Verzia z 17:43, 28. september 2021 upraviť Robert Jahoda (diskusia \| príspevky) S právom rollback 4 015 editací Bez shrnutí editace Značka: editor wikitextu 2017 ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 19:19, 29. september 2021 upraviť vrátiť Robert Jahoda (diskusia \| príspevky) S právom rollback 4 015 editací Bez shrnutí editace Značka: vizuálny editor Ďalšia úprava →
Riadok 38: == Maliarstvo == [[Súbor:Indovinello veronese.jpg\|náhľad\|''Libellus orationum'', vizigótska [[iluminácia]] tzv. Veternej ružice, pravdepodobne [[6. storočie]], Biblioteca Capitolare di Verona, [[Verona]]]] Počas vlády vizigótskeho kráľa [[Chindaswinth~~\|Chindaswintha~~]]a prosperovala vzdelanosť a umenie. Najvýznamnejšími podporovateľmi obnovy písomníctva a výtvarnej tvorby boli [[svätý Izidor zo Sevilly]], svätý Braulio a Tajón.<ref name=":3">{{Citácia knihy \|priezvisko=Pijoan \|meno=José Riadok 67: \|rok=1977 \|isbn=2-85108-147-0 \|strany=11{{--}}13}}</ref> V tomto období bolo vyrobených viacero rukopisov, v centrách ako je [[Mérida]], [[Toledo]], [[Zaragoza]] alebo [[Sevilla]]. Zvyšok iluminácií sporných rukopisov sa obmedzuje iba na malé niekedy farebné [[Iniciála\|iniciály]] písmen. Vo zvyšku neskorších rukopisoch môžeme badať vizigótsky vplyv. V kláštorných [[Skriptórium\|skriptóriach]] sa používala vizigótska [[miniskula]] až do [[12. storočie\|12. storočia]]. Iluminované rukopisy pravdepodobne slúžili ako predlohy k [[Nástenná maľba\|nástenným maľbám]].<ref name=":4" />V ~~[[Gregor~~knižnej ~~Toursky\|Svätý~~maľbe ~~Gregor~~sa ~~Tourský]]~~uplatnili ~~uvádza~~sýrsko-koptské ~~príklad,~~a ~~ako~~írsko-keltské ~~vdova po biskupovi Namantiovi, staviteľ chrámu v [[Clermont\|Clermonte]], učila umelcov základom [[Kompozícia\|kompozície]] podľa iluminovaného rukopisu~~predlohy.<ref>Španělské ~~name="~~malířství In:3" />{{Citácia knihy \|priezvisko=Mráz \|meno=Bohumír \|titul=Encyklopedie světového malířství \|vydanie=2 \|vydavateľ=[[Academia (české vydavateľstvo)\|Academia]] \|miesto=Praha \|rok=1988 \|strany=569 \|meno2=Marcela \|priezvisko2=Mrázová}}</ref> Zvyšok iluminácií sporných rukopisov sa obmedzuje iba na malé niekedy farebné [[Iniciála\|iniciály]] písmen. Vo zvyšku neskorších rukopisoch môžeme badať vizigótsky vplyv. V kláštorných [[Skriptórium\|skriptóriach]] sa používala vizigótska [[miniskula]] až do [[12. storočie\|12. storočia]]. Iluminované rukopisy pravdepodobne slúžili ako predlohy k [[Nástenná maľba\|nástenným maľbám]].<ref name=":4" /> [[Gregor Toursky\|Svätý Gregor Tourský]] uvádza príklad, ako vdova po biskupovi Namantiovi, staviteľ chrámu v [[Clermont\|Clermont]]e, učila umelcov základom [[Kompozícia\|kompozície]] podľa iluminovaného rukopisu.<ref name=":3" /> == Mozaika == [[Súbor:Restos de la basílica de San Vicente - Mezquita de Córdoba.jpg\|vľavo\|náhľad\|Fragmenty podlahovej mozaika Baziliky San Vincente v rámci Córdobskej mešity, 6. storočie, [[Córdoba (mesto v Španielsku)\|Córdoba]], Španielsko]] Produkcia mozaikovej výzdoby vo Vizigótskom kráľovstve pravdepodobne pomaly upadala po zániku [[Západorímska ríša\|Západorímskej ríše]]. Jediná pravdepodobná vizigótska mozaika sa dnes nachádza v Córdobskej mešite. Archeologické vykopávky v predpokladom mieste Baziliky San Vincente v rámci Córdobskej mešity odhalili fragmenty podlahových mozaík zo 6. storočia, ktoré nadväzujú na rímsku a ranokresťanskú tradíciu. V mozaikovej výzdobe je prítomná geometrická postupnosť motívov a symbolov, ako je kríž, vinná réva alebo vtáci (páv). Ikonografia mozaík je kvalitná a dôležitá v tom, že ilustruje holubicu a tŕňovú korunu, ktoré odkazujú na [[Duch Svätý\|Ducha Svätého]] a mučeníctvo. Ďalším z najdôležitejších archeologických nálezov je nápis „''EX OFF (ICINA) LEONTI''“, ktorý hovorí o dielni a odkiaľ materiály pochádzajú. Epigraf je doplnený o Kristov monogram (''Chiró'').