Redaktor:Robert Jahoda/pieskovisko2: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace
Bez shrnutí editace
Značka: editor wikitextu 2017
Riadok 1:
[[Súbor:Tesoro de Guarrazar (40748722281).jpg|náhľad|Votívna zlatá koruna, [[7. storočie]], GaurrazarskýGuarrazarský poklad, Museo Arqueológico, [[Madrid]]]]
'''Vizigótske umenie''' bolo najranejšou fázou [[Predrománske výtvarné umenie|predrománskeho výtvarného umenia]] spojené s inváziou [[Vizigóti|Vizigótov]] do upadajúcej [[Staroveký Rím|Rímskej ríši]] a existenciou [[Vizigótske kráľovstvo|Vizigótskeho kráľovstva]]. Termín označuje umeleckú produkciu Vizigótov na území [[Galia|Galie]] a [[Pyrenejský polostrov|Pyrenejskom polostrove]] od [[5. storočie|5.]]/[[6. storočie|6. storočia]] do [[8. storočie|8. storočia]], kde sa germánsky kmeň usadil okolo roku [[418]]. Hlavným centrom jeho rozvoja bola Tolosa ([[Toulouse]]). Po dobytí južných území Galie [[Chlodovik I.|Chlodovikom I.]] v roku [[507]] sa nový centrom stalo [[Toledo]]. Charakteristickým prejavom je kombinácia miestnej hispánsko-rímskej tradície a byzantských prvkov.<ref name=":0">PRE-ROMANESQUE ART In: {{Citácia knihy
|titul=Encyclopedia of world art
Riadok 37:
 
== Maliarstvo ==
[[Súbor:Indovinello veronese.jpg|vľavo|náhľad|''Libellus orationum'', vizigótska [[iluminácia]] tzv. Veternej ružice, pravdepodobne [[6. storočie]], Biblioteca Capitolare di Verona, [[Verona]]]]
Počas vlády vizigótskeho kráľa [[Chindaswinth|Chindaswintha]] prosperovala vzdelanosť a umenie. Najvýznamnejšími podporovateľmi obnovy písomníctva a výtvarnej tvorby boli [[svätý Izidor zo Sevilly]], svätý Braulio a Tajón.<ref name=":3">{{Citácia knihy
|priezvisko=Pijoan
|meno=José
Riadok 70:
 
== Mozaika ==
[[Súbor:Restos de la basílica de San Vicente - Mezquita de Córdoba.jpg|vľavo|náhľad|Fragmenty podlahovej mozaika Baziliky San Vincente v rámci Córdobskej mešity, 6. storočie, [[Córdoba (mesto v Španielsku)|Córdoba]], Španielsko]]
Produkcia mozaikovej výzdoby vo Vizigótskom kráľovstve pravdepodobne pomaly upadala po zániku [[Západorímska ríša|Západorímskej ríše]]. Jediná pravdepodobná vizigótska mozaika sa dnes nachádza v Córdobskej mešite. Archeologické vykopávky v predpokladom mieste Baziliky San Vincente v rámci Córdobskej mešity odhalili fragmenty podlahových mozaík zo 6. storočia, ktoré nadväzujú na rímsku a ranokresťanskú tradíciu. V mozaikovej výzdobe je prítomná geometrická postupnosť motívov a symbolov, ako je kríž, vinná réva alebo vtáci (páv). Ikonografia mozaík je kvalitná a dôležitá v tom, že ilustruje holubicu a tŕňovú korunu, ktoré odkazujú na Ducha Svätého a mučeníctvo. Ďalším z najdôležitejších archeologických nálezov je nápis „''EX OFF (ICINA) LEONTI''“, ktorý hovorí o dielni a odkiaľ materiály pochádzajú. Epigraf je doplnený o Kristov monogram (''Chiró'').<ref>{{Citácia knihy
|priezvisko=Steves
Řádek 101 ⟶ 102:
Dielo vizigótskych sochárov odhaľuje mnoho rovnakých tém, ktoré boli prítomné v architektúre ako to môžeme vidieť na dvoch zachovalých [[Pilier|pilieroch]] v Kostole San Salvador v Tolede. Prvý pilier prezrádza spredu priamy vývoj klasickej tradície a druhý obsahuje ikonografický plán (štyri výjavy z Kristovho života), ktorý starostlivo nadväzuje na ranokresťanskú tradíciu. Napriek tomu môžeme vidieť rozdiely medzi neskoroantickými a vizigotskymi prácami, ktoré odlišujú vizigótske stĺpy. Driek je bohato zdobený reliéfom, ktorý môže v konečnom dôsledku nájsť svoje korene v byzantských textíliách. Vyobrazenia zo života Krista na druhom stĺpe evokujú gótsku kovoremeselnú tradíciu pred usadením sa na [[Pyrenejský polostrov|Pyrenejskom polostrove]].<ref name=":2" /> V sochárstve na konci [[7. storočie|7. storočia]] je neskoroantická tradícia menej rozoznateľná vzhľadom na štýl integrovaný do pohybu.<ref name=":0" />
[[Súbor:San Pedro de la Nave (29893701970).jpg|vľavo|náhľad|Vizigótska hlavica s námetom ''Daniel v jame levovej'', [[7. storočie]] San Pedro de la Nave, neďaleko [[Zamora (mesto v Španielsku)|Zamory]], Španielsko]]
V Kostole San Pedro de la Nave a Quintanilla de las Viñas je na stenách aplikovaný súvislý reliéf révy viniča a hlavice stĺpov sú zdobené ranokresťanskými symbolmi, starozákonnými výjavmi, apoštolmi alebo svätcami, ktoré odrážajú záujem o lineárnu povrchovú výzdobu.<ref name=":1" /> Kostol San Pedro de la Nave pravdepodobne vyzdobili dvaja majstri. Práca jedného z nich je obzvlášť pozoruhodná na štyroch hlaviciach v [[Transept|transepte]]. Dve z nich zobrazujú námet ''Daniel v jame levovej'' a ''Obetovanie Izáka'', ktorých sprevádzajú apoštoli [[Peter (apoštol)|Peter]], [[Pavol (apoštol)|Pavol]], [[Filip (apoštol)|Filip]] a [[Tomáš (apoštol)|Tomáš]]. Ostatné hlavice obsahujú výzdobu v podobe vinnej révy a vtákov (páv), ktoré sa opakujú na [[Impost|imposte]]. Vlysy na vonkajšej strane stien [[Apsida (architektúra)|apsidy]] sú v Qiuntanilla de las Viñas zložené z vinnej révy, vtákov a [[Anagram|anagrammi]] byzantského štýlu. V interiéry je impost bohato zdobený znázornením slnka a mesiaca alebo zobrazením [[Pantokrator|Pantokratora]] v [[Mandorla|mandorle]] obklopeného apoštolmi.<ref name=":5">PRE-ROMANESQUE ART In: Encyclopedia of world art, s. 665.</ref>
 
