Redaktor:Vrchovina/pieskovisko: Rozdiel medzi revíziami

d
pokra4ovanie [prav textu
(príprava nového hesla)
Značka: odkazy na rozcestníky
d (pokra4ovanie [prav textu)
Značka: odkazy na rozcestníky
 
 
========================================================================================================================
[[Terminológia vo farmaceutickej a medicínskej chémii]]
 
[[Molekulové modelovanie]]
 
[[Molekulová grafika]]
 
[[Molekulová dynamika]]
 
[[Molekulový model]]
 
[[Počítačová chémia]]
 
 
[[Simulačné metódy]]
 
 
[[Modelová chémia]]
 
 
[[Variačná metóda]]
 
 
[[Konformér]]
 
 
[[Konformácia]]
 
 
[[Michal Škrabák]]
 
[[Chemická informatika]]
 
 
 
[[Chemický informačný systém]]
 
[[Chemická informačná databáza]]
 
[[Biologický informačný systém]]
 
[[Chemoterapia]]
 
[[Mikuláš Gacek]] (pseudonymy Mikuláš Chočov, G. Mikuláš, Pavol Jančík) ([[10]] [[júl]] [[1895]] [[Budapešť]], [[Maďarsko]] —  [[22]] [[január]] [[1971]] [[Dolný Kubín]])
=== Rodina ===
=== Životopis ===
Narodil sa v [[Budapešti]] ako najstarší syn Žofii a Albertovi Gacekovcom. Do Budapešti sa jeho rodičia vybrali z [[Vyšného Kubína]] na Orave zarobiť nejaké peniaze na živobytie. Po návrate si kúpili mlyn, ktorý bol veľmi spustnutý a potreboval rozsiahle opravy. Otec Albert Gacek odchádza opäť na zárobky, tentoraz do [[Ameriky]], kde pracuje v uhoľnej bani. V roku [[1906]] ho do [[Pensylvánie]] nasleduje aj manželka s deťmi. Mikuláš, vtedy 10 ročný chlapec sa rýchlo učí po anglicky a v roku [[1906]] -07 [[7]] absolvoval anglickú ľudovú školu v [[Greenwalde]] v [[USA]]. Mladý Gacek sa však vzdal možnosti ďalšieho štúdia na amerických školách a keď sa jeho krstný otec zberal z Ameriky domov, 12 ročný Mikuláš odišiel s ním. <br>
Po príchode z Ameriky Mikuláš Gacek býva krátko v [[Jasenovej]] u svojho krstného otca - mlynára Karola Mešku. V rokoch 1907–11[[1907]] – [[11]] navštevoval meštiansku školu v Dolnom Kubíne a v rokoch [[1911]] - [[14]] študoval na obchodnej škole v Dolnom Kubíne, kde roku [[1914]] maturoval. Už počas štúdií sa u neho začína prebúdzať národné cítenie a láska k literatúre. Stretáva sa s inými mladými ľuďmi v tajnom študentskom spolku [[Mor ho]], ktorý mal za cieľ samovzdelávanie a priťahovanie mladších, aby nepodľahli silnému tlaku maďarizácie. Po ukončení školy nastúpil ako úradník Slovenskej banky v Ružomberku. Po vypuknutí I. svetovej vojny ako 19-ročný narukoval do Trenčína, do 15. honvédskeho domobraneckého pluku. Po krátkom výcviku odchádzajú na front, zapĺňať preriedené rady vojakov v Karpatoch. Pri rieke San padol do zajatia. Roky 1915–16 strávil v zajateckom tábore v Ašchabade, nasledujúce dva roky pracuje na poliach vo Voronežskej gubernii a neskôr v konzervárni v Kurgane na Sibíri. Po revolúcii v roku 1917 vstúpil do československých légií. Zadelili ho do 7. Tatranského pluku na Ukrajine. Pokúša sa to, čo videl a zažil vysloviť vo veršoch, ktoré uverejňoval Slovenských hlasoch, ktoré v Rusku redigoval Jozef Gregor Tajovský a Janko Jesenský. Písal si denník, ktorý neskôr spracoval do knihy Sibírske zápisky. V rokoch 1920–21 navštevoval notársky náukobeh v Martine a stal sa notárom na Orave. Najprv v Lokci (1922 – 1926), Párnici (1926 – 1930) a nakoniec v Dolnom Kubíne (1930 – 1939). Po návrate domov hojne prekladal ([[ČechovSlovenskej]], [[Krupinbanky]], [[Jelenev]], [[Aksakov]], [[Afinogenov]], [[Gorlov]], [[Gogoľ]], [[Kobylin]], [[Ostrovský]], [[Turgenev]], [[Simonov]]). Preložil 23 literárnych diel z ruskej a sovietskej literatúry. Divadelné hry v jeho prekladoch uvádzali všetky významne súbory na Slovensku. Významný je jeho preklad Štúrovho diela „Slavjanstvo i mir buduščago“, ktorý preložil z ruského originálu. V snahe zintenzívniť spoluprácu so slovenskou literárnou obcou roku [[1939Ružomberku]] odchádza