Redaktor:Robert Jahoda/pieskovisko2: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace
Značky: editor wikitextu 2017 odkazy na rozcestníky
Bez shrnutí editace
Značka: editor wikitextu 2017
Riadok 47:
|strany=176{{--}}177
|zväzok edície=3
|edícia=Světové umění}}</ref> O nástenných maľbách sa dozvedáme len z písomných prameňov, ako napríklad výjav z [[Apokalypsa|Apokalypsy]] na [[Klenba|klenbe]] Kostola [[Svätý Michal|svätého Michala]] v [[Tarragona|Tarragone]] sa porovnáva s [[Nástenná maľba|nástennými maľbami]] v Báwíte.<ref>{{Citácia knihy
|titul=Encyklopedie umění středověku: Umění a lidstvo Larousse
|vydanie=
Riadok 59:
 
=== Iluminácie ===
Oblasť [[Iluminácia|iluminácií]] vizigótskej tradície zostáva nevyriešená. Zachovala sa doposiaľ iba jedna iluminácia tzv. Veternej ružice, vychádzajúca z klasických modelov pokresťančených prítomnosťou kríža,. dnesDnes sa nachádza v kapitulskej knižnici Katedrály [[Mária (matka Ježiša)|Panny Márie]] vo [[Verona|Verone]]. Iluminácia bola pravdepodobne vytvorená v [[Tarragona|Tarragone]] alebo v juhovýchodnej oblasti (''Provincia Spaniae'') [[Pyrenejský polostrov|Pyrenejského polostrova]] pod byzantskou správou. Astúrska biblia v Kláštore La Cava dei Tirreni neďaleko [[Neapol|Neapola]], odráža pokračovanie vizigótskej tradícii. Existujú názory, že Ashburhamský [[Pentateuch|pentatuech]] alebo tiež známy ako Tourský pentateuch mohol byť vyrobený v [[7. storočie|7. storočí]] v dielni svätého Izidora zo Sevilly, čo dokazuje príbuznosť detailov s neskoršími mozarabskými [[Rukopis|rukopismi]].<ref name=":1">VISIGOTHIC ART In: Dictionary of the Middle Ages, s. 467.</ref><ref name=":4">{{Citácia knihy
|priezvisko=Williams
|meno=John
Riadok 67:
|rok=1977
|isbn=2-85108-147-0
|strany=11{{--}}13}}</ref> V tomto období bolo vyrobených viacero rukopisov, v centrách ako je [[Mérida]], [[Toledo]], [[Zaragoza]] alebo [[Sevilla]].<ref name=":4" /> V knižnej maľbe sa uplatnili sýrsko-koptské a írsko-keltské predlohy.<ref>Španělské malířství In: {{Citácia knihy
|priezvisko=Mráz
|meno=Bohumír
Riadok 77:
|strany=569
|meno2=Marcela
|priezvisko2=Mrázová}}</ref> Zvyšok iluminácií sporných rukopisov sa obmedzuje iba na malé niekedy farebné [[Iniciála|iniciály]] písmen. Vo zvyšku neskorších rukopisoch môžeme badať vizigótsky vplyv. V kláštorných [[Skriptórium|skriptóriach]] sa používala vizigótska [[miniskula]] až do [[12. storočie|12. storočia]]. Iluminované rukopisy pravdepodobne slúžili ako predlohy k [[Nástenná maľba|nástenným maľbám]].<ref name=":4" /> [[Gregor Toursky|Svätý Gregor Tourský]] uvádza príklad, ako vdova po biskupovi Namantiovi, staviteľ chrámu v [[Clermont|Clermont]]e, učila umelcov základomzáklady [[Kompozícia|kompozície]] podľa iluminovaného rukopisu.<ref name=":3" />
 
== Mozaika ==
[[Súbor:Restos de la basílica de San Vicente - Mezquita de Córdoba.jpg|vľavo|náhľad|Fragmenty podlahovej mozaikamozaiky Baziliky San Vincente v rámci Córdobskej mešity, 6. storočie, [[Córdoba (mesto v Španielsku)|Córdoba]], Španielsko]]
Produkcia mozaikovej výzdoby vo Vizigótskom kráľovstve pravdepodobne pomaly upadala po zániku [[Západorímska ríša|Západorímskej ríše]]. [[Mozaika]] je veľmi vzácna, takže sa skôr jedná o jednoduché podlahové mozaiky.<ref>{{Citácia knihy
|titul=Lives of the Visigothic Fathers
Riadok 106:
 
