Ostrogótske umenie: Rozdiel medzi revíziami

'''Ostrogótske umenie''' bolo najranejšoujedným fázouz najranejších prúdov [[Predrománske výtvarné umenie|predrománskeho výtvarného umenia]]. spojenéAko snárodné inváziouumenie germánskeho [[Ostrogóti|Ostrogótov]] dobolo upadajúcejspojené [[Starovekýpredovšetkým Rím|Rímskej ríši]] as existenciou [[Ostrogótske kráľovstvo|Ostrogótskeho kráľovstva]].<ref name=":0">Ostrogothic art In: {{Citácia knihy

|isbn=9780195395365}}</ref> Termín označuje umeleckú produkciu Ostrogótov na území dnešného [[Taliansko|Talianska]], kde sa germánsky kmeň usadil v roku [[488]]. Hlavným centrom jeho rozvoja bola [[Ravenna]], bývalé hlavné sídlo rímskych cisárov. OdkiaľVrchol Theodorichdosiahlo za vlády kráľa [[Teodorich Veľký|Theodoricha]], ktorý financoval rozsiahlu výstavbu a opravu stavieb v byzantskom duchu.<ref name=":1">{{Citácia knihy

|strany=180}}</ref>

[[Góti]] založili svoju ríšu na [[Čierne more|čiernomorskom pobreží]] a prenikali ďalej na [[Krym (polostrov)|Krym]]. V roku [[375]] boli podrobení [[Huni|Hunmi]]. Po smrti [[Atila (kráľ)|Atilu]] v roku [[453]] sa [[Ostrogóti]] (časť pôvodného kmeňa) usadili v [[Panónia|Panónii]]. V roku [[486]] poveril východorímsky ([[byzantský]]) cisár [[Zénón (Byzantská ríša)|Zénón]] poverilkmeňového vodcu [[Theodorich Veľký|Theodoricha Veľkého]] ťažením proti [[Odoaker]]ovi do [[Itália|Itálie]]. Theodorich Veľký porazil Odoakera v roku [[493]] porazil a následne sám vládol v Itálii až do svojej smrti v roku [[526]].<ref>{{Citácia knihy

|poznámka=ďalej len Dějiny umění}}</ref> Ostrogótska ríša zahrňovala [[Sicília|Sicíliu]], [[Dalmácia|Dalmáciu]], Panóniu a [[Noricum]]. Ostrogótske umenie v [[Itália|Itálií]] medzi [[5. storočie|5.]] a [[6. storočie|6. storočí]] je do značnej miery spojené s vládou ostrogótského kráľa Theodoricha Veľkého a jeho nástupcov. Umelecká produkcia Ostrogótov pred osídlením Itálie je málo známa,. väčšinouVäčšinou sa sústreďovala na výrobu [[Šperk|šperkov]] alebo spôn. Skutočne jeJe ťažké povedať, že sa niekedy vyvinul osobitý štýl ostrogótskeho umenia. Umenie ako to bolo v prípade ostatných migrujúcich barbarských kmeňov, pozostávalo z úžitkových predmetov a šperkov. Po príchode Ostrogótov do Itálie sa naďalej vyrábali, ako napríklad nájdené šperky v hrobke v [[Domagnano]] v [[San Maríno|San Maríne]], asi 70 km južne od [[Ravenna|Ravenny]]. Ornamentálne a zoomorfné motívy vypĺňajú povrchy fibúl, spôn alebo [[Náušnica|náušníc]]. K zásadnému posunu v ostrogótskom umení došlo vďaka dvom faktorom. Prvým bolo osídlenie Ostogótov v Itálii, kde bolo možné vidieť snahy nadviazať na antický odkaz vďaka množstvu antických a ranokresťanských stavieb a iných foriem umenia. Druhým faktorom bola výchova ostrogótskeho kráľa Theodoricha na byzantskom dvore v [[Konštantínopol|Konštantínopole]], ktorý neudržiaval umelecké tradície Ostrogótov ale obracal sa na antickú či ranokresťanskú umeleckú tradíciu.<ref name=":5" />

