Ostrogótske umenie: Rozdiel medzi revíziami

|edícia=Praeger series on the Middle Ages}}</ref> Stredný pás zobrazuje [[prorok]]ov alebo [[apoštol]]ov,<ref name=":14" /> ktorí svojou podobou majú pripomínať stojace stĺpy nad svätostánkom (tzv. [[aron ha-kodeš]]) v synagóge v [[Dura Európos|Dure Európos]].<ref name=":12" /> Horný pás zobrazuje 26 vyobrazení kristologického cyklu (zázračné uzdravenia chorých) v neznemenej podobe z Theodorichovej doby.<ref name=":13" /> Kristus je tu na jednej mozaike zobrazený bez brady v protiklade s východným typom zobrazovania (zarastený sýrsky typ). Na druhej strane sa nachádzajú pašiové výjavy, ktoré však nezobrazujú typické bolestivé scény ale po Judášovej zrade prechádzajú k [[Zmŕtvychvstanie Pána|Zmŕtvychvstaniu]].<ref name=":13" /> Agnellus spomína procesijnýprocesiový námet v [[Apsida (architektúra)|apside]] rovnako ako na stenách hlavnej lodi. Pôvodná mozaika sa nezachovala.<ref name=":14" /> V apside pod oknami sa nachádza už len kamenný nápis „''Kráľ Theodorich postavil tento chrám od základov v mene nášho Pána Ježiša Krista''.“<ref>{{Citácia knihy

Kým [[architektúra]], [[mozaika]] a kovoremeselné či [[Zlatníctvo (remeslo)|zlatnícke práce]] kvitli v najoriginálnejších formách, [[sochárstvo]] bolo v tomto období v Európe viacmenejviac-menej na ústupe. V rámci [[Barbarské umenie|barbarského umenia]] sa navyše pred príchodom barbarov na Západ prakticky nevyskytovalo. Medzi barbarskými kmeňmi usadenými na území [[Západorímska ríša|Západorímskej ríše]] boli [[Ostrogóti]] jedinou skupinou, ktorá prijala myšlienku [[Reliéf (sochárske dielo)|reliéfov]] a [[Socha|sôch]] z [[kameň]]a alebo [[bronz]]u v životnej veľkosti.<ref name=":11">A Companion to Ostrogothic Italy, str. 352.</ref> Kým inde v kresťanskom svete sochárska výroba v [[5. storočie|5.]] a [[6. storočie|6. storočí]] klesá, Theodorich a jeho nástupcovia však sochárstvo oživujú v snahe prezentovať svoju moc.<ref name=":7" />

Napriek pokusom napodobniť neskoroantickú tvorbu si však Ostrogóti zachovali tradíciu výroby polychrómovaných šperkov z oblasti [[Čierne more|čiernomorskeho pobrežia]]. Charakterizované drahými kameňmi osadených v zlatom lôžku s geometrickými ornamentmi a filigriánom. Počas [[5. storočie|5. storočia]] dochádzalo k snahám zjednodušovania neskoroantických foriem. Ďalším prejavom bolo vkladanie rímskych mincí do šperkov.<ref name=":3" /> Najtypickejším motívom bola štylizovaná orlica alebo skôr havran, ktorý v báji o [[Odin (boh)|Odinovi]] doprevádzasprevádza germánskych bojovníkov. Orlica hľadiaca dopredu je zosobnením myšlienky a hľadiaca dozadu zosobnením pamäti. Štylizovaná podoba vtáka bez pazúrov, so zdvihnutou hlavou z profilu a polo pretiahnutými krídlami. Uprostred je ovál do neho je vsadený leštený alebo brúsený [[drahokam]]. Ďalším častým typom spôn sú pretiahnuté fibule skladajúce sa z dvoch častí: väčšie obdĺžnikové alebo polkruhové roztvorené a menšie hruškovité spojené vypuklým oblúkom. Tieto fibule sú zdobené technikou ''cloisonné'' (priehradkový email) alebo jamkovým emailom a niekedy sú tepané.<ref>PIJOAN, José. Dějiny umění, str. 164{{--}}165.</ref> Uplatnili sa na prackách opaskov, na ktorých je najrozšírenejším typom obdĺžniková doštička symetricky rozdelená radmi jamôk vyplnenými [[Email (farba)|emailom]]. Poklad z [[Cesena|Ceseny]] neďaleko [[Ravenna|Ravenny]] z konca 5. storočia zahŕňa reťaze, [[Prsteň|prstene]], [[Náušnica|náušnice]], kríže, brošne a spony, všetky vyrobené bohato dekoratívnym spôsobom.<ref name=":3" />