Slnečné hodiny: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d Revízia 7254428 používateľa 84.245.79.30 (diskusia) bola vrátená Značka: vrátenie |
Bez shrnutí editace Značky: vulgarizmy; slang vizuálny editor |
||
Riadok 7:
Najstaršie kokotiny pramene hovoria o používaní hodín v [[Čína|Číne]] a [[Staroveký Egypt|Egypte]] v období okolo roku [[1500 pred Kr.]] V [[Staroveké Grécko|Grécku]] zostrojil prvé slnečné hodiny Alexander Lakedaimonský asi v prvej polovici 5. storočia pred Kr. <ref>Adamuv, P.: Slnečné hodiny na Slovensku, Technické múzeum Košice, 1980, str. 12</ref> Antické hodiny boli zložené z pologuľovej misy so zvislým polomerom, ktorý slúžil ako os. Koniec tyče zapadal do stredu gule a vodorovného kruhu, ktorý bol okrajom pologule. Polkruh v mise bol delený na 12 rovnakých dielov a tyč vrhala v priebehu dňa na polkruh svoj tieň. Do [[Rím]]a priniesol slnečné hodiny konzul [[Manlius Valerius Massala]] zo [[Sicília|Sicílie]] v roku [[263 pred Kr.]]
Prvé slnečné hodiny s [[gnómon]]om kolmým na zemský povrch boli nepresné. Ich podstatné zlepšenie nastalo, keď sa gnómon umiestnil tak, že koniec tyče smeroval do polohy [[svetový pól|svetového pólu]] a bol tak rovnobežný so [[zemská os|zemskou osou]]. Pri takejto úprave sa nemerala dĺžka vrhnutého tieňa, ale smer. Okrem pevných slnečných hodín sa od stredoveku používali aj prenosné slnečné hodiny. Z niektorých slnečných hodín sa dali zistiť rôzne kalendárne údaje, sviatky, hodiny východu a západu Slnka a pod.
O zdokonalenie stredovekej gnomoniky sa zaslúžili Arabi, v [[13. storočie|13. storočí]] to bol najmä [[Abú Hasan Alí]]. V Európe sa slnečné hodiny objavili najskôr v nemeckých krajinách, približne okolo roku 1450. Medzi známych výrobcov slnečných hodín patrili [[Hans Dorn]], [[Ján Pretorius]], [[Erazmus Habermel]] a ďalší. hej
== Referencie ==
| |||