Theodorich sníval, že obnoví rozvrátenú Rímsku ríšu z dôb cisárov [[Octavius Augustus|Augusta]] alebo [[Traján|Trajána]]a.<ref>PIJOAN, José. Dějiny umění, str. 170.</ref> Bol aktívnym mecenášom a podporovateľom, ktorý využil umenie a architektúru ako politické nástroje. Pričom stavby a ich výzdobu používal na vlastné mocenské postavenie a ako prostriedok podpory [[Arianizmus|ariánskej viery]].<ref name=":5">{{Citácia knihy

|kapitola zborník=Art and Architecture

|poznámka=ďalej len A Companion to Ostrogothic Italy}}</ref> Theodorich obnovil cisársky dvor v Ravenne a zhromaždil [[Spisovateľ|spisovateľovspisovateľ]]ov, [[Filozof|filozofovfilozof]]ov a [[Právnik|právnikovprávnik]]ov. Architektúra sa viac-mennej inšpirovala [[Ranokresťanské umenie|ranokresťanskou]], ale aj [[Antická architektúra|antickou architektúrou]] alebo výzdobou [[Baptistérium|baptistérií]], [[Chrám|chrámov]] a palácov. Jedinou odlišnou stavbou je [[Theodorichovo mauzóleum]] v Ravenne, ktoré nevychádza priamo z [[Rímska architektúra|rímskej]] alebo [[Byzantská architektúra|byzantskej architektúry]]. Theodorichovými vzormi neboli ostrogótski predkovia a ani iní barbarskí vládcovia, ktorí sa usadili na území bývalej [[Staroveký Rím|Rímskej ríši]] ale túžba byť považovaný za rímskeho [[Cisár|cisára]].<ref name=":4">A Companion to Ostrogothic Italy, str. 386.</ref> Theodorich a jeho dcéra [[Amalaswintha]] udržiavali styky s [[Byzantská ríša|Byzantskou ríšou]], kým kráľ [[Vitiges]] a [[Totila]] viedli boje s Byzanciou, ktorározsiahle sa usilovala o ovládnutie Ostrogótskej ríšeboje.<ref name=":1" /><ref name=":2" /> Nástupcovia Theodoricha sa sami považovali za dedičov rímskych cisárov. Umelecká činnosť počas ich panovania je preto silno ovplyvnená [[Rím]]om a Konštantínopolom.<ref name=":4" /> V roku [[552]] sa ríša pod tlakom Byzancie rozpadla a jej územie bolo dobyté byzantskými vojvodcami [[Narses]]om a [[Belisar]]om.<ref name=":1" /><ref name=":2" />

|titul=History of Art: Barbarian Art

Jediným dochovaným dokladom Theodorichovho paláca (''palatium'') je horná časť mozaiky na južnej stene v [[Bazilika Sant'Apollinare Nuovo|Bazilike Sant'Apollinare Nuovo]]. Palác je vyobrazený trojitým členitým [[Portikus|portikom]] vyčnievajúcim z kolonádovej fasády. Každý [[oblúk]] pôvodne obsahoval postavy pod visiacimi vavrínovými korunami{{--}}Theodorich uprostred a po bokoch jeho manželka, členovia rodiny a dvora. Po [[Justinián I.|Justiniánovom]] znovuzískaní Itálie boli portréty nahradené závesmi. Historici umenia predpokladali, že Bazilika Sant'Apollinare Nuovo bola súčasťou palácového komplexu ako kráľovská [[kaplnka]]. Niektorí odborníci však mylne identifikujú Theodorichov palác s palácom [[Exarcha|exarchu]] (dnes ruiny tzv. [[Brána (hlavný vstup)|brány]] [C''halké'']<ref group="pozn." name=":0">Brána bola pravdepodobne analógiou k hlavnej bráne Chalké [[Veľký palác (Konštantínopol)|Veľkého paláca]] v [[Konštantínopol|Konštantínopole]]e. Názov je odvodený podľa veľkých bronzových či medených dverí</ref>) neďaleko Baziliky Sant'Apollinare Nuovo. Podľa väčšiny historikov umenia sa však Theodorichov palác pravdepodobne nachádzal na juhovýchode od Baziliky Sant'Apollinare Nuovo.<ref name=":7" /> Písomné pramene spomínajú ďalšie paláce v [[Pavia|Pavii]], [[Verona|Verone]] a [[Monza|Monze]] z ktorých sa nič nezachovalo. Menšie paláce alebo vily boli postavené v Palazzolo a Galeate, niekoľko kilometrov severne od Ravenny. V [[Rím|Ríme]]e Theodorich uskutočnil niekoľko renovácii cisárskeho paláca na Palatíne, Aureliánske hradby, Pomepejovo divadlo, [[Akvadukt|akvadukty]] a iné verejné stavby na [[Forum Romanum|Fóre]] či Palatíne. Niektoré drobné práce sa uskutočnili na obnovu [[Koloseum|Kolosea]] alebo Circus Maximus. Niekoľko tehlových škridiel s Theodorichovou značkou sa našli v pätnástich rôznych kostoloch a na niekoľkých verejných budovách v Ríme. V Abano neďaleko [[Padova|Padovy]] bol opravený kúpeľný komplex a palác a vo viacerých mestách boli opravené mestské hradby.<ref name=":8">A Companion to Ostrogothic Italy, str. 358.</ref><ref>{{Citácia periodika