do Bratislavy. Stal sa členom a funkcionárom Spolku slovenských spisovateľov a pravidelne sa zapájal do organizovania spisovateľských podujatí. V rokoch [[1939]] – [[40]] bol vedúcim kultúrneho oddelenia Ministerstva národnej obrany v Bratislave. V roku [[1940]] ho vyslali ako kultúrneho atašé do Moskvy. Udalosti po napadnutí Sovietskeho zväzu nemeckou armádou v noci z 21. júna na 22. júna [[1941]] ukončili pôsobenie zahraničných misií v ZSSR a teda aj slovenskej misie. Po strastiplnej ceste územím zachváteným vojnou sa po roku Mikuláš Gacek s rodinou vrátil naspäť na Slovensko. Po návrate na Slovensko pracuje až do konca vojny na tlačovom a kultúrnom oddelení Ministerstva zahraničných vecí v Bratislave.<br>
Po vypuknutí I. svetovej vojny ako 19-ročný narukoval do [[Trenčína]], do 15. honvédskeho domobraneckého pluku. Po krátkom výcviku odchádzajú na front, zapĺňať preriedené rady vojakov v [[Karpatoch]]. Pri rieke [[San]] padol do zajatia. Roky [[1915]] – [[16]] strávil v zajateckom tábore v [[Ašchabade]], nasledujúce dva roky pracuje na poliach vo [[Voronežskej]] [[gubernii]] a neskôr v konzervárni v [[Kurgane]] na [[Sibíri]]. Po revolúcii v roku [[1917]] vstúpil do československých légií. Zadelili ho do 7. Tatranského pluku na Ukrajine. Pokúša sa to, čo videl a zažil vysloviť vo veršoch, ktoré uverejňoval [[Slovenských]] [[hlasoch]], ktoré v [[Rusku]] redigoval [[Jozef Gregor Tajovský]] a [[Janko Jesenský]]. Písal si denník, ktorý neskôr spracoval do knihy Sibírske zápisky. V rokoch [[1920]] – [[21]] navštevoval notársky náukobeh v [[Martine]] a stal sa notárom na Orave. Najprv v [[Lokci]] (1922 – 1926), [[Párnici]] (1926 – 1930) a nakoniec v [[Dolnom Kubíne]] (1930 – 1939). Po návrate domov hojne prekladal ([[Čechov]], [[Krupin]], [[Jelenev]], [[Aksakov]], [[Afinogenov]], [[Gorlov]], [[Gogoľ]], [[Kobylin]], [[Ostrovský]], [[Turgenev]], [[Simonov]]). Preložil 23 literárnych diel z ruskej a sovietskej literatúry. Divadelné hry v jeho prekladoch uvádzali všetky významne súbory na Slovensku. Významný je jeho preklad Štúrovho diela „Slavjanstvo i mir buduščago“, ktorý preložil z ruského originálu.<br> V snahe zintenzívniť spoluprácu so slovenskou literárnou obcou roku [[1939]] odchádza do Bratislavy. Stal sa členom a funkcionárom Spolku slovenských spisovateľov a pravidelne sa zapájal do organizovania spisovateľských podujatí. V rokoch [[1939]] – [[40]] bol vedúcim kultúrneho oddelenia Ministerstva národnej obrany v Bratislave. V roku [[1940]] ho vyslali ako kultúrneho atašé do Moskvy. Udalosti po napadnutí Sovietskeho zväzu nemeckou armádou v noci z 21. júna na 22. júna [[1941]] ukončili pôsobenie zahraničných misií v ZSSR a teda aj slovenskej misie. Po strastiplnej ceste územím zachváteným vojnou sa po roku Mikuláš Gacek s rodinou vrátil naspäť na Slovensko. Po návrate na Slovensko pracuje až do konca vojny na tlačovom a kultúrnom oddelení Ministerstva zahraničných vecí v Bratislave.<br>
V roku 1945 pri prechode frontu Mikuláš Gacek bol, pravdepodobne na základe udania, zadržaný NKVD a dňa 8. júna 1945 bol v Pardubiciach tribunálom IV. Ukrajinského frontu odsúdený na desať rokov nápravno-výchovných táborov. Trest nútených prác si „odkrútil“ v [[Kazachstane]]. Do [[Dolného Kubína]] sa s podlomeným zdravím vrátil v roku [[1955]]. Po návrate bol spolu so svojou rodinou dlho na „čiernej listine“ komunistickej strany. Do verejného života sa mohol zapojiť až po rehabilitácii [[Najvyšším súdom]] [[ZSSR]], ktorý dekrétom č. 1603/62 z 27. decembra 1962 zrušil rozsudok Vojenského tribunálu Ukrajinského frontu z 8. júna 1945. Naozajstnej rehabilitácie sa nedožil, nemohol verejne vystupovať, publikovať, v divadlách sa nemohli hrať jeho preklady. Mikuláš Gacek zomrel v Dolnom Kubíne [[22.]] [[januára]] [[1971]].
 