Charakteristickým znakom vizigótskej sochárskej tradícii v 7. storočí je postupne upustenie od protiobrazových zákonov (zmeraných proti modloslužbe) [[Elvírska synoda|Elvírskej synody]] zo [[4. storočie|4. storočia]] na strane umelcov ako aj donátorov.<ref name=":1" /> Ďalšie hlavice nájdeme v Córdobe alebo Seville, kde po vpáde [[Arabi|Arabov]] boli hlavice znovu použité v [[Mešita|mešitách]]. Ďalej v Méride sú stĺpy a zásteny ovplyvnené hispánsko-rímskou tradíciou. Toledo bolo hlavným mestom kráľovstva, ale aj aktívnym centrom od 6. storočia až do [[8. storočie|8. storočia]] ovplyvnené Méridou, čo sa odrážalo v sochárskej výzdobe dvorského umenia. Sochárska produkcia v Lisabone bola silno ovplyvnená byzantskou a sásánovskou tradíciou.<ref name=":0" /> <gallery mode="packed" heights="150" caption="Galéria k sochárstvu">
Řádek 116 ⟶ 117:
 
== Úžitkové umenie ==
[[Súbor:54.421 Fíbula (49991242622).jpg|náhľad]]
Pod [[úžitkové umenie]] spadá široká škála predmetov dennej, či príležitostnej potreby, ktorá sa často prekrýva s inými formami umenia. Umelecká produkcia [[Vizigóti|Vizigótov]] pred tretím [[Toledské koncily|Toledským koncilom]] v roku [[589]] pozostávala zo [[Šperk|šperkov]], fibúl alebo praciek opaskov. Vo vizigótskom umení sa do konca [[6. storočie|6. storočia]] nachádza aj početné množstvo exportovaných predmetov, ako sú napríklad [[Kadidelnica|kadidelnice]], konské postroje s Kristovým monogramom (''Chiró''), liturgické nádoby alebo [[Paténa|patény]] zo stredomorských či koptských dielní. Neskôr v polovici [[7. storočie|7. storočia]] boli tieto predmety a techniky napodobňované domácimi dielňami v [[León|Leóne]].<ref name=":5" /> Prítomnosť vizigótskych šperkov v hrobkách je doložená až do konca 6. storočia. Tieto pohrebné dary sú znakom [[Asimilácia|asimilácie]] Vizigótov v [[Hispánia|Hispánii]]. Od upustenia [[Arianizmus|arianizmu]] a obrátení na rímskokatolícku vieru, vzniká tzv. Izidorská renesancia, ktorá sa prejavuje aj v práci s drahými kovmi ako sú napríklad votívne koruny Gaurrazarského alebo Fuentského pokladu. V 7. storočí je hlavným centrom [[Toledo]].
 
