Verzia z 14:41, 13. február 2016 upraviť 2.108.213.128 (diskusia) Bez shrnutí editace Značka: vizuálny editor ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 23:09, 10. október 2021 upraviť vrátiť Lalina (diskusia \| príspevky) S právom rollback 136 083 editací op Ďalšia úprava →
Riadok 3: '''De Stijl''' je jedna z [[avantgarda\|avantgardných]] skupín, ktorá výrazne ovplyvnila vývoj modernej [[architektúra\|architektúry]] v [[Európa\|Európe]]. V roku [[1917]] sa okolo časopisu ''De Stijl'', ktorý založil [[architekt]] [[Theo van Doesburg]] v [[Holandsko\|Holandsku]], sústreďovali stúpenci [[~~konštruktivizmus~~Konštruktivizmus (architektúra)\|konštruktivizmu]] ako [[Jacobus Johannes Pieter Oud]], [[Piet Mondrian]], [[Gerrit Rietveld]] a [[Bart van der Leck]]. Tento [[časopis]] bol orgánom kolektívneho štýlu a prvými dielami boli Mondrianove ''„Kompozície s farebnými plochami“'', na ktorých sa pravouholníky v základných farbách odrážajú od bieleho pozadia. Čoskoro nato vytvorili van Doesburg a van der Leck podobné diela. Manifest De Stijl obsahoval osem bodov a bol publikovaný v druhom čísle časopisu De Stijl. Manifest vyzýval k novej rovnováhe medzi individuálnym a univerzálnym, oslobodenie tvorby od tradície, a individuálnosti. Názov skupina prebrala pravdepodobne zo spisu Gotfrieda Sempera Der Stil in den technischen und tektonischen Künsten oder Praktische Ästhetik z roku 1860. Riadok 17: Známe je aj Rietveldovo červenomodré kreslo, z 1917, bolo prvým príkladom neoplastickej estetiky v trojrozmernom predmete. V roku 1920 Valter Gropius pozval na Baushaus Van Doesburga. Táto návšteva spôsobila na škole zmätok, nakoľko študenti a aj celá škola ostala výrazne ovplyvnená van Doesburgovím krátkym pobytom. Jedna z prvých uverejnených stavieb z tohto štýlu je Oudov návrh radových domov na prímorskej hlavnej triede v [[Scheveningen]]e v roku [[1917]]. Ide o kompozíciu pravouhlých hranolov rôznych výšok zrezaných do jedného priečelia. Projekt, ktorý bol publikovaný v prvom čísle časopisu De Stijl. Najznámejšou dokončenou stavbou je dom ''Schröder'', na konci radových domov, na periférii [[Utrecht]]u. Ide o hranol zložený z plôch, ktoré sa pravouhlo pretínajú. Řádek 26 ⟶ 25: V roku 1920 Valter Gropius pozval na Baushaus Van Doesburga. Táto návšteva spôsobila na škole zmätok, nakoľko študenti a aj celá škola ostala výrazne ovplyvnená van Doesburgovím krátkym pobytom. Rietveld v roku 1924 postavil rodinný [[Dom Rietvelda ~~Schrödera\|dom~~a ~~Schröder – Schräder~~Schröderovej]] v Utrechte. Tento dom splňoval Doesburgov program "Tot een beeldende architectuur" (Šestnásť bodov výtvarnej architektúry). Bol elementárny, ekonomický a funkčný, nemonumentálny a dynamiský, antikubistický a antidekoratívny. Horné podlažie má otvorený meniteľný pôdorys. V roku 1928 navrhol van Doesburg Caffe LʼAubette v Štrassburgu. Obsahovala sled dvoch veľkých verejných priestorov, a ďalších pomocných priestorov. Kaviareň vznikla v spolupráci s Hansom Arpom a Sophiou Tauber-Arpovou. Všetky miestnosti boli modulované plytkými nástennými reliéfmi. Táto kaviareň bola posledným neoplastickým dielom, ktoré malo nejaký význam. Začiatkom 30. rokov bol ideál neoplasticizmu opustený a navrátil sa ku svojim počiatkom v abstraktnej maľbe. == Manifest == 1 / Existuje staré a nové vedomie doby. Staré smeruje k individálnemu, nové smeruje k univerzálnemu. Konflikt medzi individuálnym a univerzálnym sa dnes odráža rovnako vo svetovej vojne ako aj v umení.<br> 2 / Vojna ničí starý svet so všetkým, čo obsahuje: prednostné postavenie individua vo všetkých oblastiach.<br> 3 / Nové umenie odhalilo podstatu nového vedomia doby: rovnováhu medzi univerzálnym a individuálnym.<br> 4 / Nové vedomie je pripravené realizovať sa vo všetkom, vrátane každodenných vecí života.<br> 5 / Tradícia, dogma a prednostné postavenie individua (prirodzene) stojí tomuto uskutočňovaniu v ceste.<br> 6 / Zakladatelia neoplasticizmu preto vyzývajú všetkých, ktorí veria v reformu umenia a kultúry, aby zničili všetko, čo narušuje ďalší vývoj rovnako ako nové výtvarné umenie, tým, že sa zbaví obmedzenia prírodnými formami, a ~~výlúči~~vylúči všetko, čo stojí v ceste výrazu čistého umenia, extrémnemu dôsledku každého konceptu umenia. == Použitá literatúra == * Prinaová, F.- Demartiniová, E. : ''1000 let architektury''. Slovart 2006, 280. ISBN 80-7209-838-1 * [http://users.compaqnet.be/architectuur20/destijl/index.htm] * Frampton, K.: Moderní architektura. Academia 2004, ISBN 80-200-1261-3 == Iné projekty == {{projekt\|commons=Category:De Stijl}}

De Stijl: Rozdiel medzi revíziami