Kraj Vysočina: Rozdiel medzi revíziami

Na severe susedí s [[Pardubický kraj|Pardubickým krajom]], na juhovýchode s [[Juhomoravský kraj|Juhomoravským krajom]], na juhozápade s [[Juhočeský kraj|Juhočeskými krajom]] a na severozápade sa [[Stredočeský kraj|Stredočeským krajom]]. Na juhu sa takmer približuje k hranici [[Rakúsko|Rakúska]], ale nedosiahne na ňu.

Za Rakúska-Uhorska bol údajne blízko vrchu Melechov na západe dnešného okresu [[Okres Havlíčkův Brod|Havlíčkův Brod]] v blízkosti [[Stvořidla|Stvořidiel]] vyznačený symbolický stred Európy, bližšie informácie o dôvode vyznačenie však nie sú známe.

[[File:Zapadající slunce.JPG|thumb|ZapadajícíZapadajúce slunceslnko na VysočiněVysočine]]

Celé územie kraja Vysočina leží v oblasti [[Českomoravská vrchovina|Českomoravskej vrchoviny]]. Na juhu zahŕňa západnú časť Jevišovickej pahorkatiny a sever Javořickej pahorkatiny, na západe je Křemešnická vrchovina, na severozápade leží Hornosázavská pahorkatina, na severe [[Žďárské vrchy]] s Hornosvrateckou pahorkatinou, na východe a v centre je Křižanovská vrchovina. V Jihlavských vrchoch (Javořická pahorkatine) sa nachádza najvyšší vrch [[Javořice]] (837 m). Len o meter nižší je vrchol [[Devět skal]] v Žďárskych vrchoch. Rozvodie morí tiahnuce sa od severovýchodu na juhozápad delí kraj na dve takmer rovnaké časti. Úmorie Severného mora do kraja zasahuje povodím Labe, Labe sama však krajom nepreteká a vody do nej odtekajú radom menších riek, z ktorých k tým dôležitejším patrí [[Sázava (rieka)|Sázava]]. Podobne juhovýchodnej polovica kraja patrí k úmoriu Čierneho mora a povodiu Dunaja, ale do kraja povodia zasahuje menšími riekami, napr [[Svratka (rieka)|Svratkou]] či [[Jihlava (rieka)|Jihlavou]].