Ostrogótske umenie: Rozdiel medzi revíziami

d
d
Značka: editor wikitextu 2017
d (d)
[[Súbor:Orecchini ostrogoti.jpg|náhľad|Ostrogótske spony ([[fibula|fibuly]]) v tvare orla, zdobená technikou ''cloisonné'' (priehradkový email), cca. [[5. storočie]], [[Metropolitan Museum of Art]], [[New York (mesto)|New York]]]]
 
'''Ostrogótske umenie''' bolo jedným z najranejších prúdov [[Predrománske výtvarné umenie|predrománskeho výtvarného umenia]]. Ako národné umenie germánskeho [[Ostrogóti|Ostrogótov]] bolo spojené predovšetkým s existenciou [[Ostrogótske kráľovstvo|Ostrogótskeho kráľovstva]]<ref name=":0">{{Citácia knihy
|spoluautori=kolektív autorov}}</ref>
 
Ostrogótske umenie predstavovalo transformáciu neskoroantického a [[Ranokresťanské umenie|ranokresťanského umenia]] na ranostredoveké umenie. V dôsledku historického vývoja umenie Ostrogótov menilo svoj charakter. Z pôvodne pohanského [[Barbarské umenie|barbarského umenia]] neskôr vznikol osobitný umelecký štýl prijímajúci početné prvky z [[Ranokresťanské umenie|kresťanského]], a najmä [[Byzantské výtvarné umenie|byzantského umenia]]. NarozdielNa rozdiel od ortodoxného byzantského umenia, sa však umenie prevažne [[Arianizmus|ariánskych]] Ostrogótov vyznačovalo čiastočne odlišnou [[Ikonografia|ikonografiou]].<ref name=":0" /><ref name=":1" /><ref name=":2">{{Citácia knihy
|titul=Ottova všeobecná encyklopédia M-Ž
|kapitola zborník=Ostrogótska ríša
|edícia=Světové umění}}</ref> Ostrogótska ríša zahŕňala [[Sicília|Sicíliu]], [[Dalmácia|Dalmáciu]], Panóniu a [[Noricum]].
 
Umelecká produkcia Ostrogótov pred osídlením Itálie je málo známa. Väčšinou sa sústreďovala na výrobu [[Šperk|šperkov]] alebo spôn. Je ťažké povedať, že sa niekedy vyvinul osobitý štýl ostrogótskeho umenia. Umenie. ako to bolo v prípade ostatných migrujúcich barbarských kmeňov, pozostávalo z úžitkových predmetov a šperkov. Po príchode Ostrogótov do Itálie sa naďalej vyrábali, ako napríklad nájdené šperky v hrobke v [[Domagnano]] v [[San Maríno|San Maríne]], asi 70 km južne od [[Ravenna|Ravenny]]. Ornamentálne a zoomorfné motívy vypĺňajú povrchy fibúl, spôn alebo [[Náušnica|náušníc]].<ref name=":5" />
 
K zásadnému posunu v ostrogótskom umení došlo vďaka dvom faktorom. Prvým bolo osídlenie Ostogótov v Itálii, kde bolo možné vidieť snahy nadviazať na antický odkaz vďaka množstvu antických a ranokresťanských stavieb a iných foriem umenia. Druhým faktorom bola výchova ostrogótskeho kráľa Theodoricha na byzantskom dvore v [[Konštantínopol|Konštantínopole]], ktorý neudržiaval umelecké tradície Ostrogótov ale obracal sa na antickú či ranokresťanskú umeleckú tradíciu.<ref name=":5" />
|spoluautori=et al.}}</ref>
 
