Redaktor:Robert Jahoda/pieskovisko2: Rozdiel medzi revíziami

V oblasti vizigótskej architektúry sa odrážajú korene neskoroantickej a [[Ranokresťanské umenie|ranokresťanskej architektúry]]. Po príchode [[Vizigóti|Vizigótov]] v roku [[451]] vznikala snaha o prevzatie neskoroantického či ranokresťanského dedičstva. Krátka byzantská okupácia medzi rokmi [[554]]{{--}}[[626]] juhovýchodnej oblasti (''Provincia Spaniae'') [[Pyrenejský polostrov|Pyrenejského polostrova]] posilnila vzťahy s [[Byzantská ríša|Byzantskou ríšou]], [[Stredomorie|Stredomorím]] a [[Severná Afrika|severnou Afrikou]]. Stavby rôznych dielní sa odlišujú stavebnými technikami a dekórom. V dekorácii sa odráža záujem o komplexný a plochý [[ornament]], ktorý musel do určitej miery reflektovať vizigótske tradície.<ref>{{Citácia knihy

Priestor predovšetkým [[Bazilika|baziliky]] alebo kostola má väčšinou krížový plán, ktorý je rozdelený na spoločné miesto pre veriacich s dvoma protiľahlými [[Pastofórium|pastofóríami]] a [[Apsida (architektúra)|apsidou]] oddelenou plochými zástenami (''cancello'') alebo múrmi. Architektonické riešenie oddeľuje laikov od [[Svätyňa|svätyne]]. Úplné rozdelenie je možné vidieť v malom Kostole São Gião neďaleko [[Nazaré]] v [[Portugalsko|Portugalsku]]. V stene sú úzke dvere a otvory, ktoré bránili pohľadu laikov na obrad v apside. V Chrámoch San Pedro de la Nave v [[Zamora (mesto v Španielsku)|Zamore]], San Comba de Bande v Orense, San Maria v Quintanilla de las Viñas v [[Burgos (mesto v Španielsku)|Burgose]] a São Frutuoso de Montélios v Portugalsku prevláda riešenie oddeleného priestoru, v ktorom je kríženie výrazne označené sériou podkovovitých [[Oblúk|oblúkov]]. Napriek tomu, že predtým v hispánsko-rímskej architektúre existoval podkovovitý oblúk vo veľmi obmedzenom rozsahu,.<ref name=":2">{{Citácia knihy

Oblasť [[Iluminácia|iluminácií]] vizigótskej tradície zostáva nevyriešená. Zachovala sa doposiaľ iba jedna iluminácia tzv. Veternej ružice, vychádzajúca z klasických modelov pokresťančených prítomnosťou kríža. Dnes sa nachádza v kapitulskej knižnici Katedrály [[Mária (matka Ježiša)|Panny Márie]] vo [[Verona|Verone]]. Iluminácia bola pravdepodobne vytvorená v Tarragone alebo v juhovýchodnej oblasti (''Provincia Spaniae'') [[Pyrenejský polostrov|Pyrenejského polostrova]] pod byzantskou správou. Astúrska biblia v Kláštore La Cava dei Tirreni neďaleko [[Neapol|Neapola]], odráža pokračovanie vizigótskej tradícii. Existujú názory, že Ashburhamský [[Pentateuch|pentatuech]] alebo tiež známy ako Tourský pentateuch mohol byť vyrobený v [[7. storočie|7. storočí]] v dielni svätého Izidora zo Sevilly, čo dokazuje príbuznosť detailov s neskoršími mozarabskými [[Rukopis|rukopismi]].<ref name=":29">VISIGOTHIC ART In: Dictionary of the Middle Ages, s. 467.</ref><ref name=":4">{{Citácia knihy

