Antony Blinken: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
TeslaBot (diskusia | príspevky)
d -{{Pracuje sa}} +{{Na úpravu}}, 10 dní bez úpravy
Smrtihlav (diskusia | príspevky)
menšie úpravy
Riadok 1:
{{Na úpravu|Potenciálne nedokončený článok. Robot odstránil šablónu {{tl|pracuje sa}} pre nečinnosť.|20210427}}
{{Infobox Politik
| Meno = Antony Blinken
Řádek 39 ⟶ 38:
| Portál2 =
}}
'''Antony John Blinken''', [[Bachelor of Arts|BA]], [[Doktor práv|J.D.]] (* [[16. apríl]] [[1962]], [[Yonkers]], [[New York (štát)|New York]]) je americký [[Demokratická strana (USA)|demokratický]] [[politik]] a právnik [[Židia v Spojených štátoch|židovského]] pôvodu, ktorý od [[26. január|26. januára]] [[2021]] pôsobí vo funkcii [[Ministerstvo zahraničných vecí Spojených štátov|ministra zahraničných vecí Spojených štátov]] ako člen [[Kabinet Spojených štátov amerických|kabinetu]] prezidenta [[Joe Biden|Joea Bidena]]. Počas vlády prezidenta [[Barack Obama|Barracka Obamu]] (2009 – 2017) pôsobil ako poradca viceprezidenta J. Bidena pre národnú bezpečnosť (''National Security Advisor to the Vice President of the United States'', 2009 – 2013), zástupca poradcu pre národnú bezpečnosť (''United States Deputy National Security Advisor'', 2013 – 2015) a ako námestník ministra zahraničných vecí [[John Kerry|Johna Kerryho]] (''United States Deputy Secretary of State'', 2015 – 2017).
 
== Život ==
Narodil sa v rodine bankára [[Donald M. Blinken|Donalda Mayera Blinkena]] a jeho manželky Judith (Frehm), ktorej rodičia boli druhogeneračnými [[Prisťahovalectvo|imigrantmi]] z radov [[Uhorsko|uhorských]] [[Židia|Židov]]. Blinkenov otec neskôr pôsobil ako [[veľvyslanec Spojených štátov v Maďarsku]] (1994 – 1997) a jeho strýko, [[Alan Blinken]], bol [[Veľvyslanec Spojených štátov v Belgicku|americkým veľvyslancom v Belgicku]] (1993 – 1997). Jeho starý otec z otcovej strany, právnik [[Maurice Blinken|Maurice Henry Blinken]], patril k prvým zástancom štátu [[Izrael]]a a ako prezident Amerického palestínskeho inštitútu (''American Palestine Institute'') skúmal otázku jeho hospodárskej životaschopnosti Izraela.
 
Blinken nastúpil na privátnu [[Dalton School|Daltonskú školu]] (''Dalton School'') v [[New York (mesto)|New Yorku]], kde študoval do roku 1971. Koncom roka 1970 sa jeho rodičia rozviedli a vtedy deväťročný Blinken odcestoval do [[Paríž]]a spolu so svojou matkou a jej novým partnerom, právnikom a preživším [[holokaust]]u [[Samuel Pisar|Samuelom Pisarom]]. Počas svojho parížskeho pobytu študoval na prestížnej privátnej [[École Jeannine Manuel|Škole Jeannine Manuelovej]] (''École Jeannine Manuel'') a v rokoch 1980 – 1984 pokračoval v štúdiu v odbore sociálnych vied na [[Harvardova univerzita|Harvardovej univerzite]], na ktorej bol tiež spolueditorom a prispievateľom študentského denníka ''[[The Harvard Crimson]]''. Po spromovaní rok stážoval v redakcii časopisu ''[[The New Republic]]'' a následne v rokoch 1985 – 1988 absolvoval štúdium práva na [[Columbia University in the City of New York|Kolumbijskej univerzite]]. Následne vykonával právnickú prax v New Yorku a Paríži a spolupracoval so svojim otcom Donaldom M. Blinkenom na fundraisingu pre [[Michael Dukakis|Michaela Dukakisa]], demokratického kandidáta v [[Prezidentské voľby v USA v roku 1988|amerických prezidentských voľbách v roku 1988]].
 
V roku 1987 vydal svoju bakalársku prácu vo forme monografie ''Ally versus Ally : America, Europe, and the Siberian Pipeline Crisis'' („Spojenec proti spojencovi : Amerika, Európa a kríza sibírskeho plynovodu“), v ktorej tvrdil, že pre americkú zahraničnú politiku malo byť dôležitejšie udržať dobré vzťahy s európskymi štátmi než vyvinúť diplomatický nátlak na [[Sovietsky zväz]] pre krízu okolo [[plynovod Urengoj-Pomary-Užhorod|plynovodou Urengoj-Pomary-Užhorod]]. Z obavy zo závislosti Európy na sovietskych dodávkach plynu sa administratíva prezidenta [[Ronald Reagan|Ronalda Reagana]] ostro postavila proti stavbe tohto plynovodu a uvalila sankcie na americké spoločnosti, ktoré mali vyvážať technológie potrebné na jeho stavbu plynovodu, pričom tieto opatrenia dopadli aj na ich európske dcérske spoločnosti. Ministri zahraničných vecí členských štátov [[Európske spoločenstvo|Európskeho spoločenstva]] protestovali voči tomuto kroku protestovali.
 
== Kariéra ==
=== V administratíve prezidentov [[Bill Clinton|Billa Clintona]] a [[George W. Bush|Georga W. Busha]] ===
V rokoch 1994 – 2001 Blinken pôsobil ako člen štábu [[National Security Council|Výboru pre národnú bezpečnosť]] (''National Security Council'', NSC). V rokoch 1994 – 1998 bol špeciálnym asistentom prezidenta a staršieho riaditeľa pre strategické plánovanie a starším riaditeľom NSC pre speechwriting. V rokoch 1999 – 2001 zastával funkciu špeciálneho asistenta prezidenta a staršieho riaditeľa pre európske a kanadské záležitosti.
 
Patril k zástancom americkej invázie do Iraku v roku 2003 ([[tretia vojna v Perzskom zálive]]). V rokoch 2002 – 2008 bol riaditeľom štábu Výboru pre zahraničné vzťahy [[Senát Spojených štátov|Senátu Spojených štátov]] (''United States Senate Committee on Foreign Relations''), pričom vtedajšiemu senátorovi a predsedovi zmieňovaného výboru J. Bidenovi asistoval s naformulovaním vyjadrenia podpory pre inváziu a návrhu na rozdelenie okupovaného Iraku na tri nezávislé regióny podľa etnického a náboženského zloženia. Tento návrh sa však stretol s ráznym odporom ako na domácej pôde, tak aj u novoustanovenej irackej vlády.
 
Popri tom pôsobil ako ''senior fellow'' v bipartajnom [[Think tank|think tanku]] [[Center for Strategic and International Studies|Centrum pre strategické a medzinárodné štúdiá]] (''Center for Strategic and International Studies''). V roku 2008 sa podieľal na realizácii predvolebnej kampane Joea Bidena a vzápätínásledne bol členom tímu prechodného tímu vtedy novozvoleného prezidenta [[Barack Obama|Barracka Obamu]] a jeho viceprezidenta J. Bidena.
 
=== V administratíve prezidenta Barracka Obamu ===