Jediným dochovaným dokladom Theodorichovho paláca (''palatium'') je horná časť mozaiky na južnej stene v [[Bazilika Sant'Apollinare Nuovo|Bazilike Sant'Apollinare Nuovo]]. Palác je vyobrazený trojitým členitým [[Portikus|portikom]] vyčnievajúcim z kolonádovej fasády. Každý [[oblúk]] pôvodne obsahoval postavy pod visiacimi vavrínovými korunami{{--}}Theodorich uprostred a po bokoch jeho manželka, členovia rodiny a dvora. Po [[Justinián I.|Justiniánovom]] znovuzískaní Itálie boli portréty nahradené závesmi. Historici umenia predpokladali, že Bazilika Sant'Apollinare Nuovo bola súčasťou palácového komplexu ako kráľovská [[kaplnka]]. Niektorí odborníci však mylne identifikujú Theodorichov palác s palácom [[Exarcha|exarchu]] (dnes ruiny tzv. [[Brána (hlavný vstup)|brány]] C''halkéChalké''<ref group="pozn." name=":0">Brána bola pravdepodobne analógiou k hlavnej bráne Chalké [[Veľký palác (Konštantínopol)|Veľkého paláca]] v [[Konštantínopol]]e. Názov je odvodený podľa veľkých bronzových či medených dverí</ref>) neďaleko Baziliky Sant'Apollinare Nuovo. Podľa väčšiny historikov umenia sa však Theodorichov palác pravdepodobne nachádzal na juhovýchode od Baziliky Sant'Apollinare Nuovo.<ref name=":7" /> Písomné pramene spomínajú ďalšie paláce v [[Pavia|Pavii]], [[Verona|Verone]] a [[Monza|Monze]] z ktorých sa nič nezachovalo. Menšie paláce alebo vily boli postavené v Palazzolo a Galeate, niekoľko kilometrov severne od Ravenny. V [[Rím]]e Theodorich uskutočnil niekoľko renovácii cisárskeho paláca na Palatíne, Aureliánske hradby, Pomepejovo divadlo, [[Akvadukt|akvadukty]] a iné verejné stavby na [[Forum Romanum|Fóre]] či Palatíne. Niektoré drobné práce sa uskutočnili na obnovu [[Koloseum|Kolosea]] alebo Circus Maximus. Niekoľko tehlových škridiel s Theodorichovou značkou sa našli v pätnástich rôznych kostoloch a na niekoľkých verejných budovách v Ríme. V Abano neďaleko [[Padova|Padovy]] bol opravený kúpeľný komplex a palác a vo viacerých mestách boli opravené mestské hradby.<ref name=":8">A Companion to Ostrogothic Italy, str. 358.</ref><ref>{{Citácia periodika
|priezvisko=Saitta
|meno=Biagio
 
<gallery mode="packed" heights="150" caption="Galéria k architektúre">
Súbor:2012-08-12 020 Palazzo di Teodorico.JPG|Brána (C''chalké'') paláca exarchu (mylne identifikovaná ako Theodorichov palác) neďaleko Baziliky Sant'Apollinare Nuovo, 5./6. storočie, Ravenna, Taliansko
Súbor:Basilica of Sant' Apollinare Nuovo. Ravenna, Italy.jpg|Bazilika Sant'Apollinare Nuovo, 6. storočie, Ravenna, Taliansko
Súbor:Santo Spirito - Ravenna 2016.jpg|Chrám San Spirito (pôvodne Dóm Ariánskych), koniec 5. storočia, Ravenna, Taliansko
Kým [[architektúra]], [[mozaika]] a kovoremeselné či [[Zlatníctvo (remeslo)|zlatnícke práce]] kvitli v najoriginálnejších formách, [[sochárstvo]] bolo v tomto období v Európe viacmenej na ústupe. V rámci [[Barbarské umenie|barbarského umenia]] sa navyše pred príchodom barbarov na Západ prakticky nevyskytovalo. Medzi barbarskými kmeňmi usadenými na území [[Západorímska ríša|Západorímskej ríše]] boli [[Ostrogóti]] jedinou skupinou, ktorá prijala myšlienku [[Reliéf (sochárske dielo)|reliéfov]] a [[Socha|sôch]] z [[kameň]]a alebo [[bronz]]u v životnej veľkosti.<ref name=":11">A Companion to Ostrogothic Italy, str. 352.</ref> Kým inde v kresťanskom svete sochárska výroba v [[5. storočie|5.]] a [[6. storočie|6. storočí]] klesá, Theodorich a jeho nástupcovia však sochárstvo oživujú v snahe prezentovať svoju moc.<ref name=":7" />
 
Písomne pramene spomínajú niekoľko sôch Theodoricha. Najpozoruhodnejšia bola jeho bronzová jazdecká socha<ref name=":11" />{{#tag:ref|Jazdecká socha Theodoricha je niekedy identifikovaná so sochou ''Regisole'' dnes v [[Pavia|Pavii]]. Vzorom sochy bola pravdepodobne jazdecká socha [[Markus Aurélius|Marka Aurélia]], o ktorej sa v tom čase predpokladalo, že zobrazuje ‎‎[[Konštantín I. (cisár)|Konštantína I.‎‎]] Podľa viacerých odborníkov ''Regisole'' znázorňuje [[Septimius Severus|Septima Severa]] alebo ostrogótskeho kráľa [[Theodorich Veľký|Theodoricha Veľkého]]. Socha bola v roku [[1335]] prenesená z [[Miláno|Milána]] do Pavie ako vojnová trofej a v roku [[1796]] bola zničená. Až v roku [[1937]] bola socha podľa opisov znovu vytvorená talianskym umelcom [[Francesco Messina|Francescom Messinou]].<ref name=":DSSL">{{Citácia knihy
|priezvisko=Weinryb
|meno=Ittai
56 699

úprav