Redaktor:Vrchovina/pieskovisko: Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 6 612 bajtov ,  pred 1 mesiacom
príprava nového hesla
(nové heslo)
(príprava nového hesla)
Značka: odkazy na rozcestníky
 
[[Chemoterapia]]
 
[[Mikuláš Gacek]] (pseudonymy Mikuláš Chočov, G. Mikuláš, Pavol Jančík) ([[10]] [[júl]] [[1895]] [[Budapešť]], [[Maďarsko]] —  [[22]] [[január]] [[1971]] [[Dolný Kubín]])
 
== Obsah ==
=== Rodina ===
=== Životopis ===
Narodil sa v Budapešti ako najstarší syn Žofii a Albertovi Gacekovcom. Do Budapešti sa jeho rodičia vybrali z Vyšného Kubína na Orave zarobiť nejaké peniaze na živobytie. Po návrate si kúpili mlyn, ktorý bol veľmi spustnutý a potreboval rozsiahle opravy. Otec Albert Gacek odchádza opäť na zárobky, tentoraz do Ameriky, kde pracuje v uhoľnej bani. V roku 1906 ho do Pensylvánie nasleduje aj manželka s deťmi. Mikuláš, vtedy 10 ročný chlapec sa rýchlo učí po anglicky a v roku 1906-07 absolvoval anglickú ľudovú školu v Greenwalde v USA. Mladý Gacek sa však vzdal možnosti ďalšieho štúdia na amerických školách a keď sa jeho krstný otec zberal z Ameriky domov, 12 ročný Mikuláš odišiel s ním.
Po príchode z Ameriky Mikuláš Gacek býva krátko v Jasenovej u svojho krstného otca - mlynára Karola Mešku. V rokoch 1907–11 navštevoval meštiansku školu v Dolnom Kubíne a v rokoch 1911-14 študoval na obchodnej škole v Dolnom Kubíne, kde roku 1914 maturoval. Už počas štúdií sa u neho začína prebúdzať národné cítenie a láska k literatúre. Stretáva sa s inými mladými ľuďmi v tajnom študentskom spolku Mor ho, ktorý mal za cieľ samovzdelávanie a priťahovanie mladších, aby nepodľahli silnému tlaku maďarizácie. Po ukončení školy nastúpil ako úradník Slovenskej banky v Ružomberku. Po vypuknutí I. svetovej vojny ako 19-ročný narukoval do Trenčína, do 15. honvédskeho domobraneckého pluku. Po krátkom výcviku odchádzajú na front, zapĺňať preriedené rady vojakov v Karpatoch. Pri rieke San padol do zajatia. Roky 1915–16 strávil v zajateckom tábore v Ašchabade, nasledujúce dva roky pracuje na poliach vo Voronežskej gubernii a neskôr v konzervárni v Kurgane na Sibíri. Po revolúcii v roku 1917 vstúpil do československých légií. Zadelili ho do 7. Tatranského pluku na Ukrajine. Pokúša sa to, čo videl a zažil vysloviť vo veršoch, ktoré uverejňoval Slovenských hlasoch, ktoré v Rusku redigoval Jozef Gregor Tajovský a Janko Jesenský. Písal si denník, ktorý neskôr spracoval do knihy Sibírske zápisky. V rokoch 1920–21 navštevoval notársky náukobeh v Martine a stal sa notárom na Orave. Najprv v Lokci (1922 – 1926), Párnici (1926 – 1930) a nakoniec v Dolnom Kubíne (1930 – 1939). Po návrate domov hojne prekladal ([[Čechov]], [[Krupin]], [[Jelenev]], [[Aksakov]], [[Afinogenov]], [[Gorlov]], [[Gogoľ]], [[Kobylin]], [[Ostrovský]], [[Turgenev]], [[Simonov]]). Preložil 23 literárnych diel z ruskej a sovietskej literatúry. Divadelné hry v jeho prekladoch uvádzali všetky významne súbory na Slovensku. Významný je jeho preklad Štúrovho diela „Slavjanstvo i mir buduščago“, ktorý preložil z ruského originálu. V snahe zintenzívniť spoluprácu so slovenskou literárnou obcou roku [[1939]] odchádza do Bratislavy. Stal sa členom a funkcionárom Spolku slovenských spisovateľov a pravidelne sa zapájal do organizovania spisovateľských podujatí. V rokoch [[1939]] – [[40]] bol vedúcim kultúrneho oddelenia Ministerstva národnej obrany v Bratislave. V roku [[1940]] ho vyslali ako kultúrneho atašé do Moskvy. Udalosti po napadnutí Sovietskeho zväzu nemeckou armádou v noci z 21. júna na 22. júna [[1941]] ukončili pôsobenie zahraničných misií v ZSSR a teda aj slovenskej misie. Po strastiplnej ceste územím zachváteným vojnou sa po roku Mikuláš Gacek s rodinou vrátil naspäť na Slovensko. Po návrate na Slovensko pracuje až do konca vojny na tlačovom a kultúrnom oddelení Ministerstva zahraničných vecí v Bratislave.
V roku 1945 pri prechode frontu Mikuláš Gacek bol, pravdepodobne na základe udania, zadržaný NKVD a dňa 8. júna 1945 bol v Pardubiciach tribunálom IV. Ukrajinského frontu odsúdený na desať rokov nápravno-výchovných táborov. Trest nútených prác si „odkrútil“ v Kazachstane. Do Dolného Kubína sa s podlomeným zdravím vrátil v roku 1955. Po návrate bol spolu so svojou rodinou dlho na „čiernej listine“ komunistickej strany. Do verejného života sa mohol zapojiť až po rehabilitácii Najvyšším súdom ZSSR, ktorý dekrétom č. 1603/62 z 27. decembra 1962 zrušil rozsudok Vojenského tribunálu Ukrajinského frontu z 8. júna 1945. Naozajstnej rehabilitácie sa nedožil, nemohol verejne vystupovať, publikovať, v divadlách sa nemohli hrať jeho preklady. Mikuláš Gacek zomrel v Dolnom Kubíne 22. januára 1971.
 
