Srdcové zlyhanie: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
d typo(gr.) - opr. mix latinky a jiného písma (Arteriálna hypertenziаArteriálna hypertenzia)
Ciernik M (diskusia | príspevky)
aktualizácia na základe guidelines ESC 2021 - chronické zlyhávanie.
Riadok 24:
* NYHA III – ťažkosti pacienta obmedzujú aj pri malej námahe, ale ustúpia v pokoji
* NYHA IV – akákoľvek telesná záťaž je vylúčená, ťažkosti sú prítomné aj v pokoji
V smerniciach Európskej kardiologickej spoločnosti z r. 2021 je zavedená terminológia na základe ejekčnej frakcie ľavej komory (EFĽK, angl. LVEF), čo je percentuálne vyjadrená časť objemu krvi v ľavej komore, ktorá je pri jej sťahu vypudená do krvného obehu (meraná spravidla echokardiograficky, norma nad 60%). Podľa tejto terminológie sa rozlišuje srdcové zlyhanie s redukovanou ejekčnou frakciou ľavej komory (angl. HFrEF, EFĽK pod 40%), srdcové zlyhanie s mierne redukovanou ejekčnou frakciou ľavej komory (angl. HFmrEF, EFĽK 41-49%) a srdcové zlyhanie so zachovanou ejekčnou frakciou ľavej komory (angl. HFpEF, EFĽK nad 50%), ktoré vlastne zodpovedá poruche diastolickej funkcie ľavej srdcovej komory.<ref name=":5">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=2021 ESC Guidelines for the diagnosis and treatment of acute and chronic heart failure|url=https://www.escardio.org/Guidelines/Clinical-Practice-Guidelines/Acute-and-Chronic-Heart-Failure,%20https://www.escardio.org/Guidelines/Clinical-Practice-Guidelines/Acute-and-Chronic-Heart-Failure|vydavateľ=www.escardio.org|dátum prístupu=2021-09-24}}</ref>
 
== Príčiny srdcového zlyhania<ref name=":1" /> ==
Řádek 58 ⟶ 59:
===Echokardiografia ===
[[Echokardiografia|Echokardiografickým]] vyšetrením je možné stanoviť druh a mieru poruchy funkcie srdcových komôr. Dá sa posúdiť miera poruchy systolickej a diastolickej funkcie, detegovať morfologické zmeny, ako je rozšírenie oddielov srdca a zhrubnutie sien komôr, zistiť prítomnosť tekutiny v osrdcovníku aj pohrudničnej dutine. Je dôležité pri hľadaní príčiny zlyhania srdca – dokáže odhaliť infarkt myokardu, vrodené aj získané [[Chlopňová chyba|chlopňové chyby]] a aj mnohé vzácne a ináč nezistiteľné ochorenia – nádory srdca, tamponádu atď.
 
=== Ďalšie zobrazovacie vyšetrenia<ref name=":5" /> ===
Vyšetrenie srdca pomocou [[Magnetická rezonancia|nukleárnej magnetickej rezonancie]] (CMR - cardiac magnetic resonance) je potrebné v prípade, že zhodnotenie štruktúry a funkcie srdca nie je možné echokardiograficky (pre zlú vyšetriteľnosť pacienta- nedostatočné "akustické okno"). Má význam zvlášť pri stanovení ochorenia, ktoré je príčinou zlyhania srdca - napr. pri odlíšení ischemickej choroby srdca od kardiomyopatie. [[Koronarografia|Koronarografické]] vyšetrenie je súčasťou diagnostiky, prípadne liečby [[Ischemická choroba srdca|ischemickej choroby srdca]], ktorá je najčastejšou príčinou srdcového zlyhávania.
 
===Laboratórne vyšetrenia<ref name=":2" /> ===
Řádek 65 ⟶ 69:
 
Bývajú potrebné aj ďalšie vyšetrenia, zamerané na diagnostiku a liečbu ochorenia, ktoré srdcové zlyhanie spôsobilo.
 
