Dejiny Trenčína: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
{{Trenčín}}
Kay7SK (diskusia | príspevky)
d s/z
Riadok 15:
 
=== Začlenenie do Uhorska ===
Význam [[Trenčín]]a značne vzrástol v [[11. storočie|11. storočí]]. O územie Trenčína spočiatku prejavovali záujem aj českí aj poľskí panovníci, ale predpokladá sa, že od roku [[1018]] sa stal Trenčín súčasťou [[Uhorsko|Uhorska]]. Význam Trenčína spočíval najmä v jeho výhodnej polohe a preto plnil viacero dôležitých funkcií. Mal exponované obranné postavenie na hraniciach s českými krajinami, v dôsledku čoho začali uhorskí panovníci budovať na trenčianskej hradnej skale [[Trenčiansky hrad]]. Vznik hradu sa datuje do 11. storočia, kedy pozostával z obytnej veže a rotundy. Obytná veža bola situovaná na najvyššom bode hradného komplexu. Tento komplex sa postupne formoval pristavovaním palácov a fortifikačných systémov. [[Trenčiansky hrad]] nemal iba obrannú, ale aj správnu funkciu. Stal sa sídelným centrom [[Trenčianska župa|Trenčianskeho komitátu]], územia spravovaného z Trenčianskeho hradu, ktoré sa formovalo v priebehu 11. storočia. Táto správna jednotka zahrňovala územie celého [[Stredné Považie|stredného Považia]] a [[Trenčín]] bol sídlom takto vyčlenenej územnej jednotky až do roku [[1922]]. Významným faktorom pri vzniku mesta bola poloha na križovatke obchodných ciest. Obchodná cesta vedúca popri [[Váh]]u sa v Trenčíne stretávala s obchodnou cestou, ktorá spájala [[Považie]] s [[Ponitrie|Ponitrím]] a zs obchodnou cestou smerujúcou cez [[Váh]] a karpatské priesmyky na [[Morava (región)|Moravu]]. Na tejto križovatke vznikla trhová osada, z ktorej sa neskôr vyvinulo mesto Trenčín. Prvé osídlenie vznikalo v podhradí, na prístupových cestách k hradu, medzi hradnou skalou a tokom rieky Váh. Trhovisko sa nachádzalo v priestoroch dnešného Mierového námestia. Pretiahnuté trojuholníkové námestie sa tvorilo popri starej historickej ceste vedúcej Považím na terase nad riekou Váh. Obyvatelia trhovej osady sa zaoberali nielen poľnohospodárstvom, ale aj remeslom a obchodom. Je však doložený aj príchod hostí z Nemecka. Predpokladá sa, že okolo roku 1200 prišli do mesta Johaniti, ktorí tu v polovici 13. storočia založili kláštor. Najstaršie písomné zmienky o Trenčíne pochádzajú z rokov [[1067]], [[1091]] a [[1111]], kedy sa v Zoborskej listine spomínajú mýta na Považí, patriace Zoborskému opátstvu.<ref name="Marsina">MARSINA, R. 1993.Najstaršie dejiny Trenčína. In:ŠIŠMIŠ, M. Trenčín, vlastivedná monografia 1, vyd. Bratislava: Alfa, 1993 ISBN 80-05-01114-8, s. 47 – 72</ref> Samotná trhová osada spočiatku patrila Trenčianskemu hradu.
V roku [[1241]] vtrhli do Uhorska [[Mongoli]], isté však je, že Trenčiansky hrad ich náporu odolal.<ref>{{Citácia knihy
| priezvisko = Plaček