[[Theodorichovo mauzóleum]] pravdepodobne postavené okolo roku [[526]] ako hrobka ostrogótského kráľa Theodoricha Veľkého pred mestskými [[Hradby|hradbami]] na gótskom [[Pohrebisko|pohrebisku]]. Spája v sebe germánske a rímske prvky. [[Mauzóleum]] na rozdiel od iných ranokresťanských budov v Ravenne bolo postavené zo starostlivo opracovaných kamenných blokov dovezenýchprivezených z [[Istria|Istrie]] bez [[Malta (stavebníctvo)|malty]], ale spojenými železnými svorkami. Mauzóleum je centrálna stavba, ktorá pozostáva z dvoch častí. Nižšia časť v úrovni terénu má dekagonálny pôdorys so slepými [[Arkáda (architektúra)|arkádami]] a kruhovým nedokončeným horným poschodím. Uprostred nižšej časti sa nachádza oválny [[Porfýr (subvulkanická hornina)|porfýrporfýrový]]<nowiki/>ový [[sarkofág]], do ktorého bol Theodorich Veľký uložený po smrti. Prízemie bolo krížového tvaru a klenuté, pričom horné poschodie bolo kruhové a zakončené monolitickou [[Kupola|kupolou]] s hmotnosťou viac ako 233 ton. Kupola je obklopená dvanástimi výbežkami, na ktorých sú napísané mená [[Apoštol|apoštolov]]. Jedinou ozdobou je jednoduchá [[rímsa]] s dekórom. Po Justiniánovom edikte, ktorý odsúdil ariánstvo v roku [[561]] boli Theodorichové pozostatky odstránené. Mauzóleum sa zmenilo na kresťanskú modlitebňu.<ref name=":6" /><ref name=":8" /><ref name=":9">A Companion to Ostrogothic Italy, str. 359.</ref>

Agnellus spomína sedem ariánskych kostolov v Ravenne, neďalekej CézareiCézarey a v Classe. Prevažná časť ariánskych chrámov bola postavená vo východnej časti okremRavenny. Výnimkou bol chrámu, ktorý pravdepodobne postavila [[Amalaswintha]] v staršej časti Ravenny. Ďalšie chrámy sa nachádzali severovýchodne a juhovýchodne za hradbami mesta, ako napríklad Chrám San Eusebio, ktorý dal postaviť ariánsky biskup Unimundus v roku [[513]] alebo archeologické nálezisko (2 km južne od [[Bazilika Sant'Apollinare v Classe|Baziliky Sant'Apollinare v Classe]]) veľkej baziliky známej ako ''Ca'Bianca'' z konca 5. alebo začiatku 6. storočia. Pravdepodobne prvým chrámom bol Dom Ariánskychariánov (dnes San Spirito) súčasť biskupského komplexu, ktorý zahŕňal [[baptistérium]] a biskupský palác. Jedná sa o širokú a pozdĺžnu baziliku východorímskeho (byzantského) typu, ako napríklad [[Monastier Studios]] alebo Chrám Panny Márie v Blachernách z 5. storočia v [[Konštantínopol|Konštantínopole]].<ref name=":10">A Companion to Ostrogothic Italy, str. 363{{--}}365.</ref> [[Apsida (architektúra)|Apsida]] je zvonku polygonálna a vo vnútri polkruhová. Steny sú postavené z opätovne použitých tehál rôznych veľkostí. [[Loď (architektúra)|Loď]] je od [[Bočná loď|bočných lodí]] oddelená stĺporadím, spočívajúcimi na siedmich stĺpoch na každej strane, zakončené byzantskými hlavicami. V apside a ani na vnútorných stenách sa nenachádza žiadna výzdoba nie je isté či vôbec nejaká existovala. [[Portál (architektúra)|Portál]] bol možno súčasťou dnes už neexistujúceho [[Átrium|átria]], ktoré sa rozprestieralo pred [[Baptistérium ariánov|Baptistériom ariánov]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu

|jazyk=en}}</ref> Na juhu sa nachádzal ariánsky biskupský palác, známy neskôr ako ''Domus Drocdonis''. Agnellus uvádza, že na druhom poschodí bolo malé oratórium zasvätené [[Svätý Apolinár|svätému Apolinárovi]] rovnako ako [[Arcibiskupská kaplnka]] v tzv. ortodoxnom biskupskom paláci neďaleko Baptistéria ortodoxných.<ref name=":10" />

Theodorich a jeho nástupcovia neboli jediní, ktorí počas existencie Ostrogótskeho kráľovstva podporovali výstavbu a opravu chrámov. Aktívnymi patrónmi boli [[Pápež|rímski biskupi]], ako napríklad [[Symachus]]. Podporil výstavbu niekoľký nových chrámov, ale aj opravu starších chrámov v podobe pridaní oratórií či kaplniek ako napríklad k Chrámom svätého Petra alebo svätého Pavla v Ríme. Ostatní biskupi v Itálli finančne podporovali podobné projekty, ako napríklad Sabinus, biskup z Canosy v [[Apúlia|Apúlii]], ktorý od roku [[514]] až do svojej smrti v roku [[566]] postavil nové baptistérium vedľa starej katedrály, nový katedrálny komplex a [[Tetrakoncha|tetrakonchálny]] Chrám San Leucio (pôvodne zasvätený [[Kozma a Damián|svätému Kozmovi a Damiánovi]]).<ref name=":16">A Companion to Ostrogothic Italy, str. 384.</ref>

<gallery mode="packed" heights="150" caption="Galéria k architektúre">

Produkcia mozaikovej výzdoby neupadla a ešte počas vlády Theodoricha vznikali miestnymi remeselníkmi mozaiky, čo potvrdzuje kontinuitu umeleckej tradície. Ikonografické plány sa pomerne málo zaoberajú udalosťami [[Starý zákon|Starého]] a [[Nový zákon|Nového zákona]], v mnohom nesú prvotné prvky ranokresťanskej symboliky.<ref name=":13">{{Citácia knihy
|priezvisko=Lassus|meno=Jean
|titul=Raně křesťanské a byzantské umění
|vydavateľ=Artia
|miesto=Praha
|rok=1971
|strany=73}}</ref>

|vydavateľ=[[Oxford Univesity Press]]

|vydavateľ=[[Cambridge University Press]]

|miesto=Santa Barbara (Kalifornia)

|edícia=Praeger series on the Middle Ages}}</ref> Stredný pás zobrazuje [[Prorok|prorokovprorok]]ov alebo [[Apoštol|apoštolovapoštol]]ov,<ref name=":14" /> ktorí svojou podobou majú pripomínať stojace stĺpy nad svätostánkom (tzv. [[aron ha-kodeš]]) v synagóge v [[Dura Európos|Dure Európos]].<ref name=":12" /> Horný pás zobrazuje 26 vyobrazení kristologického cyklu (zázračné uzdravenia chorých) v neznemenej podobe z Theodorichovej doby.<ref name=":13" /> Kristus je tu na jednej mozaike zobrazený bez brady v protiklade s východným typom zobrazovania (zarastený sýrsky typ). Na druhej strane sa nachádzajú pašiové výjavy, ktoré však nezobrazujú typické bolestivé scény ale po Judášovej zrade prechádzajú k [[Zmŕtvychvstanie Pána|Zmŕtvychvstaniu]].<ref name=":13" /> Agnellus spomína procesijný námet v [[Apsida (architektúra)|apside]] rovnako ako na stenách hlavnej lodi. Pôvodná mozaika sa nezachovala.<ref name=":14" /> V apside pod oknami sa nachádza už len kamenný nápis „''Kráľ Theodorich postavil tento chrám od základov v mene nášho Pána Ježiša Krista''.“<ref>{{Citácia knihy

|vydanie text=22nd Ed.

