Kostol svätého Juraja (Kostoľany pod Tribečom): Rozdiel medzi revíziami

[[Súbor:Kostolany pod Tribecom kostol 1.jpg|náhľad|vpravo|Kostol zo SVseverovýchodnej strany]]

'''KostolíkKostol svätého Juraja''' je [[Románsky sloh|románska]]predrománska sakrálna stavba v obci [[Kostoľany pod Tribečom]] v okrese [[Okres Zlaté Moravce|Zlaté Moravce]] v [[Nitriansky kraj|Nitrianskom kraji]]. KostolíkKostol je po [[Kostol svätej Margity Antiochijskej (Kopčany)|Kostole svätej Margity Antiochijskej]] v [[Kopčany (okres Skalica)|Kopčanoch]] a [[Rotunda svätého Juraja (Nitrianska Blatnica)|Kostole svätehosvätého Juraja v Nitrianskej Blatnici]] treťou najstaršou zachovanou [[Predrománska architektúra|predrománskou architektonickou]] pamiatkou na Slovensku. Pre návštevu kostola volajte: +421 37 631 71 29.

Obec Kostoľany pod Tribečom leží v úzkej kotline potoka Drevenica v masíve [[Tribeč]]ského pohoria. V roku [[1960]] skupina historikov umenia, ktorá skúmala stredoveké nástenné maľby v tunajšom kostolíkukostol, zistila podľa ich častí, že kostolík,kostol je oveľa starší. Kostol bol pokladaný dovtedy za neskorobarokovú architektúru z [[18. storočia, je oveľa staršístoročie|18. Istoročia]]. nasledujúceNasledujúce výskumy, konané v rokoch 1964{{--}}1965, tieto zistenia potvrdili.

Stavebne mal kostolíkkostol dve vývojové fázy. Pôvodné jadro, presbytérium v tvare nepravidelného lichobežníka s rozmermi asi 2,3 × {{m|3.4|m}}, s valenou [[Klenba|klenbou]] a k nemu priliehajúca [[Loď (architektúra)|loď]] (5,3 × {{m|3.7|m}}) s rovnourovným povaloustropom, boli postavené pred polovicou [[11. storočie|11. storočia]]. Toto datovanie potvrdzujú aj archeologické nálezy; v hroboch radového cintorína obopínajúceho stavbu kostola sa našli ako najstaršie mince uhorských kráľov [[Šalamún (Uhorsko)|Šalamúna]] (1063{{--}}1074) a [[Ladislav I. (Uhorsko)|Ladislava I.]] (1077{{--}}1095).

KostolíkKostol bol postavený z lomového kameňa. Ďalším faktorom určujúcim vznik stavby boli [[freska|fresky]], ktorými bol objekt vyzdobený. Podľa zistenia odborníkov v oblasti umenia ich vznik treba klásť do obdobia prelomu 11. a [[12. storočie|12. storočia]], z čoho vyplýva, že ide o najstaršie [[Freska|fresky]] na území Slovenska.

Prvá zmienka o stavbe kostolíkakostola je v [[Zoborské listiny|Zoborskej listine]] z roku [[1113]]. Podľa výskumu názvu tunajšej lokality uvedenej v listine (Custolen) prišli odborníci k záveru, že Kostoľany ako sídlisko s kostolom existovali už v [[10. storočie|10. storočí]]. Podľa datovania veku fragmentu dubového dreva, nájdeného v jednom z múrov, bol tento predtým nepoužitý trám zo stromu, ktorý pochádza z druhej polovice [[9. storočie|9. storočia]]. Jeho neporušenosť napovedá o dobe výstavby kostolíkakostola, ktorá tak mohla začať už počas existencie [[Veľká Morava|Veľkej Moravy]].<ref>Staroslovanské centrá - Kostoľany pod Tríbečom (dokument)</ref>

Kostol bol v neskoršom období rozšírený smerom na západ prístavbou lode nepravidelného obdĺžnikového pôdorysu s rozmermi (asi 5,7&nbsp;×&nbsp;{{m|6.5|m}}), značne širšou ako loď pôvodnej stavby. V prístavbe s novým románskym [[Portál (architektúra)|portálom]] na jej južnej strane bola v západnej časti murovaná panská [[empora]] na dvoch [[Pilier|pilieroch]], nad jej stredným poľom stojí hranolová [[Veža (stavba)|veža]]. Táto mladšia časť objektu, podľa architektonického typu patriaca románskym emporovým kostolom (stavaným u nás v 12. a v prvej polovici 13. storočia) súvisí s prechodom kostola do majetku [[Forgáčovci|Forgáčovcov]] po [[Tatársky vpád do Uhorska|tatárskom vpáde]] (dovtedy patrili Kostoľany zoborským benediktínom).

