bola kultúra [[stará železná doba|starej železnej doby]] v Dolnom Rakúsku,
Je súčasťou [[halštatská kultúra|halštatskej kultúry]], presnejšie tzv. [[východohalštatský okruh|východoalpskej halštatskej oblasti (=východohalštatského okruhu, východoalpského okruhu)]] a v ňom tzv. [[severovýchodohalštatský okruh|severovýchodoalpskej halštatskej oblasti (=severovýchodohalštatského okruhu, severovýchodoalpského okruhu)]]. Východoalpská halštatská oblasť je pokračovaním [[stredodunajské popolnicové polia|stredodunajských popolnicových polí]] a etnicky zrejme súvisí s tzv. [[Panónci|Panóncami]] (ilýrsky kmeň resp. etnikum príbuzné s [[Ilýri|Ilýrmi]]).
==Charakteristika ==
Typické čisto pre túto kultúru v rámci severovýchodoalpského okruku sú tieto znaky: mesiačikovité idoly (Kalenderberg, Bernolákovo), keramika s plastickou (tzv. kalenderberskou) výzdobou, keramika s plastickými antropomorfnými a zoomorfnými aplikáciami a najmä keramika s maľovanou a rytou figurálnou výzdobou (Šopron). Ďalej je pre ňu príznačné nízke percentuálne zastúpenie kovových predmetov v hrobovej výbave, vrátane mohylových hrobov určených elite, ako aj zvláštne postavenie niektorých pochovaných žien v spoločenskej hierarchii.
Zo všeobecných halštatských znakov treba spomenúť prevládanie žiarového pochovávania, pochovávanie aj pod mohylami zrejme určenými pre elitu - náčelníkov/kniežatá (Nové Košariská, Gemeinlebarn, Krensdorf, Bernhardsthal), vznik veľkých hradísk ako sídiel náčelníkov/kniežat (Kalenderberg, Molpír, Malleiten).
Pre kultúru je charakteristický aj intenzívny diaľkový obchod (južné importy, keramické napodobeniny etruských a gréckych bronzových výrobkov).
==Slovensko ==
Na juhozápadnom Slovensku sa vyskytovala od 730 pred Kr. do 580 pred Kr. Počas tejto kultúry došlo k hospodárskemu rozmachu a znova sa zvýšila hustota obyvateľstva. Spoločenské rozvrstvenie, ktoré pozorujeme od mladej bronzovej doby, pokračovalo – vyčleňovali sa náčelníci (kniežatá), ktorí akumulovali bohatstvo a moc. To sa prejavilo aj na sídlach a pohrebiskách. Obyčajný ľud býval v nížinných remeselnícko-poľnohospodárskych sídliskách v pravouhlých zemniciach a polozemniciach (Bratislava – [[Staré Mesto]], Bratislava - [[Vajnory]], [[Ivánka pri Dunaji]], [[Chorvátsky Grob]]) a pochování boli plochých žiarových pohrebiskách ([[Janíky]]), hoci sa miestami našli aj malé mohylky ([[Chorvátsky Grob]], [[Bernolákovo]]). Kniežatá, kováči a obchodníci bývali vo výšinných osadách (Smolenice-[[Molpír]], [[Bratislavský hrad|Bratislava – hradný vrch]], Bratislava-[[Devín]]) a pochovávaní boli pod mohylami ([[Dunajská Lužná]] - Nové Košariská, Janíky, [[Réca]]). Hradisko Molpír bolo z týchto kniežacích sídiel zďaleka najdôležitejšie (12 ha, tri nádvoria), evidentne ovládalo široké okolie. Bratislava a jej zázemie tvorila vtedy samostatnú hospodársko-spoločenskú jednotku – tzv. sídliskovú komoru halštatskej doby. Do mohýl pochovávali zosnulého spolu s príbuznými či podriadenými (nie je známe či na tento účel zomierali dobrovoľne, alebo ich násilne zabili). Do hrobov vkladali „účelovú“ keramiku (keramika zobrazujúca pohrebné hry, tkanie a pod., nádoby s „prilepenými“ plastickými ľudskými končatinami, býčímí hlavami, keramickými reťazmi a podobne, nádoby v tvare vodných vtákov), do ženských aj mesiačikovité idoly. Okrem toho sú pre túto kultúru príznačné malé mužské – jazdecké aj ityphalické- bronzové figúrky ([[Podhradie]], [[Nitra]], [[Veľké Lovce]], [[Želiezovce]], [[Liptovský Ján]]), možno používané ako amulety.
[[Kategória:Archeologické kultúry]]
| |||