=== Kovoremeselné a zlatnícke práce ===
Napriek pokusom napodobniť neskoroantickú tvorbu si však Vizigóti zachovali tradíciu výroby polychrómovaných šperkov z oblasti [[Čierne more|čiernomorskeho pobrežia]]. Charakterizované drahými kameňmi osadených v zlatom lôžku s geometrickými ornamentmi a filigriánom. Počas [[5. storočie|5. storočia]] dochádzalo k snahám zjednodušovania neskoroantických foriem. Najtypickejším motívom bola štylizovaná orlica alebo skôr havran, ktorý v báji o [[Odin (boh)|Odinovi]] do prevádza germánskych bojovníkov. Orlica hľadiaca dopredu je zosobnením myšlienky a hľadiaca dozadu zosobnením pamäti. Štylizovaná podoba vtáka bez pazúrov, so zdvihnutou hlavou z profilu a polo pretiahnutými krídlami. Uprostred je ovál do neho je vsadený leštený alebo brúsený [[drahokam]]. Ďalším častým typom spôn sú pretiahnuté fibule skladajúce sa z dvoch častí: väčšie obdĺžnikové alebo polkruhové roztvorené a menšie hruškovité spojené vypuklým oblúkom. Tieto fibule sú zdobené technikou ''cloisonné'' (priehradkový email) alebo jamkovým emailom a niekedy sú tepané. Uplatnili sa na prackách opaskov, na ktorých je najrozšírenejším typom obdĺžniková doštička symetricky rozdelená radmi jamôk vyplnenými [[Email (farba)|emailom]]. Fibule sa používali jednotlivo alebo v pároch ako [[Spona|spony]] alebo [[Brošňa|brošne]] zo [[Zlato (minerál)|zlata]], [[Bronz|bronzu]] alebo [[Sklo|skla v zlate, bronze a skle]] na spájanie odevov. Poklad z nekropol Duraton, Madrona alebo Castiltierra neďaleko Segovii majú veľký archeologický význam, sú nespochybniteľným dôkazom prítomnosti Vizigótov na Pyrenejskom polostrove. Pozornosť si zaslúžia aj vizigótske zlatnícke práce, objavené v poklade v Torredonjimenu pri Córdobe a v Guarrazare. Najvýzmnejšími predmety týchto súborov sú pektorálne kríže a votívne zlaté koruny.
 
Pracky a fibule majú dvojitú funkciu: ozdobnú a symbolickú. Niektoré lôžka fibúl a spôn obsahujú [[lapis lazuli]] podobne ako v [[Byzantské umenie|byzantskom umení]]. Šperky nájdené vo vizigótskej nekropole Castiltierra z [[5. storočie|5.]] až [[7. storočie|7. storočia]], sú vyrobené z bronzu a [[Liatina|liatiny]] zdobené sklenenou pastou technikou ''cloisonné'' (priehradkový email). Dekór je veľmi rozmanitý, pozoruhodné sú kúsky zlata z vizigótskych hrobov, najmä ženských hrobov [[6. storočie|6. storočia]], v Aguilafuente neďaleko [[Segovia|Segovii]]. Ďalšími predmetmi v nekropolách sú náramky, perlové náhrdelníky a [[Náušnica|náušnice]] vykladané farebným sklom. Poklad z [[Nekropola|nekropol]] Duraton, Madrona a Castiltierra neďaleko Segovii alebo v Alovere majú veľký archeologický význam, sú nespochybniteľným dôkazom prítomnosti Vizigótov na [[Pyrenejský polostrov|Pyrenejskom polostrove]]. Pozornosť si zaslúžia aj vizigótske zlatnícke práce, objavené v poklade v Torredonjimenu pri [[Córdoba (mesto v Španielsku)|Córdobe]] a v Guarrazare. Najvýznamnejšie sú [[Pektorál|pektorálne kríže]] a votívne zlaté koruny. Votívne koruny neboli určené na to, aby ich nosili vizigótski králi ale boli to dary pre chrám, kde mali byť zavesené v [[Apsida (architektúra)|apside]].
 
==== Guarrazarský poklad ====
V známom gaurrazarskomguarrazarskom poklade sa nachádzajú votívne koruny kráľov [[Svinthila|Svinthily]] a Rekcesvintha[[Rekkeswinth|Rekkeswintha]]. Technika korún je byzantská, ale ich tvar a spojenie vypuklých drahokamov a filigránových ''cloisonné'' (priehradkový email) sú čisto barbarské.
 
=== Keramika ===
<gallery mode="packed" heights="150" caption="Galéria k úžitkovému umeniu">
Súbor:Tesoro de Guarrazar (25875860117).jpg
Súbor:Museo de Cluny. Orfebrería visigótica. 04.JPG
Súbor:Votive crown Guarazzar MNMA Cl2879 n01.jpg
Súbor:Museo de Cluny. Orfebrería visigótica. 03.JPG
Súbor:Tesoro de Guarrazar (40705407682).jpg
Súbor:Gran Cruz de Guarrazar (M.A.N. Inv.52561) 01.jpg
</gallery>
 
== Poznámky ==