<ref>{{Citácia knihy \|priezvisko=Steves \|meno=Rick Řádek 87 ⟶ 97: == Sochárstvo == [[Súbor:Pilastra visigoda de El Salvador, Toledo.jpg\|náhľad\|Vizigótsky [[pilier]] zobrazujúci ''Uzdravenie chorých'' (hore) ''Vzkresenie Lazára'' (dole), [[6. storočie]], San Salvador, [[Toledo]], [[Španielsko]]]] Vo vizigótskom umení bola sochárska produkcia na ústupe a viac-menej bola úzko spätá s [[Architektúra\|architektúrou]]. Predovšetkým šlo o [[~~Basreliéf\|basreliéfy~~basreliéf]]y [[Hlavica (architektúra)\|hlavíc]] [[~~Stĺp\|stĺpov~~stĺp]]ov alebo [[Vlys (architektúra)\|vlysov]] zdobiacich hornú časť stien. Najvýznamnejšími umeleckými centrami v [[6. storočie\|6. storočí]] boli [[Córdoba (mesto v Španielsku)\|Córdoba]], [[Sevilla]], [[Mérida]], [[Toledo]] a [[Lisabon]]. Sochárska výzdoba plnila edukatívnu rolu učenia [[Evanjelium (spisy)\|evanjelií]]. Obmedzovala sa na rastlinné ornamenty ([[vinič]]), ranokresťanské symboly, námety zo [[Starý zákon\|Starého zákona]] alebo vyobrazenia [[Svätec\|svätcov]] či [[~~Apoštol\|apoštolov~~apoštol]]ov.<ref name=":2">{{Citácia knihy \|titul=Dictionary of the Middle Ages \|isbn=9780684182780 Řádek 100 ⟶ 110: \|poznámka=Ďalej len VISIGOTHIC ART In: Dictionary of the Middle Ages}}</ref> Dielo vizigótskych sochárov odhaľuje mnoho rovnakých tém, ktoré boli prítomné v architektúre ako to môžeme vidieť na dvoch zachovalých [[~~Pilier\|pilieroch~~pilier]]och v Kostole San Salvador v Tolede. Prvý pilier prezrádza spredu priamy vývoj klasickej tradície a druhý obsahuje ikonografický plán (štyri výjavy z Kristovho života), ktorý starostlivo nadväzuje na ranokresťanskú tradíciu. Napriek tomu môžeme vidieť rozdiely medzi neskoroantickými a vizigotskymi prácami, ktoré odlišujú vizigótske stĺpy. Driek je bohato zdobený reliéfom, ktorý môže v konečnom dôsledku nájsť svoje korene v byzantských textíliách. Vyobrazenia zo života Krista na druhom stĺpe evokujú gótsku kovoremeselnú tradíciu pred usadením sa na [[Pyrenejský polostrov\|Pyrenejskom polostrove]].<ref name=":2" /> V sochárstve na konci [[7. storočie\|7. storočia]] je neskoroantická tradícia menej rozoznateľná vzhľadom na štýl integrovaný do pohybu.<ref name=":0" /> [[Súbor:San Pedro de la Nave (29893701970).jpg\|vľavo\|náhľad\|Vizigótska hlavica s námetom ''Daniel v jame levovej'', [[7. storočie]] San Pedro de la Nave, neďaleko [[Zamora (mesto v Španielsku)\|Zamory]], Španielsko]] V Kostole San Pedro de la Nave a Quintanilla de las Viñas je na stenách aplikovaný súvislý reliéf révy viniča a hlavice stĺpov sú zdobené ranokresťanskými symbolmi, starozákonnými výjavmi, apoštolmi alebo svätcami, ktoré odrážajú záujem o lineárnu povrchovú výzdobu.<ref name=":1" /> Kostol San Pedro de la Nave pravdepodobne vyzdobili dvaja majstri. Práca jedného z nich je obzvlášť pozoruhodná na štyroch hlaviciach v [[~~Transept\|transepte~~transept]]e. Dve z nich zobrazujú námet ''Daniel v jame levovej'' a ''Obetovanie Izáka'', ktorých sprevádzajú apoštoli [[Peter (apoštol)\|Peter]], [[Pavol (apoštol)\|Pavol]], [[Filip (apoštol)\|Filip]] a [[Tomáš (apoštol)\|Tomáš]]. Ostatné hlavice obsahujú výzdobu v podobe vinnej révy a vtákov (páv), ktoré sa opakujú na [[~~Impost\|imposte~~impost]]e. Vlysy na vonkajšej strane stien [[Apsida (architektúra)\|apsidy]] sú v Qiuntanilla de las Viñas zložené z vinnej révy, vtákov a [[~~Anagram\|anagrammi~~anagram]]ov byzantského štýlu. V interiéry je impost bohato zdobený znázornením slnka a mesiaca alebo zobrazením [[Pantokrator~~\|Pantokratora~~]]a v [[Mandorla\|mandorle]] obklopeného apoštolmi.