== Sochárstvo ==
[[Súbor:Pilastra visigoda de El Salvador, Toledo.jpg|náhľad|Vizigótsky [[pilier]] zobrazujúci ''Uzdravenie chorých'' (hore) ''VzkresenieVzkriesenie Lazára'' (dole), [[6. storočie]], San Salvador, [[Toledo]], [[Španielsko]]]]
Vo vizigótskom umení bola sochárska produkcia na ústupe a viac-menej bola úzko spätá s [[Architektúra|architektúrou]]. Predovšetkým šlo o [[basreliéf]]y [[Hlavica (architektúra)|hlavíc]] [[stĺp]]ov alebo [[Vlys (architektúra)|vlysov]] zdobiacich hornú časť stien. Najvýznamnejšími umeleckými centrami v [[6. storočie|6. storočí]] boli [[Córdoba (mesto v Španielsku)|Córdoba]], [[Sevilla]], [[Mérida]], [[Toledo]] a [[Lisabon]]. Sochárska výzdoba plnila edukatívnu rolu učenia [[Evanjelium (spisy)|evanjelií]]. Obmedzovala sa na rastlinné ornamenty ([[vinič]]), ranokresťanské symboly, námety zo [[Starý zákon|Starého zákona]] alebo vyobrazenia [[Svätec|svätcov]] či [[apoštol]]ov.<ref name=":2">{{Citácia knihy
|titul=Dictionary of the Middle Ages
Riadok 122:
Dielo vizigótskych sochárov odhaľuje mnoho rovnakých tém, ktoré boli prítomné v architektúre ako to môžeme vidieť na dvoch zachovalých [[pilier]]och v Kostole San Salvador v Tolede. Prvý pilier prezrádza spredu priamy vývoj klasickej tradície a druhý obsahuje ikonografický plán (štyri výjavy z Kristovho života), ktorý starostlivo nadväzuje na ranokresťanskú tradíciu. Napriek tomu môžeme vidieť rozdiely medzi neskoroantickými a vizigotskymi prácami, ktoré odlišujú vizigótske stĺpy. Driek je bohato zdobený reliéfom, ktorý môže v konečnom dôsledku nájsť svoje korene v byzantských textíliách. Vyobrazenia zo života Krista na druhom stĺpe evokujú gótsku kovoremeselnú tradíciu pred usadením sa na [[Pyrenejský polostrov|Pyrenejskom polostrove]].<ref name=":2" /> V sochárstve na konci [[7. storočie|7. storočia]] je neskoroantická tradícia menej rozoznateľná vzhľadom na štýl integrovaný do pohybu.<ref name=":0" />
[[Súbor:San Pedro de la Nave (29893701970).jpg|vľavo|náhľad|Vizigótska hlavica s námetom ''Daniel v jame levovej'', [[7. storočie]] San Pedro de la Nave, neďaleko [[Zamora (mesto v Španielsku)|Zamory]], Španielsko]]
V Kostole San Pedro de la Nave a Quintanilla de las Viñas je na stenách aplikovaný súvislý reliéf révyvinnej viničarévy a hlavice stĺpov sú zdobené ranokresťanskými symbolmi, starozákonnými výjavmi, apoštolmi alebo svätcami, ktoré odrážajú záujem o lineárnu povrchovú výzdobu.<ref name=":1" /> Kostol San Pedro de la Nave pravdepodobne vyzdobili dvaja majstri. Práca jedného z nich je obzvlášť pozoruhodná na štyroch hlaviciach v [[transept]]e. Dve z nich zobrazujú námet ''Daniel v jame levovej'' a ''Obetovanie Izáka'', ktorých sprevádzajú apoštoli [[Peter (apoštol)|Peter]], [[Pavol (apoštol)|Pavol]], [[Filip (apoštol)|Filip]] a [[Tomáš (apoštol)|Tomáš]]. Ostatné hlavice obsahujú výzdobu v podobe vinnej révy a vtákov (páv), ktoré sa opakujú na [[impost]]e. Vlysy na vonkajšej strane stien [[Apsida (architektúra)|apsidy]] sú v Qiuntanilla de las Viñas zložené z vinnej révy, vtákov a [[anagram]]ov byzantského štýlu. V interiéry je impost bohato zdobený znázornením slnka a mesiaca alebo zobrazením [[Pantokrator]]a v [[Mandorla|mandorle]] obklopeného apoštolmi.<ref name=":5">PRE-ROMANESQUE ART In: Encyclopedia of world art, s. 665.</ref>
 