=== Domáci telemonitoring ===
Domáci telemonitoring (HTM) pacientov so závažným srdcovým zlyhaním umožňuje ich denné sledovanie lekárom a priebežné úpravy liečby aj po prepustení z nemocnice. Technicky je bežne dostupná EKG kontrola srdcového rytmu, ale ešte užitočnejšie je monitorovanie s cieľom odhaliť nastupujúcu pľúcnu kongesciu pred vznikom pľúcneho opuchu monitorovaním tlaku v pľúcnej artérii (technológia CardioMEMS), ktoré je v poslednej fáze klinických skúšok.  
 
== Liečba chronického srdcového zlyhania<ref name=":0" /><ref name=":2" /><ref name=":3" /> ==
Řádek 72 ⟶ 79:
Prežívanie pacientov so srdcovým zlyhávaním zlepšuje úprava životosprávy – zanechanie fajčenia a taká fyzická záťaž, ktorú pacient ešte znesie (úplné vylúčenie telesnej záťaže nie je vhodné). Tradičným režimovým opatrením je obmedzenie solenia a obmedzenie príjmu tekutín, ktoré sa dá jednoducho kontrolovať podľa telesnej hmotnosti (jej zmeny podľa množstva tekutiny v tele sú oveľa rýchlejšie, ako z iných príčin). Prospešnosť redukcie telesnej hmotnosti obéznych pacientov sa predpokladá, ale nebola exaktne preukázaná. Konzumácia primeraného množstva alkoholu (uvádzané množstvo je 7 drinkov týždenne, čo je približne 130 gramov čistého alkoholu) je prospešná, vyššie množstvá skôr škodia (priame odporúčanie je kontroverzné, pretože aj malé množstvo alkoholu poškodzuje pečeň).
 
=== Lieky<ref name=":5" /> ===
Z liekov sa dokázala prospešnosť liečby statínmi (lieky znižujúce hladinu cholesterolu v krvi), ktorá je štandardnou súčasťou liečby ischemickej choroby srdca, s výnimkou pacientov s ťažkým obehovým zlyhaním.
 
Lieky zo skupiny ACE-I (inhibítorov angiotenzínkonvertujúceho enzýmu), používané pôvodne v liečbe artériovej hypertenzie, patria do prvej línie liečby pacientov so srdcovým zlyhaním (napr. lisinopril, trandolapril, ramipril...). Pri ich neznášanlivosti je rovnocennou náhradou skupina ARB (blokátory angiotenzínového receptora – napr. losartan, valsartan, candesartan). Sú prospešné aj v liečbe akútneho srdcového zlyhania, ich dávka je limitovaná poklesom krvného tlaku pod prijateľnú úroveň.
 
Do štandardnej liečby srdcového zlyhania patria lieky zo skupiny β-sympatikolytík (napr. bisoprolol, carvedilol, nebivolol). Majú ochranný účinok na myokard a znižujú frekvenciu srdca. Sú kontraindikované pri akútnom srdcovom zlyhaní, ktoré môžu ďalej zhoršovať, preto sa liečba začína len u stabilizovaných pacientov a malými dávkami, ktoré sa postupne zvyšujú.
 
Pre lieky zo skupiny antagonistov mineralkortikoidových receptorov (MRA) - spironolakton, eplerenon bolo dokázané, že predlžujú život a znižujú počet hospitalizácii pacientov s redukovanou ejekčnou frakciou ľavej komory.
 
Inhibítory sodíkovo-glukózového kontransportéra 2 (SGLT2 inhibítory) dapagliflozin, empagliflozin sú novozavedenou skupinou liekov, ktorá bola vyvinutá ako antidiabetikum pre liečbu pacientov s [[diabetes mellitus]] - cukrovkou 2.typu. Po zistení ich priaznivých účinkouv na kardiovaskulárnu mortalitu bola ich indikácia rozšírená o liečbu všetkých pacientov so srdcovým zlyhávaním, nielen diabetikov. Mechanizmus ich účinku nie je dosiaľ spoľahlivo objasnený, predpokladá sa pôsobenie na vnútrobunečný mechanizmus adaptácie na depléciu kyslíka a nutrientov a [[Erytropoetín|erytropoetínom]] sprostredkované zvýšenie počtu [[Červená krvinka|červených krviniek]].
 