Archeologické vykopávky v predpokladom mieste Theodorichovho paláca odhalili fragmenty podlahových mozaík s mytologickými námetmi, ako napríklad [[Bellerofontes]] premáha [[Chiméra (mytológia)|Chiméru]]. Počas byzantskej nadvlády boli náhradné geometrickými motívmi.<ref>A Companion to Ostrogothic Italy, str. 367{{--}}368.</ref> K významným mozaikám ostrogótskej éry pod silným vplyvom Byzancie patrí mozaika v apside Bazilike Kozmu a Damián v Ríme. Výzdoba apsidy je najskorším dochovaným príkladom ikonografického typu, ktorý sa nachádza v niekoľkých ďalších ranostredovekých chrámoch v Ríme. Kristus je vyobrazený uprostred zostupujúci z neba a po stranách sa nachádzajú [[Apoštol Peter|apoštoli Peter]] a [[Pavol (apoštol)|Pavol]], ktorí predstavujú mučeníkov [[Kozma a Damián|svätého Kozmu a Damiána]]. Úplne vľavo je zobrazený donátor pápež [[Félix IV.]] s modelom kostola a vpravo je [[Teodor Tyron|svätý Teodor]]. Podobnosť štýlov a techník mozaík medzi Rímom a Ravennou naznačuje silné umelecké väzby.<ref name=":16" />

<gallery mode="packed" heights="150" caption="Galéria k mozaikám">

Kým [[architektúra]], [[mozaika]] a kovoremeselné či [[Zlatníctvo (remeslo)|zlatnícke práce]] kvitli v najoriginálnejších formách, [[sochárstvo]] bolo viacv menejtomto naobdobí ústupe.v ZmenaEurópe jeviacmenej evidentnána v mnohých ohľadochústupe. DruhV umenia akým je sochárstvo vrámci [[Barbarské umenie|barbarskombarbarského umeníumenia]] neexistovalosa navyše pred príchodom barbarov na Západ prakticky nevyskytovalo. Medzi barbarskými kmeňmi, usadenými na území [[Západorímska ríša|Západorímskej ríše]] boli [[Ostrogóti]] jedinou skupinou, ktorá prijala myšlienku [[Reliéf (sochárske dielo)|reliéfov]] a [[Socha|sôch]] z [[Kameň|kameňakameň]]a alebo [[Bronz|bronzubronz]]u v životnej veľkosti.<ref name=":11">A Companion to Ostrogothic Italy, str. 352.</ref> VKým inde v kresťanskom svete sochárska výroba v [[5. storočie|5.]] a [[6. storočie|6. storočí]] klesá sochárska produkcia vo Východorímskej (byzantskej) ríše a na bývalých územiach Západorímskej ríše., Theodorich a jeho nástupcovia však sochárstvo oživujú v snahe prezentovať svoju moc.<ref name=":7" />

Písomne pramene spomínajú niekoľko sôch Theodoricha. Najpozoruhodnejšia bola jeho bronzová jazdecká socha Theodoricha<ref name=":11" />{{#tag:ref|Jazdecká socha Theodoricha je niekedy identifikovaná so sochou ''Regisole'' dnes v [[Pavia|Pavii]]. Vzorom sochy bola pravdepodobne jazdecká socha [[Markus Aurélius|Marka Aurélia]], o ktorej sa v tom čase predpokladalo, že zobrazuje ‎‎[[Konštantín I. (cisár)|Konštantína I.‎‎]] Podľa viacerých odborníkov ''Regisole'' znázorňuje [[Septimius Severus|Septima Severa]] alebo ostrogótskeho kráľa [[Theodorich Veľký|Theodoricha Veľkého]]. Socha bola v roku [[1335]] prenesená z [[Miláno|Milána]] do Pavie ako vojnová trofej a v roku [[1796]] bola zničená. Až v roku [[1937]] bola socha podľa opisov znovu vytvorená talianskym umelcom [[Francesco Messina|Francescom Messinou]].<ref name=":DSSL">{{Citácia knihy

|vydavateľ=[[Cambridge University Press]]