V ďalších storočiach sa už kostolíkkostol stavebne nemenil, až v polovici [[17. storočie|17. storočia]] ho upravili po požiari v predchádzajúcom storočí (ostal bez strechy a opustený). Dostal nové omietky a valcovú [[Kazateľnica|kazateľnicu]]. Ďalšie úpravy sú potvrdené v roku [[1721]], kedy nahradili pôvodnú trámovútrámový povalustrop murovanoumurovaným; posledné v prvej štvrtine 20. storočia a v roku [[1963]]. V rámci nich inštalovali do kostola zavesený drevený strop. KostolíkKostol si zachoval aj po komplexných reštauračnýchreštaurátorských prácach svoju archaičnosťarchaickosť.

KostolíkKostol je stavbou s nepravidelným pôdorysom pretiahnutým v smere západ-východ. Stavebne je zložený zo štyroch častí rozdielneho pôdorysu; strechy každej z častí sú sedlovité. Nad centrálnou časťou sa vypína štvorhranná veža so zvonicou, zakončená ihlanovitou [[Šindeľ|šindľovou]] strechou.

Neobyčajné cenné sú fragmenty [[Románske umenie|románskych]] a [[Gotika|gotických]] nástenných malieb v interiéri najstaršej časti kostolíkakostola, odkryté a reštaurované v roku [[1965]]. Maliarska výzdoba, vychádzajúca z [[Predrománske výtvarné umenie|predrománskeho výtvarného slohuumenia]], pôvodne pokrývala celú plochu stien [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a lode. Jej značná časť sa zachovala v lodi, kde je cyklus epických obrazov rozvrhnutý do dvoch horizontálnych pásov. Z fragmetovfragmentov sú ikonograficky zrejmé scény o [[Adam a Eva|Adamovi a Eve]], [[Kain|Kainovi]] a [[Ábel|Ábelovi]] alebo scény AbrahámovejObetovanie obetyIzáka, votívna scéna a obrazy christologického cyklu ([[Zvestovanie]], Navštívenie, [[Narodenie Pána]], Oznámenie a [[Klaňanie troch kráľov]]). V kruhových medailónoch v dolnej časti stien boli pravdepodobne poprsia prorokov[[Prorok|proroci]] a apoštolov[[Apoštol|apoštoli]], v presbytériu ústredný obraz ''Maiestas Domini'', z ktorého sa však zachovali len zlomky. Fresky na stenách kostolíkakostola sú najstaršími pamiatkami svojho druhu na Slovensku.

Ďalšími pozoruhodnými pamiatkami v interiéri kostola sú barokový oltár [[Mária (matka Ježiša)|Panny Márie]] s Ježiškom[[Ježiš Kristus|Ježišom]] (dielo [[Majster dvoch diakonov|Majstra dvoch diakonov]] z druhej polovice [[15. storočie|15. storočia]]) a románska kamenná [[krstiteľnica]].

KostolíkKostol sv.svätého Juraja v Kostoľanoch pod Tribečom je jedinečnou umelecko-historickou a stavebnou pamiatkou na území Slovenska. Hoci máme doklady starších architektúr, ani jedna sa nezachovala tak autenticky, ako práve tento kostol. Pôdorysným typom sa približuje k niektorým stavbám z [[Veľká Morava|veľkomoravského]] obdobia i k predrománskym kostolom v západnej Európe. Pre svoj jedinečný vklad do histórie Slovenska bol kostolíkkostol zaradený do zoznamu [[Národná kultúrna pamiatka Slovenskej republiky|národných kultúrnych pamiatok]]. [[25. jún]]a [[2009]] bola na kostolíku svätého Juraja slávnostne odhalená tabuľa, ktorou sa táto architektonická pamiatka stala trvalou súčasťou európskeho kultúrneho dedičstva.