Inhibítor angiotenzínového receptora - neprilyzínu (ARNI) v kombinácii s blokátorom angiotenzínového receptora sacubitril/valsartan je odporúčaný ako náhrada liečby ACE-I.
 
Pacientov s prejavmi kongescie zbavuje prebytočnej tekutiny liečba diuretikom (t. j. liek na zvýšenie tvorby moča) furosemid. Účinkuje pomerne rýchlo a intenzívne, takže môže spôsobiť aj nadmerné odvodnenie pacienta. Bežne znižuje hladinu draslíka v krvi, čo zvyšuje nebezpečenstvo arytmii, preto treba tento parameter kontrolovať. Pokiaľ sa nekombinuje s liekmi, ktoré draslík v tele zadržujú (napr. ACE-I), treba ho v tele dopĺňať liekmi. Furosemid patrí k základným liekom akútneho srdcového zlyhania.
Řádek 83 ⟶ 94:
Tradičným liekom srdcového zlyhávania je kardiotonikum digoxin. Jeho skutočná účinnosť je slabšie preukázaná, najužitočnejší je u pacientov s [[Fibrilácia predsiení|fibriláciou predsiení]] a s nízkym krvným tlakom.
 
Ako alternatíva liečby β-sympatikolytikami sa odporúča liečba ivabradinom, u pacientov s veľmi zníženou funkciou ľavej komory je možné skúsiť liečbu spironolactonon alebo eplerenonom. Ďalšie lieky, ktorých účinnosť je sporná alebo sú vhodné len pre niektoré vybrané skupiny pacientov, sú isosorbit dinitrát, trimetazidin, neprilysin, hydralazin a ďalšie. Liečba statínmi (lieky znižujúce hladinu cholesterolu v krvi) je štandardnou súčasťou liečby najčastejšej príčiny srdcového zlyhania, ischemickej choroby srdca.
 
===Kardiostimulácia ===
Řádek 91 ⟶ 102:
Podstatnou súčasťou liečby srdcového zlyhávania je liečba [[Arytmia|arytmii]] (porúch srdcového rytmu), ak sú hemodynamicky závažné, t. j. ovplyvňujú výkon srdca – [[Fibrilácia predsiení|fibrilácie predsiení]], rôznych typov [[Tachykardia|tachykardii]], t. j. zrýchlenej činnosti srdca. Pri takýchto poruchách rytmu sa stráca funkcia srdcových predsiení alebo je nedostatočný čas na naplnenie komôr medzi jednotlivými sťahmi. Keďže však arytmie bývajú dôsledkom základného ochorenia srdca, často býva ich liečba neúspešná alebo len čiastočne úspešná.
 
Život pacientov so srdcovým zlyhaním s výrazne redukovanou ejekčnou frakciou ľavej komory môže predĺžiť implantácia [[Implantovateľný kardioverter-defibrilátor|kardiovertera-defibrilátora]] (ICD -Implantable Cardioverter -Defibrillator), čo je automatické zariadenie podobné [[Kardiostimulátor|kardiostimulátoru]], schopné automaticky rozpoznať a liečiť  život ohrozujúce [[Arytmia|poruchy srdcového rytmu]], napríklad [[Fibrilácia komôr|fibriláciou komôr]] a tým odvrátiť náhlu srdcovú smrť.
 