|jazyk=en}}</ref>|group=pozn.}}, ktorá stála pred jeho kráľovským palácom v [[Ravenna|Ravenne]]. Podľa [[Jordanes|JordanesaJordana]] východrímsky (byzantský) cisár [[Zénón (Byzantská ríša)|Zenón]] nariadil, aby bola socha Theodoricha umiestnená na námestí ''Augustaion'' v [[Konštantínopol|Konštantínopole]]. Neskôr mohla byť prenesená do Ravenny, odkiaľ ju po dobytí [[Longobardské kráľovstvo|Longobardského kráľovstva]] odniesol [[Karol Veľký]] a umiestni ju pred svoj palác v [[Aachen|Aachene]].<ref name=":11" />

[[Prokopios Cézarejský|Prokopios]] spomína niekoľko Theodorichových sôch v [[Rím|Ríme]]e. [[Izidor zo Sevilly]] poznamenáva, že kráľovi bola vyrobená pozlátená bronzová socha, ako pocta za prácu pri obnove mestských hradieb. Základňa pravdepodobnej sochy bola nájdená pri rímskom [[Koloseum|Koloseu]]. Prokopius ďalej spomína ďalšiu sochu na [[Fórum (námestie)|fóre]] v [[Neapol|Neapole]]e.<ref name=":11" />

V [[Theodorichovo mauzóleum|Theodorichovom mauzóleu]] sa nachádza [[Porfýr (subvulkanická hornina)|porfýrový]] [[sarkofág]] v tvare vani, kde boli uložené ostatky Theodoricha Veľkého. Sarkofág má dva [[Basreliéf|basreliéfybasreliéf]]y levích hláv a krúžkov, ktoré majú asociovať kruhy používané pri kotvení lodí. Neobsahuje ďalšie žiadne [[Insígnia|insígnie]], nápisy alebo kresťanské symboly a jeho umelecká realizácia zďaleka nedosiahla úroveň niektorých prežívajúcich sarkofágov 6. storočia. Na vlyse mauzólea sa nachádza reliéf tzv. motív klieští, ktorý je prevzatý z kovoremeselných či zlatníckych prác.<ref>{{Citácia knihy

Sochárska produkcia pokračovala u Theodorichových nástupcov, jeho dcéry [[Amalaswintha|Amalaswinthy]] a jej syna [[Athalarich]]a. Silno poškodená mramorová [[busta]] mladého muža s korunou bola nájdená vo [[Forlì|Forli]]. Ďalšie tri mramorové busty žien s okrúhlou tvárou s [[Diadém|diadémom]] sú datované spravidla do [[6. storočie|6. storočia]]. Napriek tomu, že ich niektorí historici ich zvyčajne označujú za cisárovnú [[Ariadna (cisárovná)|Ariadnu]]. Väčšina, historikovväčšina umeniakunsthistorikov predpokladá, že sa jedná práve o Amalaswinthu. PričomOdkazujú odkazujúpritom na skutočnosť, že ide o jediné diadémové busty z Ríma, v ktorom vtedy vládla ostrogótska kráľovná ako [[Regent|regentka]]. To vyvoláva otázky prečo by sa toľko búst cisárovnej Ariadny nachádzalo práve v Ríme a žiadna v Konštantínopole. Nie je jasné či existovali nejaké sochy ostrogótskeho kráľa [[Theodahad]]a, keďže v navrhovaných ústupkoch cisárovi [[Justinián I.|Justiniánovi]] sa nachádzal záväzok, že nebude stavať žiadne svoje sochy, pokiaľ nebudú umiestnené vedľa sôch cisára.<ref>A Companion to Ostrogothic Italy, str. 353.</ref>

