Redaktor:Robert Jahoda/pieskovisko2: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace
Značky: vizuálny editor odkazy na rozcestníky
Bez shrnutí editace
Riadok 139:
== Úžitkové umenie ==
[[Súbor:54.421 Fíbula (49991242622).jpg|náhľad|Spona (fibula) v tvare orla z Tierra de Barros neďaleko [[Badajoz]], zdobená technikou ''cloisonné'' (priehradkový email), [[7. storočie|7.storočie]], Walters Art Museum, [[Baltimore (Maryland)|Baltimore]]]]
Pod [[úžitkové umenie]] spadá široká škála predmetov dennej, či príležitostnej potreby, ktorá sa často prekrýva s inými formami umenia. Umelecká produkcia [[Vizigóti|Vizigótov]] pred tretím [[Toledské koncily|Toledským koncilom]] v roku [[589]] pozostávala zo [[Šperk|šperkov]], fibúl alebo praciek opaskov. Vo vizigótskom umení sa do konca [[6. storočie|6. storočia]] nachádza aj početné množstvo exportovaných predmetov, ako sú napríklad [[Kadidelnica|kadidelnice]], konské postroje s Kristovým monogramom (''Chiró''), liturgické nádoby alebo [[Paténa|patény]] zo stredomorských či koptských dielní. Neskôr v polovici [[7. storočie|7. storočia]] boli tieto predmety a techniky napodobňované domácimi dielňami v [[León|Leóne]].<ref name=":5" /> Prítomnosť vizigótskych šperkov v hrobkách je doložená až do konca 6. storočia. Tieto pohrebné dary sú znakom [[Asimilácia|asimilácie]] Vizigótov v [[Hispánia|Hispánii]]. Od upustenia [[Arianizmus|arianizmu]] a obrátení na rímskokatolícku vieru, vzniká tzv. Izidorská renesancia, ktorá sa prejavuje aj v práci s drahými kovmi ako sú napríklad votívne koruny Gaurrazarského či Torredonjimenského pokladu. V 7. storočí je hlavným centrom [[Toledo]].
 
Prvé vizigótske mince sa nazývali aj pseudocisárske, pretože napodobňovali mince [[Západorímska ríša|Západorímskej]] a [[Východorímska ríša|Východorímskej]] neskôr Byzantskej ríše. Medzi najrozšírenejším typ patril ''solidus'' a ''tremissis''. Mince zobrazovali predovšetkým [[Cisár|cisárov]], ako napríklad [[Honorius|Honoria]] alebo [[Valentinianus III.|Valentiniana III.]] Najstaršie mince pochádzajú z [[Galia|Galie]], pravdepodobne z mincovne v [[Toulouse]] alebo [[Narbonne]], ale po [[Bitka pri Vouillé|bitke pri Vouillé]] sa centrum Vizigótskeho kráľovstva presunulo do Toleda. V tomto období nesú mince zobrazenia a nápisy byzantských cisárov, ako napríklad [[Anastasios I. (Byzantská ríša)|Anastasia I.]], [[Justín I.|Justina I.]] a [[Justinián I.|Justiniána I]]. držiaci Víťazný kríž či korunu nad písmenom [[Ró (grécke písmeno)|Ró]]. Približne od roku [[580]], počas vlády kráľa [[Leovigild|Leovigilda]] , boli razené prvé mince s vyobrazením a menom vizigótskych kráľov. V tomto období boli razené iba ''tremissis'' a čistota použitého zlata sa časom znížila. Vyobrazenia kráľa na minciach boli rôzne štylizované, čo súviselo s nejednotným programom jednotlivých mincovní. Mince okrem mena kráľa nesú tiež aj názov mincovne, kde boli vyrazené. Hlavnými centrami bolo Toledo, [[Mérida]], [[Sevilla]] a [[Córdoba (mesto v Španielsku)|Córdoba]]. Ďalšími dôležitými výrobnými centrami bola ''Eliberis'', blízko modernej [[Granada|Granady]], [[Zaragoza]], [[Tarragona]] a Narbonne. Razenie vizigótskych minci trvalo až do vpádu Arabov v roku [[711]].
 
