Ďurďoš: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Doplnenie obdobia starostov |
Pamiatky |
||
Riadok 37:
}}
'''Ďurďoš''' je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[Okres Vranov nad Topľou|Vranov nad Topľou]]
==
Ďurďoš leží vo východnej časti doliny strednej Tople. Nadmorská výška v strede obce je 175 m. n. m. a v chotári 160 - 490 m. n. m. Mierne členitý povrch chotára tvoria horniny bradlového pásma, treťohorný flyš a štvrtohorné náplavy Tople. Stredná časť odlesnená, inde les.<ref name=durdos>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Úvod {{!}} Ďurďoš {{!}} Oficiálne stránky obce|url=https://www.durdos.sk/|vydavateľ=Ďurďoš|dátum prístupu=2020-08-17|jazyk=sk}}</ref>▼
==
▲Ďurďoš leží vo východnej časti doliny strednej Tople. Nadmorská výška v strede obce je 175 m. n. m. a v chotári 160 - 490 m. n. m. Mierne členitý povrch chotára tvoria horniny bradlového pásma, treťohorný flyš a štvrtohorné náplavy Tople. Stredná časť obce je odlesnená,
Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1363 (obec však jestvovala už skôr) a názov obce uvedený ako Gurgus, neskôr ako Gyvrges (1410), Djurďaš (1808), Dzurdzoš (1920), Ďurďoš (1927) po maďarsky Gyöfgyös. Jej variant je totožný s nárečovým variantom mena Juraj. Mužom s takým menom bol pravdepodobne prvý miestny šoltýs. Vzhľadom na vývoj osídlenia blízkeho okolia predpokladáme, že sídlisko založil šoltýs s poddanými podľa zákupného práva v prvej polovici 14. storočia do 17. storočia. V Ďurďoši v roku 1493 hospodárilo šesť sedliackych domácností. Polia pre ďalších šesť usadlostí ležali opustené, ich bývalí obyvatelia sa vysťahovali alebo pomreli. V roku 1550 tam bývalo vo vlastných domoch osem sedliackych domácností. Zakrátko sa všetci odsťahovali alebo vymreli, lebo v roku 1567 bývala iba jedna rodina miestneho slobodníka. Napokon do roku 1570 sídlisko úplne spustlo. Dedinu zakrátko oživili noví usadlíci. V roku 1582 boli nové sedliacke usadlosti zdanené daňou kráľovi od 2,25 porty. Sídlisko malo v roku 1600 obývaných osem poddaných domov a možno aj dom šoltýsa. Na prelome 16. a 17. storočia bol Ďurďoš malou dedinou s poddaným obyvateľstvom. V roku 1610 žilo v Ďurďoši len málo sedliackych a železiarskych domácností, lebo v tomto roku ich spolu zdanili iba od 0,5 porty. Zakrátko aj tí dedinu opustili, v dôsledku čoho v období rokov 1630 -1635 tam poddanskí obyvatelia nežili. Neskôr Ďurďoš opäť obnovili prisťahovalci. Ich zásluhou bol Ďurďoš začiatkom 18. storočia malou dedinou. V roku 1715 tam žilo osem (šesť opustených), v roku 1720 len päť poddanských domácností, v roku 1787 mala obec 28 domov a 179 obyvateľov, v roku 1828 mala obec 20 domov a 155 obyvateľov. Zaoberali sa chovom dobytka a poľnohospodárstvom. V 19. storočí patrila rodine Blašovcov. Za 1. ČSR pracovali v lesnom hospodárstve a v poľnohospodárstve. čase SNP v chotári pôsobili partizánske skupiny - Čapajev. Dňa 7.9.1944 fašisti zastrelili 3 obyvateľov obce. JRD bolo založené v roku 1958. Časť obyvateľov v čase socializmu pracovala v priemyselných podnikoch v Prešove a Košiciach. Pod správu obce a jej katastra dnes patrí aj blízka osada Grodzin.<ref name=durdos />▼
==
▲Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1363 (obec však jestvovala už skôr) a názov obce uvedený ako Gurgus, neskôr ako Gyvrges (1410), Djurďaš (1808), Dzurdzoš (1920), Ďurďoš (1927) po maďarsky Gyöfgyös. Jej variant je totožný s nárečovým variantom mena Juraj. Mužom s takým menom bol pravdepodobne prvý miestny šoltýs. Vzhľadom na vývoj osídlenia blízkeho okolia predpokladáme, že sídlisko založil šoltýs s poddanými podľa zákupného práva v prvej polovici [[14. storočia]] do [[17. storočia]]. V Ďurďoši v roku [[1493]] hospodárilo šesť sedliackych domácností. Polia pre ďalších šesť usadlostí ležali opustené, ich bývalí obyvatelia sa vysťahovali alebo pomreli. V roku [[1550]] tam bývalo vo vlastných domoch osem sedliackych domácností. Zakrátko sa všetci odsťahovali alebo vymreli, lebo v roku [[1567]] bývala iba jedna rodina miestneho slobodníka. Napokon do roku 1570 sídlisko úplne spustlo. Dedinu zakrátko oživili noví usadlíci. V roku [[1582]] boli nové sedliacke usadlosti zdanené daňou kráľovi od 2,25 porty. Sídlisko malo v roku [[1600]] obývaných osem poddaných domov a možno aj dom šoltýsa. Na prelome [[16. storočie|16.]] a 17. storočia bol Ďurďoš malou dedinou
*1363{{--}}Gurgus▼
*1410{{--}}Gyvrges▼
*1808{{--}}Djurďaš▼
*1920{{--}}Dzurdzoš▼
*1927{{--}}Ďurďoš<ref name=durdos />▼
== Názov ==
'''Vývin názvu obce'''
▲# Ďurďoš
▲# Grodzín
▲# Kolónia
▲# Viduma
2018 - ... Ing. Miroslav Mikeľ▼
2010 - 2018 Emília Marcinková▼
2006 - 2010 Marta Jurčová▼
1999 - 2006 Emília Marcinková▼
1995 - 1999 Juraj Labanc▼
1991 - 1995 Štefan Straka▼
1986 - 1991 Andrej Sabo▼
1973 - 1986 Štefan Belaj▼
== Kultúra a zaujímavosti ==
=== Pamiatky ===
* [[Gréckokatolícka cirkev na Slovensku|Gréckokatolícky]] kostol Nanebovstúpenia Pána, jednoloďová [[barok]]ovo-[[klasicizmus|klasicistická]] stavba s polkruhovým ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a predstavanou vežou, z roku [[1781]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Grécko-katolícke kostoly v okrese Vranov nad Topľou
| url = https://krizom-krazom.eu/regiony/grecko-katolicke-kostoly-v-okrese-vranov-nad-toplou
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ = Krížom-krážom
| miesto =
| jazyk =
}}</ref> Zariadenie chrámu, baldachýnový [[oltár]] a [[ikonostas]], pochádza z prvej polovice [[20. storočia]]. Fasády sú hladké, členené polkruhovo ukončenými oknami. Veža je ukončená výraznou barokovou helmicou s laternou.
== Politika ==
=== Zoznam starostov ===
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Externé odkazy ==
* [https://www.durdos.sk/ Oficiálna stránka obce]
{{Slovenský výhonok}}
| |||