Charakteristickým znakom vizigótskej sochárskej tradícii v 7. storočí je postupne upustenie od protiobrazových zákonov (zmeraných proti modloslužbe) [[Elvírska synoda|Elvírskej synody]] zo [[4. storočie|4. storočia]] na strane umelcov ako aj donátorov.<ref name=":1" /> Ďalšie hlavice nájdeme v Córdobe alebo Seville, kde po vpáde [[Arabi|Arabov]] boli hlavice znovu použité v [[Mešita|mešitách]]. Ďalej v Méride sú stĺpy a zásteny ovplyvnené hispánsko-rímskou tradíciou. Toledo bolo hlavným mestom kráľovstva, ale aj aktívnym centrom od 6. storočia až do [[8. storočie|8. storočia]] ovplyvnené Méridou, čo sa odrážalo v sochárskej výzdobe dvorského umenia. Sochárska produkcia v Lisabone bola silno ovplyvnená byzantskou a sásánovskou tradíciou.<ref name=":0" />
Riadok 139:
== Úžitkové umenie ==
[[Súbor:54.421 Fíbula (49991242622).jpg|náhľad|Spona (fibula) v tvare orla z Tierra de Barros neďaleko [[Badajoz]], zdobená technikou ''cloisonné'' (priehradkový email), [[7. storočie|7.storočie]], Walters Art Museum, [[Baltimore (Maryland)|Baltimore]]]]
Pod [[úžitkové umenie]] spadá široká škála predmetov dennej, či príležitostnej potreby, ktorá sa často prekrýva s inými formami umenia. Umelecká produkcia [[Vizigóti|Vizigótov]] pred tretím [[Toledské koncily|Toledským koncilom]] v roku [[589]] pozostávala zo [[Šperk|šperkov]], fibúl alebo praciek opaskov. Vo vizigótskom umení sa do konca [[6. storočie|6. storočia]] nachádza aj početné množstvo exportovaných predmetov, ako sú napríklad [[Kadidelnica|kadidelnice]], konské postroje s Kristovým monogramom (''Chiró''), liturgické nádoby alebo [[Paténa|patény]] zo stredomorských či koptských dielní. Neskôr v polovici [[7. storočie|7. storočia]] boli tieto predmety a techniky napodobňované domácimi dielňami v [[León|Leóne]].<ref name=":5" /> Prítomnosť vizigótskych šperkov v hrobkách je doložená až do konca 6. storočia. Tieto pohrebné dary sú znakom [[Asimilácia|asimilácie]] Vizigótov v [[Hispánia|Hispánii]]. Od upustenia [[Arianizmus|arianizmu]] a obrátení na rímskokatolícku vieru, vzniká tzv. Izidorská renesancia, ktorá sa prejavuje aj v práci s drahými kovmi ako sú napríklad votívne koruny Gaurrazarského, aleboTorredonjimenského či Fuentského pokladu. V 7. storočí je hlavným centrom [[Toledo]].
 
=== Kovoremeselné a zlatnícke práce ===
Napriek pokusom napodobniť neskoroantickú tvorbu si však Vizigóti zachovali tradíciu výroby polychrómovaných šperkov z oblasti [[Čierne more|čiernomorskeho pobrežia]]. Charakterizované drahými kameňmi osadených v zlatom lôžku s geometrickými ornamentmi a filigriánom. Počas [[5. storočie|5. storočia]] dochádzalo k snahám zjednodušovania neskoroantických foriem. Najtypickejším motívom bola štylizovaná orlica alebo skôr havran, ktorý v báji o [[Odin (boh)|Odinovi]] do prevádza germánskych bojovníkov. Orlica hľadiaca dopredu je zosobnením myšlienky a hľadiaca dozadu zosobnením pamäti. Štylizovaná podoba vtáka bez pazúrov, so zdvihnutou hlavou z profilu a polo pretiahnutými krídlami. Uprostred je ovál do neho je vsadený leštený alebo brúsený [[drahokam]]. Ďalším častým typom spôn sú pretiahnuté fibule skladajúce sa z dvoch častí: väčšie obdĺžnikové alebo polkruhové roztvorené a menšie hruškovité spojené vypuklým oblúkom. Tieto fibule sú zdobené technikou ''cloisonné'' (priehradkový email) alebo jamkovým emailom a niekedy sú tepané.<ref>PIJOAN, José. Dějiny umění, str. 164{{--}}165.</ref> Uplatnili sa na prackách opaskov, na ktorých je najrozšírenejším typom obdĺžniková doštička symetricky rozdelená radmi jamôk vyplnenými [[Email (farba)|emailom]]. Fibule sa používali jednotlivo alebo v pároch ako [[Spona|spony]] alebo [[Brošňa|brošne]] zo [[Zlato (minerál)|zlata]], [[Bronz|bronzu]] alebo [[Sklo|skla]] na spájanie odevov.
[[Súbor:Corona de (29049230050).jpg|vľavo|náhľad|Votívna zlatá koruna kráľa Rekcesvintha, [[7. storočie]], Gaurrazarský poklad, Museo Arqueológico, [[Madrid]]]]
 