===Mechanické podporné zariadenia<ref name=":4">{{Citácia periodika|priezvisko=Shekar K, Gregory SD, Fraser JF|meno=|titul=Mechanical circulatory support in the new era: an overview.|periodikum=Critical Care published online|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=2016-03-16|ročník=2016|číslo=|strany=|issn=|url=|dátum prístupu=}}</ref> ===
[[Súbor:Blausen 0621 LVAD.png|alt=LVAD|náhľad|Podporné čerpadlo pre ľavú srdcovú komoru (LVAD). Odoberá krv cez kanylu, zavedenú do hrotu ľavej komory a čerpá ju do aorty (horný koniec zariadenia). Valec v dolnej časti je čerpadlo, k zariadeniu patrí ešte vonkajší zdroj energie s riadiacou a monitorovacou jednotkou.]]
U pacientov s konečným zlyhaním srdca, kde nie je nádej na obnovu jeho funkcie, je možné použiť podporné zariadenia (MCS – Mechanical Circulatory Support), ktoré preberajú časť funkcie srdcovej komory, väčšinou ľavej (LVAD – Left Ventricle Assist Devices, napríklad HeartMate III alebo Impella), čo sú nepulzačné čerpadlá, ktoré sa operačne pripájajú medzi hrot ľavej komory a aortu. Ide najmä o pacientov do 60 rokov bez závažnej poruchy funkcie iných orgánov, u ktorých sa neočakáva skoré úmrtie z inej príčiny. Pôvodne boli tieto zariadenia určené pre čakateľov na transplantáciu srdca alebo pacientov na preklenutie kritického obdobia akútnych ochorení srdca. Ukázalo sa však, že dokážu fungovať aj celé roky a stávajú sa aj trvalým riešením. Ich dlhodobá prevádzka však častoniekedy býva sprevádzaná komplikáciami.
 
===Transplantácia srdca ===
Řádek 101 ⟶ 112:
 
===Ďalšie metódy ===
Nedostatočná účinnosť liekov a obmedzená dostupnosť liečby mechanickými podpornými zariadeniami či transplantáciou vedie  k skúšaniu ďalších dostupnejších postupov. CCM (Cardiac Contractility Modulation) <ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Abi-Samra F, Gutterman, D|meno=|titul=Cardiac contractility modulation: a novel approach for the treatment of heart failure.|periodikum=Heart Fail Rev|odkaz na periodikum=|vydavateľ=Springer|miesto=|dátum=|ročník=2016|číslo=21|strany=654 – 660|issn=|url=|dátum prístupu=}}</ref> je liečba, zameraná na zvýšenie kontraktility myokardu pomocou neexcitačných elektrických impulzov, produkovaných zariadením, podobným kardiostimulátoru. Iné postupy sa zameriavajú na neuromoduláciu srdcového parasympatického nervového systému<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Kuck K-H|meno=|titul=New devices in heart failure: a European Heart Rhythm Association report.|url=https://www.escardio.org/static_file/Escardio/Subspecialty/EHRA/Documents/EHRA-New%20devicesHF_small.pdf|dátum vydania=19.7.2017|dátum prístupu=25.11.2017|vydavateľ=European society of Cardiology}}</ref>. Úspešne sa testuje vytvorenie malého skratu z ľavej do pravej srdcovej predsiene, čím sa zníži tlak v pľúcnom obehu bez ohrozenia cirkulácie v telovom obehu; táto metóda je však účinná len u špecifickej skupiny pacientov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Stiles S|meno=|titul=Device Therapy for Preserved-EF Heart Failure? Shunt Eases Left-Atrial Pressures in REDUCE LAP-HF I November 24, 2017|url=https://www.medscape.com/viewarticle/889146|dátum vydania=24.11.2017|dátum prístupu=26.11.2017|vydavateľ=Medscape, New York}}</ref>.
 
== Liečba akútneho srdcového zlyhania<ref name=":3" /><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Mebazaa, A et al.|meno=|titul=Recommendations on pre-hospital and earlyhospital management of acute heart failure: a consensus paper from the Heart Failure Association of the European Society of Cardiology, the European Society of Emergency Medicine and the Society of Academic Emergency Medicine – short version.|periodikum=European Heart Journal, Advance Access|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=21.5.2015|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=|dátum prístupu=}}</ref> ==