Redaktor:Vrchovina/pieskovisko: Rozdiel medzi revíziami

==================================================================================================================

 

 

== Obsah ==

Po príchode z Ameriky Mikuláš Gacek býva krátko v [[Jasenová|Jasenovej]] u svojho krstného otca - mlynára Karola Mešku. V rokoch [[1907]] – [[11]] navštevoval meštiansku školu v [[Dolný Kubín|Dolnom Kubíne]] a v rokoch [[1911]] - [[14]] študoval na obchodnej škole v [[Dolný Kubín|Dolnom Kubíne]], kde roku [[1914]] maturoval. Už počas štúdií sa u neho začína prebúdzať národné cítenie a láska k literatúre. Stretáva sa s inými mladými ľuďmi v tajnom študentskom spolku [[Mor ho]], ktorý mal za cieľ samovzdelávanie a priťahovanie mladších, aby nepodľahli silnému tlaku maďarizácie. Po ukončení školy nastúpil ako úradník [[Slovenská banka|Slovenskej banky]] v [[Ružomberok|Ružomberku]].<br>

Po vypuknutí I. svetovej vojny ako 19-ročný narukoval do [[Trenčín|Trenčína]], do 15. honvédskeho domobraneckého pluku. Po krátkom výcviku odchádzajú na front, zapĺňať preriedené rady vojakov v [[Karpaty|Karpatoch]]. Pri rieke [[San]] padol do zajatia. Roky [[1915]] – [[16]] strávil v zajateckom tábore v [[Ašchabad|Ašchabade]], nasledujúce dva roky pracuje na poliach vo [[Vronorežská|Voronežskej]] [[gubernia|gubernii]] a neskôr v konzervárni v [[Kurgana|Kurgane]] na [[Sibír|Sibíri]]. Po revolúcii v roku [[1917]] vstúpil do československých légií. Zadelili ho do 7. Tatranského pluku na Ukrajine. Pokúša sa to, čo videl a zažil vysloviť vo veršoch, ktoré uverejňoval [[Slovenských]] [[hlasoch]], ktoré v [[Rusko|Rusku]] redigoval [[Jozef Gregor Tajovský]] a [[Janko Jesenský]]. Písal si denník, ktorý neskôr spracoval do knihy Sibírske zápisky. V rokoch [[1920]] – [[21]] navštevoval notársky náukobeh v [[Martin|Martine]] a stal sa notárom na [[Orava|Orave]]. Najprv v [[Lokca|Lokci]] (1922 – 1926), [[Párnica|Párnici]] (1926 – 1930) a nakoniec v [[Dolný Kubín|Dolnom Kubíne]] (1930 – 1939). Po návrate domov hojne prekladal ([[Čechov]], [[Krupin]], [[Jelenev]], [[Aksakov]], [[Afinogenov]], [[Gorlov]], [[Gogoľ]], [[Kobylin]], [[Ostrovský]], [[Turgenev]], [[Simonov]]). Preložil 23 literárnych diel z ruskej a sovietskej literatúry. Divadelné hry v jeho prekladoch uvádzali všetky významne súbory na Slovensku. Významný je jeho preklad Štúrovho diela „Slavjanstvo i mir buduščago“, ktorý preložil z ruského originálu.<br> V snahe zintenzívniť spoluprácu so slovenskou literárnou obcou roku [[1939]] odchádza do Bratislavy. Stal sa členom a funkcionárom Spolku slovenských spisovateľov a pravidelne sa zapájal do organizovania spisovateľských podujatí. V rokoch [[1939]] – [[40]] bol vedúcim kultúrneho oddelenia Ministerstva národnej obrany v Bratislave. V roku [[1940]] ho vyslali ako kultúrneho atašé do Moskvy. Udalosti po napadnutí [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]] nemeckou armádou v noci z 21. júna na 22. júna [[1941]] ukončili pôsobenie zahraničných misií v [[ZSSR]] a teda aj slovenskej misie. Po strastiplnej ceste územím zachváteným vojnou sa po roku Mikuláš Gacek s rodinou vrátil naspäť na Slovensko. Po návrate na Slovensko pracuje až do konca vojny na tlačovom a kultúrnom oddelení Ministerstva zahraničných vecí v Bratislave.<br>