=== Kovoremeselné a zlatnícke práce ===
Řádek 171 ⟶ 173:
 
==== Torredonjimenský poklad ====
[[Súbor:P1010033 Cabeza de Navasangil.jpg|náhľad|Vizigótska keramika napodobňujúca ''Terra sigillata,'' La Cabeza de Navasangil‎]]
Poklad bol objavený v roku 1926 v olivovom sade neďaleko Torredonjimena pri Córdobe. Technika a materiál je veľmi podobný Guarrazarskému pokladu. Predmety pokladu sú v súčasnosti rozdelene medzi archeologické múzeá v Madride, Barcelone a Córdobe. Súbor sa skladá z fragmentov votívnych korún a krížov, ktoré boli vytvorené v priebehu 7. storočia vizigótskymi kráľmi, ako forma daru a podpory rímskokatolíckej cirkvi. Existujú názory, že sa jedná o predmety osobitnej a symbolickej hodnoty. Analýza nápisu na votívnej korune odhalila, že poklad bol pravdepodobne zasvätený svätej Juste a Rufine. Šírenie tohto kultu sa pripisuje práve svätému Izidorovi zo Sevilly. Podľa niektorých hypotéz bol poklad ukrytý pred rabovaním po príchode Arabov na Pyrenejský polostrov v roku [[711]].<ref>{{Citácia knihy
|titul=El tesoro visigodo de Torredonjimeno
|vydavateľ=Consejo Superior de Investigaciones Científicas
Řádek 208 ⟶ 211:
|meno2=Manuel Castro}}</ref>
<gallery mode="packed" heights="150" caption="Galéria k úžitkovému umeniu">
Súbor:Visigoths-Valentinianus tremissis 661670.jpg
Súbor:Visigoths tremissis 6 century 823177.jpg
Súbor:Erwig tremissis 680 612197.jpg
Súbor:Belt Buckle, about 520-560 AD, Visigothic, Spain, bronze with garnets, glass, mother of pearl, gold foil - Cleveland Museum of Art - DSC08476.JPG|Opasková pracka zdobená technikou ''cloisonné'' (priehradkový email), [[6. storočie]], Cleveland Museum of Art, [[Cleveland (Ohio)|Cleveland]]
Súbor:Museo de Cluny. Orfebrería visigótica. 04.JPG|Votívna zlatá koruna, [[7. storočie]], Guarrazarský poklad, Musée de Cluny, [[Paríž]]
Řádek 214 ⟶ 220:
Súbor:Tesoro de Guarrazar (40705407682).jpg|Votívna zlatá koruna, 7. storočie, Guarrazarský poklad, Musée de Cluny, Paríž
Súbor:Gran Cruz de Guarrazar (M.A.N. Inv.52561) 01.jpg|Fragmenty Veľkého kríža, 7. storočie, Guarrazarský poklad, Museo Arqueológico, [[Madrid]]
Súbor:Ungüentaris, necròpolis visigoda de l'Almoina, segle VII dC.JPG|Vizigótske sklo z nekropoly l'Almoina, 7. storočie, Centro Arqueológico de l'Almoina, [[Valencia (mesto)|Valencia]]
Súbor:P1010033 Cabeza de Navasangil.jpg|Vizigótska keramika napodobňujúca ''Terra sigillata,'' La Cabeza de Navasangil‎
Súbor:Ungüentaris, necròpolis visigoda de l'Almoina, segle VII dC.JPG|Vizigótske sklo z nekropoly l'Almoina, 7. storočie, Centro Arqueológico de l'Almoina, [[Valencia (mesto)|Valencia]]
</gallery>