Pracky a fibule majú dvojitú funkciu: ozdobnú a symbolickú. Niektoré lôžka fibúl a spôn obsahujú [[lapis lazuli]] podobne ako v [[Byzantské umenie|byzantskom umení]]. Šperky nájdené vo vizigótskej nekropole Castiltierra z [[5. storočie|5.]] až [[7. storočie|7. storočia]], sú vyrobené z bronzu a [[Liatina|liatiny]] zdobené sklenenou pastou technikou ''cloisonné'' (priehradkový email). Dekór je veľmi rozmanitý, pozoruhodné sú kúsky zlata z vizigótskych hrobov, najmä ženských hrobov [[6. storočie|6. storočia]], v Aguilafuente neďaleko [[Segovia|Segovii]]. Ďalšími predmetmi v nekropolách sú náramky, perlové náhrdelníky a [[Náušnica|náušnice]] vykladané farebným sklom. Poklad z [[Nekropola|nekropol]] Duraton, Madrona a Castiltierra neďaleko Segovii alebo v Alovere majú veľký archeologický význam, sú nespochybniteľným dôkazom prítomnosti Vizigótov na [[Pyrenejský polostrov|Pyrenejskom polostrove]]. Pozornosť si zaslúžia aj vizigótske zlatnícke práce, objavené v Guarrazarskom poklade. Porovnateľné zlatnícke spracovanie bolo nájdené v roku [[1926]] v Torredonjimenu pri [[Córdoba (mesto v Španielsku)|Córdobe]], pozostáva z fragmentov votívnych koruniek a krížov.. Najvýznamnejšie sú [[Pektorál|pektorálne kríže]] a votívne zlaté koruny. Votívne koruny neboli určené na to, aby ich nosili vizigótski králi ale boli to dary pre chrám, kde mali byť zavesené v [[Apsida (architektúra)|apside]].
 
==== Guarrazarský poklad ====
Riadok 193:
|meno2=Manuel Castro}}</ref>
<gallery mode="packed" heights="150" caption="Galéria k úžitkovému umeniu">
Súbor:Belt Buckle, about 520-560 AD, Visigothic, Spain, bronze with garnets, glass, mother of pearl, gold foil - Cleveland Museum of Art - DSC08476.JPG|PrackaOpasková opasku,pracka zdobenýzdobená technikou ''cloisonné'' (priehradkový email), [[6. storočie]], Cleveland Museum of Art, [[Cleveland (Ohio)|Cleveland]]
Súbor:Museo de Cluny. Orfebrería visigótica. 04.JPG|Votívna zlatá koruna, [[7. storočie]], Guarrazarský poklad, Musée de Cluny, [[Paríž]]
Súbor:Votive crown Guarazzar MNMA Cl2879 n01.jpg|Votívna zlatá koruna, 7. storočie, Guarrazarský poklad, Musée de Cluny, Paríž
Riadok 200:
Súbor:Gran Cruz de Guarrazar (M.A.N. Inv.52561) 01.jpg|Fragmenty Veľkého kríža, 7. storočie, Guarrazarský poklad, Museo Arqueológico, [[Madrid]]
Súbor:P1010033 Cabeza de Navasangil.jpg|Vizigótska keramika napodobňujúca ''Terra sigillata,'' La Cabeza de Navasangil‎
Súbor:Ungüentaris, necròpolis visigoda de l'Almoina, segle VII dC.JPG|Vizigótske sklo z nekropoly l'Almoina, 7. storočie, Centro Arqueológico de l'Almoina, [[Valencia (mesto)|Valencia]]
</gallery>