Pod [[úžitkové umenie]] spadá široká škála predmetov dennej, či príležitostnej potreby, ktorá sa často prekrýva s inými formami umenia. [[Ostrogóti]] boli prvým barbarským kmeňom, ktorý sa usadil v [[Západná Európa|západnej Európe]] a rovnako prvým, ktoktorý vytvoril snahy o spojenie neskoroantických, ranokresťanských či gótskych prvkov. Boli tiež priekopníkmi v prispôsobovaní zoomorfných motívov kresťanskému obsahu. Byzantský vplyv na šperky bol viditeľný v technike filigriánu. Ostrogóti sa starali o zdokonalenie [[Zlatníctvo (remeslo)|zlatníckych prác]] na svojom území.<ref name=":5" /> [[Theodorich Veľký|Theodorich]] napodobňoval razenie cisárskych [[Minca|mincí]] ako je napríklad ''solidus'', kde je zobrazený v plášti a v rukách drží [[Zemeguľa|zemeguľu]].<ref name=":3" /> Na minciach sú ostrogótski králi zobrazenýzobrazení z profilu alebo podľa vzoru [[Justinián I.|Justiniána]] znázorňujúceho vládcu v čelnej póze.<ref name=":7" /> Theodorichové vyobrazenie sa nachádzalo aj na [[Kamea|kameách]].<ref name=":3" />

Napriek pokusom napodobniť neskoroantickú tvorbu si však Ostrogóti zachovali tradíciu výroby polychrómovaných šperkov z oblasti [[Čierne more|čiernomorskeho pobrežia]]. Charakterizované drahými kameňmi osadených v zlatom lôžku s geometrickými ornamentmi a filigriánom. Počas [[5. storočie|5. storočia]] dochádzalo k snahám zjednodušovania neskoroanitckýchneskoroantických foriem. Ďalším prejavom bolo vkladanie rímskych mincí do šperkov.<ref name=":3" /> Najtypickejším motívom bola štylizovaná orlica alebo skôr havran, ktorý v báji o [[Odin (boh)|Odinovi]] doprevádza germánskych bojovníkov. Orlica hľadiaca dopredu je zosobnením myšlienky a hľadiaca dozadu zosobnením pamäti. Štylizovaná podoba vtáka bez pazúrov, so zodvihnutouzdvihnutou hlavou z profilu a polo pretiahnutými krídlami. Uprostred je ovál do neho je vsadený leštený alebo brúsený [[drahokam]]. Ďalším častým typom spôn sú pretiahnuté fibule skladajúce sa z dvoch častí: väčšie obdĺžnikové alebo polkruhové roztvorené a menšie hruškovité spojené vypuklým oblúkom. Tieto fibule sú zdobené technikou ''cloisonné'' (priehradkový email) alebo jamkovým emailom a niekedy sú tepané.<ref>PIJOAN, José. Dějiny umění, str. 164{{--}}165.</ref> Uplatnili sa na prackách opaskov, na ktorých je najrozšírenejším typom obdĺžniková doštička symetricky rozdelená radmi jamôk vyplnenými [[Email (farba)|emailom]]. Poklad z [[Cesena|Ceseny]] neďaleko [[Ravenna|Ravenny]] z konca 5. storočia zahŕňa reťaze, [[Prsteň|prstene]], [[Náušnica|náušnice]], kríže, brošne a spony, všetky vyrobené bohato dekoratívnym spôsobom.<ref name=":3" />

|vydavateľ=The [[Metropolitan Museum of Art|The Metropolitan Museum of Art]]

|spoluautori=et al.}}</ref> Panciere boli posiate bohatými zlatými ozdobami a ich kovové štíty doštičkami z drahých kovov. Niekedy je [[Almandín|almandinová]] tzv. [[mozaika]] tak jemná, že zlaté kontúry vytvárajú drôtenú sieť, ako napríklad zlaté predmety z múzea v Ravenne, ktoré pravdepodobne zdobili Theodorichov pancier. Objavuje sa rovnaký geometrický ornament ako na vlyse korunnej rímsy [[Theodorichovo mauzóleum|Theodorichovho mauzólea]]. Táto [[Email (farba)|emailová]] technika bola pravdepodobne byzantského pôvodu, len tavená farebná sklenená hmota bola nahradená almandínmi a [[Tyrkys|tyrkysmityrkys]]mi rezanými za studena. Náplecníky a medaily sa podobali tým aké nosili rímskyrímski [[Legionár|legionárilegionár]]i. Pri prieskume ostrogótskeho pohrebiska pri Nocera Umbry neďaleko [[Assisi]] sa našli bohato zdobené zbrane. V hroboch žien a detí sa často nachádzajú nože zdobený almandínmy a zlatým filigriánom.<ref>PIJOAN, José. Dějiny umění, str. 165{{--}}166.</ref>

|vydanie text=22nd Ed.

[[Kategória:Ostrogóti|Umenie]]