Symfónia: Rozdiel medzi revíziami

Symfónia je rozsiahle a závažné orchestrálne dielo. Považuje sa za vrcholné hudobné dielo a takmer každý skladateľ sa rozhodol vyskúšať si na symfonickej tvorbe svoje skladateľské zručnosti, um a fantáziu. Symfónia poskytuje priestor pre rozvoj bohatých hudobných myšlienok pri využití všetkých základných hudobných foriem. Od čias Beethovena symfónie zvyčajne neskrývajú len bohatstvo hudobné ale aj ideové. Často predstavujú odrážajú duševné pochody skladateľa a jeho zápas o vyjadrenie umeleckej pravdy. Symfónia môže byť dielom absolútnej i programovej hudby. Základná stavba symfónie (pozri nižšie) tak ako bola položená v období klasicizmu, bola v neskorších obdobiach často modifikovaná a vznikali roznerôzne zvláštne typy symfoniísymfónií – napríklad symfónie s odlišným počtom viet a podobne. Niektoré diela, ktoré by sa dali považovať za symfónie boli z nejakého dôvodu skladateľom nazvané inak (napríklad [[Koncert pre orchester (Bartók)|Koncert pre orchester]] od [[Béla Bartók|Bélu Bartóka]]). Naopak, niektoré diela nesúce označenie „symfónia“ ňou v skutočnosti nie sú (Napríklad Alpská symfónia [[Richard Strauss|Richarda Straussa]] je v skutočnosti symfonická báseň).

* 1. veta časť – v rýchlom tempe (často ''allegro'') v [[sonátová forma|sonátovej forme]]

* 2. vetačasť – v pomalom tempe (často ''adagio'', prípadne ''andante''), často v piesňovej forme alebo forme variácií

* 3. vetačasť  – tanečného charakteru, obvykle ''scherzo'', v období klasicizmu ''menuet'' a ''trio''

* 4. vetačasť – v rýchlom tempe (''allegro'' alebo rýchlejšie), vo [[rondo]]vej alebo sonátovej forme