STS-107: Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 503 bajtov ,  pred 1 mesiacom
malé doplnenie
(ďalšie doplnenia)
(malé doplnenie)
 
* {{minivlajka|Izrael}} [[Ilan Ramon]] (špecialista pre užitočné zaťaženie) [[Súbor:Red.svg|8 px|Člen červenej zmeny]] – štyridsaťosemročný plukovník izraelského letectva a prvý Izraelčan vo vesmíre. Jeho matka a babička prežili [[Koncentračný tábor Auschwitz-Birkenau|Osvienčim]]. Ramon bojoval v dvoch vojnách a zúčastnil sa náletu na iracký jadrový reaktor Ossirak začiatkom 80. rokov. Počas nasledujúcich 9 rokov získal prax v lietaní s [[A-4 Skyhawk]], [[F-16]] a [[Dassault Mirage III|Mirage IIIC]] a tiež absolvoval tréning v [[Hill Air Force Base]] v [[Utah]]u. Nalietal 4 000 hodín.
 
Posádka trénovala na túto misiu celkove 4 811 hodín a tréning prebiehal v 16 odlišných simulátoroch. [[23. apríl]]a [[2002]] sa k tréningu posádky pridal [[Orbiter Flight Control teamTeam]] (doslova kontrolný tím letu [[družicový stupeň raketoplánu|orbitera]]) a [[22. október|22. októbra]] aj [[Ascent Flight Control Team|Ascent]]/[[Entry Flight Control Team]] (výstupný/návratový kontrolný tím).
 
== Emblém misie ==
Štart pokračoval ďalej bez problémov. 2 minúty a 7 sekúnd po štarte sa od nádrže ET oddelili pomocné motory SRB a pristáli v [[Atlantický oceán|Atlantickom oceáne]]. O 15:47:30 UT boli vypnuté hlavné motory [[SSME]] ('''S'''pace '''S'''huttle '''M'''ain '''E'''ngines), a o 16:23 UT bol raketoplán Columbia navedený na operačnú [[obežná dráha|obežnú dráhu]] dvojminútovým zážihom motorov OMS ('''O'''rbital '''M'''aneuvering '''S'''ystem).
 
Po dosiahnutí obežnej dráhy misia dostala medzinárodné označenie 2003-003A. Columbia sa dostala na obežnú dráhu 273{{--}}{{km|290|m}} a jeden obeh okolo Zeme jej trval 90,14 minút. Sklon dráhy Columbie k rovníku bol 39°. DveTento hodinysklon podráhy štarteje boliveľmi otvorenéodlišný dvereod dosklonu nákladovéhodráh priestoruraketoplánov, aktoré olietali ďalšiuna hodinu[[Medzinárodná bolovesmírna zahájenéstanica|Medzinárodnú oživovanievesmírnu Spacehabustanicu]] a(hlavný aktiváciacieľ súpravymisií EDOraketoplánov v 21. storočí). vTakýto prvýsklon deňbol letupre samisiu uskutočniloSTS-107 prvézvolený pozorovaniepreto, že Columbia pri ňom trávila optimálne množstvo času nad Stredozemným morom - meranieoblasťou, [[slnečnáktorá konštanta|slnečnejbola konštanty]]cieľom pozorovaní izraelského experimentu MEIDEX.<ref name="final" />
 
Dve hodiny po štarte boli otvorené dvere do nákladového priestoru a o ďalšiu hodinu bolo zahájené oživovanie Spacehabu a aktivácia súpravy EDO. Už v prvý deň letu sa uskutočnilo prvé pozorovanie - meranie [[slnečná konštanta|slnečnej konštanty]].
 
=== Operácie na obežnej dráhe ===
Let STS-107 prebiehal takmer bez problémov. Základná náplň experimentov bola dokončená s dvojdenným predstihom. Misiu narušili len dva malé technické problémy. Prvým bola porucha separátorov kondenzovanej vzdušnej vlhkosti [[klimatizácia|klimatizačného]] systému, ktorá nastala [[18. január]]a. Druhým problémom bol skrat na jednom z dvojice separátorov kondenzovanej [[voda|vody]], ku ktorému došlo nasledujúceho dňa. Z tohto dôvodu muselo byť obmedzené chladenie [[vzduch]]u, aby bolo možné udržiavať na prijateľnej úrovni chladenie elektroniky. Tým však začala stúpať teplota na palube Spacehabu. Obidva problémy sa však posádke podarilo úspešne odstrániť. Po zvýšení klimatizačného výkonu na obytnej palube Columbie sa podarilo teplotu na palube Spacehabu udržať v rozpätí 24 až 25&nbsp;°C.
[[Súbor:STS107-Spacehab1.jpg|right|thumb|Pohľad cez spojovací tunel do Spacehabu. V zábere je astronaut Michael Anderson]]
Celkove bolo úspešne vykonaných viac než 80 experimentov. Posádka pracovala nepretržite v dvoch dvanásťhodinových zmenách (tzv. červená a modrá zmena). Modrú zmenu tvorili Brown, McCool a Anderson, červenú Chawlaová, Husband, Clarková a Ramon. [[27. január]]a o 17:36 UT sa podarilo červenej zmene nadviazať spojenie s posádkou [[Medzinárodná vesmírna stanica|Medzinárodnej vesmírnej stanice]]. V priebehu letu sa uskutočnili celkove štyri tlačové konferencie. Tá hlavná za účasti všetkých členov posádky prebehla [[29. január]]a. Najväčšiu pozornosť na palube pútal prvý izraelský astronaut Ilan Ramon, kvôli ktorému sa uskutočnila samostatná tlačová konferencia [[20. január]]a. Ramonov brat po havárii povedal: “Hovoril, že je taký šťastný, že sa ani nechce vrátiť späť na Zem… a nevrátil sa.”
 
Astronauti si so sebou vzali do vesmíru niekoľko osobných symbolických vecí. Zaujímavosťou je kresba štrnásťročného chlapca [[Petr Ginz|Petra Ginza]], ktorú si so sebou do vesmíru vzal Ilan Ramon. Kresba znázorňuje pohľad z [[Mesiac]]a na Zem. Petr Ginz ju nakreslil za bránami koncentračného tábora [[Terezín]]. Neskôr zahynul v plynovej komore [[Osvienčim]]u. Okrem toho mal Ramon so sebou napr. [[tóra|tóru]], židovský náboženský text, ktorý prešiel nemeckým [[koncentračný tábor|koncentračným táborom]] a „košer“ potraviny špeciálne balené pre použitie vo vesmíre.
 
==== Prístrojové vybavenie a experimenty ====
Posádka užitočného zaťaženia - Brown, Anderson, Clarková a Ramon - by v priebehu nasledujúcich dvoch mesiacov musela podstupovať ešte pravidelné zdravotné testy z dôvodu zberu ďalších údajov. McCool by zase niekoľko mesiac po pristátí podstúpil ďalší test rovnovážno-polohového systému. Niekoľko mesiacov po skončení misie by americkí členovia posádky boli pridelení k novým úlohám a vyhliadkou na ďalší kozmický let. Ilan Ramon sa s rodinou plánoval presťahovať naspäť do Izraela.
 
Deň po pristátí Columbie mal byť na odpaľovaciu rampu prevezený raketoplán Atlantis, ktorý mal odštartovať začiatkom marca 2003.<ref name="final">{{Citácia knihy
| priezvisko = Chien
| meno = Philip
12 804

úprav