 
=== Dielo ===
• [[1936]] GACEK, Mikuláš. Sibírske zápisky: (1915-1920). Turčiansky Svätý Martin: Matica slovenská, 1936. Knižnica Slovenských pohľadov, zv. 39.<br>
• [[1995]] GACEK, Mikuláš. Rovesník. Dolný Kubín: P. Huba, 1995. ISBN 8088803012.<br>
• [[1966]] GACEK, Mikuláš, KRAMEROVÁ-GACEKOVÁ, Zora, ed. Surová býva vše pravda života: denníkové zápisky z rokov 1937-1944. Dolný Kubín: Peter Huba, 1996. ISBN 8088803039.<br>
• [[2015]] GACEK, Mikuláš. Sibírske zápisky (1915-1920). Ilustroval J. VLČEK. Martin: Matica slovenská, c2015. ISBN 9788081281426.<br>
 
• Preklady (výber): Čechov, A.P.: Poviedky. Martin 1924; Kuprin, A.I.: Sulamit. Martin 1934; Aksakov, S.T.: Červený kvietok. Martin 1935; Jelenev, N.: Biela veža. Martin 1935; Čechov, A. P.: Višňový sad. Martin 1933; Pytačky. Martin 1934; Ujo Váňa – Čajka. Liptovský Mikuláš 1943; Gogoľ, N. V.: Revízor. Martin 1936.
 
=== Pamiatky ===
• Pamätná doska Mikuláš Gacek. Mikuláš Gacek je uvedený v historickom cintoríne na tzv. Monumente vďaky, pomníku na ktorom sú uvedené mená významných rodákov Dolného Kubína.<br>
• Pamätná doska Mikuláš Gacek
• Pomník Mikuláš Gacek sa nachádza v parku pred budovou Obchodnej akadémie, Dolný Kubín, Radlinského 1725/55<br>
Mikuláš Gacek je uvedený v historickom cintoríne na tzv. Monumente vďaky, pomníku na ktorom sú uvedené mená významných rodákov Dolného Kubína.
• Pomník Mikuláš Gacek
sa nachádza v parku pred budovou Obchodnej akadémie, Dolný Kubín, Radlinského 1725/55
 
 
=== Referencie ===
Encyklopédia slovenských spisovateľov. – Zv. 1. – Bratislava : Obzor, 1984. – S. 150-151.<br>
Slovenský biografický slovník E-J. – Zv. II. – Martin : Matica slovenská, 1987. – S. 149.<br>
 
=== Literatúra ===
CABADAJ, Peter: Mikuláš Gacek. In: Slovenské národné noviny. – Roč. 5, č. 30-31 (02.08.1994), s. 16.<br>
ZELINOVÁ GACEKOVÁ, Milota. Mikuláš Gacek: päť osudových návratov. Martin: Matica slovenská, 2017. ISBN 9788081281921.<br>
 
=== Externé odkazy ===
https://www.litcentrum.sk/autor/mikulas-gacek<br>
http://www.vets.cz/vpm/11826-pametni-deska-mikulas-gacek/<br>
222

úprav