 
=== Dielo ===
• [[1936]] GACEK, Mikuláš. Sibírske zápisky: (1915-1920). Turčiansky Svätý Martin: Matica slovenská, 1936. Knižnica Slovenských pohľadov, zv. 39.
• [[1995]] GACEK, Mikuláš. Rovesník. Dolný Kubín: P. Huba, 1995. ISBN 8088803012.
• [[1966]] GACEK, Mikuláš, KRAMEROVÁ-GACEKOVÁ, Zora, ed. Surová býva vše pravda života: denníkové zápisky z rokov 1937-1944. Dolný Kubín: Peter Huba, 1996. ISBN 8088803039.
• [[2015]] GACEK, Mikuláš. Sibírske zápisky (1915-1920). Ilustroval J. VLČEK. Martin: Matica slovenská, c2015. ISBN 9788081281426.
 
• Preklady (výber): Čechov, A.P.: Poviedky. Martin 1924; Kuprin, A.I.: Sulamit. Martin 1934; Aksakov, S.T.: Červený kvietok. Martin 1935; Jelenev, N.: Biela veža. Martin 1935; Čechov, A. P.: Višňový sad. Martin 1933; Pytačky. Martin 1934; Ujo Váňa – Čajka. Liptovský Mikuláš 1943; Gogoľ, N. V.: Revízor. Martin 1936.
 
=== Pamiatky ===
• Pamätná doska Mikuláš Gacek
Mikuláš Gacek je uvedený v historickom cintoríne na tzv. Monumente vďaky, pomníku na ktorom sú uvedené mená významných rodákov Dolného Kubína.
• Pomník Mikuláš Gacek
sa nachádza v parku pred budovou Obchodnej akadémie, Dolný Kubín, Radlinského 1725/55
 
 
=== Referencie ===
Encyklopédia slovenských spisovateľov. – Zv. 1. – Bratislava : Obzor, 1984. – S. 150-151.
Slovenský biografický slovník E-J. – Zv. II. – Martin : Matica slovenská, 1987. – S. 149.
 
=== Literatúra ===
CABADAJ, Peter: Mikuláš Gacek. In: Slovenské národné noviny. – Roč. 5, č. 30-31 (02.08.1994), s. 16.
ZELINOVÁ GACEKOVÁ, Milota. Mikuláš Gacek: päť osudových návratov. Martin: Matica slovenská, 2017. ISBN 9788081281921.
 
=== Externé odkazy ===
https://www.litcentrum.sk/autor/mikulas-gacek
http://www.vets.cz/vpm/11826-pametni-deska-mikulas-gacek/
215

úprav