Incident na Počuvadlianskom mlyne: Rozdiel medzi revíziami

'''Incident na Počuvadlianskom mlyne''' je udalosť, ktorá sa odohrala [[23. november|23. novembra]] [[1944]] v nočných hodinách, na mieste kde stála usadlosť [[Počuvadliansky mlyn]]. Jednalo saIšlo o vodný mlyn ktorý stál pri potoku Klastava v katastrikatastrálnom území obce [[Počúvadlo]]. Po potlačení [[Slovenské národné povstanie|SNP]] toto miesto slúžilo ako utajená základňa odbojovej skupiny [[Odbojová skupina Sitno|"Sitno"]]<ref>{{Citácia knihy|titul=Sitno v SNP|vydavateľ=Komisia pre regionálne dejiny|miesto=Žiar nad Hronom|rok=1967}}</ref> ktorá podľa rôznych zdrojov mala okolo sto členov odbojárov a partizánov.

Samotnému prepadu predchádzala rozsiahla príprava v súlade s taktikou protipartizánskej jednotky [[Abwehrgruppe 218|Edelweiss]]. Viacero dní pred sa vykonával prieskum a spravodajská činnosť aby sa identifikovalo miesto pobytu partizánov ich počet a potrebná bojová sila na ich likvidáciu. Počítalo sa s momentom prekvapenia ktorý bol významným v taktike prepadov. Spravodajská činnosť ktorá predchádzala samotným prepadom jednotky Edelweiss bol dôležitou súčasťou a nikdy nebola vynechaná. Prepady sa plánovali aj na základe informácií ktoré získavala [[Einsatzgruppen|Einsatzgruppe H]] v tomto prípade prostredníctvom svojho oporného bodu ktorý predstavovalo [[Einsatzkommando 14]] v [[Banská Štiavnica|Banskej Štiavnici]], ako aj pomocou platených alebo dobrovoľných informátorov.

Na druhej strane do odbojovej činnosti bolo zapojených aj množstvo lokálnych silových a administratívnych zložiek ako boli notári, žandárstvo a starostovia obcí. Taktiež predstavitelia školstva a v neposlednom rade EvanielickejEvanjelickej cirkvi ktorí neboli spokojní s existenciou a smerovaním Slovenskej republiky ani s následnou prítomnosťou okupačných vojsk na území Slovenska.

[[22. október|22. októbra]] [[1944]] (v sobotu) sa konala "Počuvadlianska„Počuvadlianska hostina"hostina“ v obci Počúvadlo ktorej sa zúčastnili lokálni obyvatelia a tak isto členovia odboja a partizáni. Na podujatí boli aj žandári z Piargu (dnes [[Štiavnické Bane]]) ktorým velil [[Štefan Truban]]. Predstavitelia štátu, prenesenej štátnej moci ako žandárstva boli známi ako spolupracovníci odboja.

[[20. november|20. novembra]] [[1944]] boli prevedení cez hory na pokyn evenielickéhoevanjelického farára Adamčíka z Prandorfu (dnešné [[Devičany]]) dvaja ruskí dôstojníci a to: kpt. Alexander Bazdyriev pôvodom zo [[Simferopol|Simiferopolu]] na [[Krym (republika)|Kryme]] a npor. Sergev Juriev ktorí ušli z nemeckého zajatia a ukrývali sa v Devičanoch<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Bátovská|meno=Jarmila|titul=Devičany monografia obce|vydavateľ=0bec Devičany|miesto=Devičany|rok=2014|isbn=9788097177393|strany=130-145}}</ref>. Previedli ich Pavol Daniš a Ján Nemec cez hory až na Počúvadlo kde sa pridali k skupine "Sitno". Podľa Pavla Slúku ktorý bol neskôr členom skupiny "Sitno" sa jednalo len o zhodu okolností.

V čase prepadu sa v mlyne nachádzalo 22 príslušníkov skupiny "Sitno"„Sitno“ a osadensvo mlyna teda mlynár Jozef Kršiak a jeho rodina. Bilancia prepadu bola: 2 mŕtvi a to Viera Václaveková a Rudolf Valach a 7 zajatých Anton Dúbravský, Imrich lehotský, Viliam Gálus, Mária Demjančoková, Viliam Cicka, Helena Wiczowičová (tažko ranená) a Marian Ladziansky. V archívnom dokumente sa uvádza že jedno dievča bolo zranené, zajatý bol kuchár 4 chlapi a ešte jedno dievča. Z počtov zajatých a mŕtvych by malo utiecť 13 príslušníkov skupiny. Zajatí mali byť odovzdaný Ensatzgruppe H a následne popravení v [[Kremnička|Kremničke]].