<ref name=":5">PRE-ROMANESQUE ART In: Encyclopedia of world art, s. 665.</ref> Charakteristickým znakom vizigótskej sochárskej tradícii v 7. storočí je postupne upustenie od protiobrazových zákonov (zmeraných proti modloslužbe) [[Elvírska synoda\|Elvírskej synody]] zo [[4. storočie\|4. storočia]] na strane umelcov ako aj donátorov.<ref name=":1" /> Ďalšie hlavice nájdeme v Córdobe alebo Seville, kde po vpáde [[Arabi\|Arabov]] boli hlavice znovu použité v [[Mešita\|mešitách]]. Ďalej v Méride sú stĺpy a zásteny ovplyvnené hispánsko-rímskou tradíciou. Toledo bolo hlavným mestom kráľovstva, ale aj aktívnym centrom od 6. storočia až do [[8. storočie\|8. storočia]] ovplyvnené Méridou, čo sa odrážalo v sochárskej výzdobe dvorského umenia. Sochárska produkcia v Lisabone bola silno ovplyvnená byzantskou a sásánovskou tradíciou.<ref name=":0" /> <gallery mode="packed" heights="150" caption="Galéria k sochárstvu"> Súbor:Iglesia de El Salvador. Arte visigodo.jpg\|Vizigótsky pilier, 6. storočie, San Salvador, Toledo, Španielsko Súbor:San Pedro de la Nave (30074678072).jpg\|Vizigótska hlavica s námetom ''Obetovania Izáka'', 7. storočie San Pedro de la Nave, neďaleko Zamory, Španielsko Řádek 117 ⟶ 128: == Úžitkové umenie == [[Súbor:54.421 Fíbula (49991242622).jpg\|náhľad\|Spona (fibula) v tvare orla z Tierra de Barros neďaleko [[Badajoz]], zdobená technikou ''cloisonné'' (priehradkový email), [[7. storočie\|7.storočie]], Walters Art Museum, [[Baltimore (Maryland)\|Baltimore]]]] ~~[[Súbor:54.421 Fíbula (49991242622).jpg\|náhľad]]~~ Pod [[úžitkové umenie]] spadá široká škála predmetov dennej, či príležitostnej potreby, ktorá sa často prekrýva s inými formami umenia. Umelecká produkcia [[Vizigóti\|Vizigótov]] pred tretím [[Toledské koncily\|Toledským koncilom]] v roku [[589]] pozostávala zo [[Šperk\|šperkov]], fibúl alebo praciek opaskov. Vo vizigótskom umení sa do konca [[6. storočie\|6. storočia]] nachádza aj početné množstvo exportovaných predmetov, ako sú napríklad [[Kadidelnica\|kadidelnice]], konské postroje s Kristovým monogramom (''Chiró''), liturgické nádoby alebo [[Paténa\|patény]] zo stredomorských či koptských dielní. Neskôr v polovici [[7. storočie\|7. storočia]] boli tieto predmety a techniky napodobňované domácimi dielňami v [[León\|Leóne]].<ref name=":5" /> Prítomnosť vizigótskych šperkov v hrobkách je doložená až do konca 6. storočia. Tieto pohrebné dary sú znakom [[Asimilácia\|asimilácie]] Vizigótov v [[Hispánia\|Hispánii]]. Od upustenia [[Arianizmus\|arianizmu]] a obrátení na rímskokatolícku vieru, vzniká tzv. Izidorská renesancia, ktorá sa prejavuje aj v práci s drahými kovmi ako sú napríklad votívne koruny Gaurrazarského alebo Fuentského pokladu. V 7. storočí je hlavným centrom [[Toledo]]. Řádek 187 ⟶ 198: == Externé odkazy == * [https://mezquita-catedraldecordoba.es/en/descubre-el-monumento/el-edificio/basilica-visigoda-de-san-vicente/ Bazilika San Vincente] (po anglicky) * [https://gallica.bnf.fr/ark:/12148/btv1b53019392c/f1.item Ashburhamský pentatuech] (po francúzsky)

Redaktor:Robert Jahoda/pieskovisko2: Rozdiel medzi revíziami