STS-87: Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 662 bajtov ,  pred 2 mesiacmi
rozličné maličkosti
(rozšírenie)
Značka: odkazy na rozcestníky
(rozličné maličkosti)
 
}}
 
'''STS-87''' bola 24. misia [[Space Shuttle|raketoplánu]] [[Columbia (raketoplán)|Columbia]]. Celkovo išlo o 87. misiu raketoplánu do vesmíru. Cieľom letu boli experimenty v automatickom laboratóriu USMP-4, vypustenie družice [[Spartan]] schopnej autonómneho letu a jej opätovné zachytenie raketoplánom, nácvik prác a technológií súvisiacich s pripravovanou [[Medzinárodná vesmírna stanica|Medzinárodnou vesmírnou stanicou (ISS)]]. Išlo o prvý let astronauta narodeného v Indii do vesmíru, počas neho prebehol prvý výstup Japonca do otvoreného vesmíru a prvý výstup do otvoreného vesmíru z raketoplánu Columbia vôbec.
 
== Posádka ==
== Priebeh letu ==
Vzlet prebehol normálne. Po šiestich minútach od štartu raketoplán po prvý raz urobil manéver, v ktorom sa otočil pozdĺž najdlhšej osi. Orbiter, ktorý predtým smeroval k Zemi, tak po tomto manévri smeroval do vesmíru. To umožnilo raketoplánu nadviazať v posledných minútach práce motorov SSME s riadiacim strediskom v Houstone prostredníctvom družice TDRS. Tento manéver sa stal štandardným.
[[File:STS087-357-020 - STS-087 - Chawla is photographed at the aft flight deck station controlling the RMS - DPLA - 7b30758f5f8b595534cd8f0986944c27.jpg|left|thumb|[[Kalpana Chawlová]] kontroluje manipulátor [[Remote Manipulator System|RMS]] na pilotnej (hornej) palube raketoplánu]]
 
Desať sekúnd po vypojení motorov, stále na suborbitálnej dráhe, odhodila Columbia už nepotrebnú nádrž ET. Zotrvačnosťou vystúpala až do apogea, kde manévrom motorov OMS zmenila svoju dráhu na obežnú s výškou 283-287 km. Približne štyri hodiny po štarte začala posádka oživovať laboratórium USMP.
 
Hneď 20. novembra mala posádka vypustiť družicu Spartan. Riadiace stredisko však dalo pokyn k odkladu na nasledujúci deň. Dôvod sa neukrýval na palube raketoplánu, ale na palube slnečného observatória [[Solar and Heliospheric Observatory|SOHO]], ktoré prešlo do bezpečnostného módu. Hlavnou úlohou Spartanu totiž malo byť pozorovanie [[Slnko|Slnka]] súbežne s týmto observatóriom. Na základe týchto pozorovaní totiž mali byť znovu skalibrované prístroje SOHO, ktoré v kozme lietalo už dva roky. Astronautka indického pôvodu Kalpana Chawlová však aspoň všestranne preverila robotické rameno [[Remote Manipulator System|RMS]], ktorým mala malú družicu Spartan vypustiť. Spolu so zvyškom posádky tiež úspešne pracovali na plánovaných vedeckých experimentoch. Observatórium SOHO sa medzičasom podarilo spojazdniť a otestovať.
 
[[21. november]] bol venovaný vypúšťaniu Spartana. Chawlová ovládajúca robotickú ruku vyzdvihla malé observatórium z nákladového priestoru raketoplánu a po skončení previerok ho v čase 21:05 UT odpojila od raketoplánu. Družice typu Spartan majú následne urobiť niekoľko otáčok vo vesmíre, aby predviedli, že ich stabilizačný systém funguje správne. Tentoraz to však Spartan nevykonal. Po uplynutí predpísaných troch minút sa ho teda Chawlová pokúsila zachytiť a uložiť naspäť do nákladového priestoru. Minula však záchytnú kotvičku a namiesto uchopenia družice do nej ramenom RMS narazila. Družica začala nekontrolovane rotovať. Chawlová priznala, že v prvom momente jej napadlo, že Spartan konečne robí očakávaný manéver na demonštráciu funkcie stabilizačného systému. Družica však zostáva neaktívna a kvôli nekontrolovanej rotácie už nebolo možné znovu sa pokúsiť ju zachytiť. Piloti udržiavali vzdialenosť medzi raketoplánom a družicou na 25 metrov, kým v [[Stredisko riadenia vesmírnych letov|riadiacom stredisku]] sa rozbehla diskusia o ďalšom postupe. O hodinu neskôr riadiace stredisko odporučilo ďalšie pokusy o zachytenie observatória vzdať.
Vedenie letu uvažovalo, že Spartan vypustí aspoň na skrátené pozorovania. Jeho nečakané zachytávanie však minulo priveľa pohonných hmôt v motoroch OMS, ktoré by po opätovnom vypustení Spartana nepostačovali na jeho opätovnú zachytenie. Bol však schválený druhý výstup do otvoreného vesmíru, aby Scott a Doi aspoň dokončili tréning pre ISS. [[3. december|3. decembra]] 1997 sa teda tento výstup uskutočnil. Počas neho vypustili ďalšiu autonómnu družicu, oveľa menšiu ako Spartan - AERCam Sprint. Toto guľaté teleso s priemerom 355 mm a hmotnosťou 16 kg bolo vybavené manévrovacím systémom dusíkovými tryskami a dvoma televíznymi kamerami. Malo slúžiť na inšpekciu vonkajších častí stanice. Počas tejto skúšky, ktorá prebehla bez problémov, ho ovládal astronaut Steve Lindsey.
 
[[4. december|4. decembra]] nastalo ukončovanie experimentov a prípravy na pristátie. Pristátie prebehlo hladko, rovnako ako štart v prvom termíne, ktorým bol [[5. december|5. decembra]]. Stroj sa dotkol Zemepristávacej dráhy [[Kennedyho vesmírne stredisko|Kennedyho vesmírneho strediska]] v čase 12:20:04 UT a zastavil sa v čase 12:21:01 UT.
 
== PríčinyPríčina zlyhaniezlyhania Spartanu ==
Vyšetrovacia komisia zistila, že za príčinou zlyhania družice Spartan stála Chawlovej osobná chyba. Počas príprav na jeho vypustenie vynechala jeden krok a preto družica ostala vypnutá. Družica mala náročné užívateľské rozhranie a pred budúcimi misiami na nej prebehli zmeny [[softvér]]u, [[hardvér]]u a výcviku na práce s ním. Pribudlo varovanie, ak by posádka pri jej spúšťaní vynechala nejaký krok. Chawlová svoju chybu pri Spartane uznala, čo jej pravdepodobne zachránilo kariéru astronautky, hoci niektoré indické organizácie tvrdili, že to nebola jej chyba. Napriek tomu existovali dohady, že už nedostane možnosť pozrieť sa do vesmíru. Tieto sa ale nesplnili, keď bola Chawlová menovaná členkou posádky [[STS-107]].
 
| titul = STÁVKUJÍCÍ DRUŽICE
| url = https://mek.kosmo.cz/pil_lety/usa/sts/sts-87/lk.htm
| dátum vydania = 1997-12-19
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2021-09-21
| vydavateľ =
| miesto =
12 804

úprav