V Kostole San Pedro de la Nave a Quintanilla de las Viñas je na stenách aplikovaný súvislý reliéf vinnej révy a hlavice stĺpov sú zdobené ranokresťanskými symbolmi, starozákonnými výjavmi, apoštolmi alebo svätcami, ktoré odrážajú záujem o lineárnu povrchovú výzdobu.<ref name=":29" /> Kostol San Pedro de la Nave pravdepodobne vyzdobili dvaja majstri. Práca jedného z nich je obzvlášť pozoruhodná na štyroch hlaviciach v [[transept]]e. Dve z nich zobrazujú námet ''Daniel v jame levovej'' a ''Obetovanie Izáka'', ktorých sprevádzajú apoštoli [[Peter (apoštol)|Peter]], [[Pavol (apoštol)|Pavol]], [[Filip (apoštol)|Filip]] a [[Tomáš (apoštol)|Tomáš]]. Ostatné hlavice obsahujú výzdobu v podobe vinnej révy a vtákov (páv), ktoré sa opakujú na [[impost]]e. Vlysy na vonkajšej strane stien [[Apsida (architektúra)|apsidy]] sú v Qiuntanilla de las Viñas zložené z vinnej révy, vtákov a [[anagram]]ov byzantského štýlu. V interiéry je impost bohato zdobený znázornením slnka a mesiaca alebo zobrazením [[Pantokrator]]a v [[Mandorla|mandorle]] obklopeného apoštolmi.<ref name=":5">PRE-ROMANESQUE ART In: Encyclopedia of world art, s. 665.</ref>

Charakteristickým znakom vizigótskej sochárskej tradícii v 7. storočí je postupne upustenie od protiobrazových zákonov (zmeraných proti modloslužbe) [[Elvírska synoda|Elvírskej synody]] zo [[4. storočie|4. storočia]] na strane umelcov ako aj donátorov.<ref name=":29" /> Ďalšie hlavice nájdeme v Córdobe alebo Seville, kde po vpáde [[Arabi|Arabov]] boli hlavice znovu použité v [[Mešita|mešitách]]. Ďalej v Méride sú stĺpy a zásteny ovplyvnené hispánsko-rímskou tradíciou. Toledo bolo hlavným mestom kráľovstva, ale aj aktívnym centrom od 6. storočia až do [[8. storočie|8. storočia]] ovplyvnené Méridou, čo sa odrážalo v sochárskej výzdobe dvorského umenia. Sochárska produkcia v Lisabone bola silno ovplyvnená byzantskou a sásánovskou tradíciou.<ref name=":0" />

Pracky a fibule majú dvojitú funkciu: ozdobnú a symbolickú. Niektoré lôžka fibúl a spôn obsahujú [[lapis lazuli]] podobne ako v [[Byzantské umenie|byzantskom umení]]. Šperky nájdené vo vizigótskej nekropole Castiltierra z 5. až 7. storočia, sú vyrobené z bronzu a [[Liatina|liatiny]] zdobené sklenenou pastou technikou ''cloisonné'' (priehradkový email). Dekór je veľmi rozmanitý, pozoruhodné sú kúsky zlata z vizigótskych hrobov, najmä ženských hrobov 6. storočia, v Aguilafuente neďaleko [[Segovia|Segovii]]. Ďalšími predmetmi v nekropolách sú náramky, perlové náhrdelníky a [[Náušnica|náušnice]] vykladané farebným sklom. Poklad z [[Nekropola|nekropol]] Duraton, Madrona a Castiltierra neďaleko Segovii alebo v Alovere majú veľký archeologický význam, sú nespochybniteľným dôkazom prítomnosti Vizigótov na [[Pyrenejský polostrov|Pyrenejskom polostrove]].<ref name=":8" /> Pozornosť si zaslúžia aj vizigótske zlatnícke práce, objavené v Guarrazarskom poklade. Porovnateľné zlatnícke spracovanie bolo nájdené v roku [[1926]] v Torredonjimenu pri [[Córdoba (mesto v Španielsku)|Córdobe]], pozostáva z fragmentov votívnych korún a krížov. Najvýznamnejšie sú [[Pektorál|pektorálne kríže]] a votívne zlaté koruny. Votívne koruny neboli určené na to, aby ich nosili vizigótski králi ale boli to dary pre významné chrámy. Koruny boli zavesené v [[Apsida (architektúra)|apside]] a ohlasovali zbožnosť a posilňovali metaforické spojenie medzi kráľom a [[Ježiš Kristus|Kristom]]. Vedci prekvapivo zistili, že vizigótske kráľovské dielne sa pri vytváraní týchto koruniek snažili napodobniť byzantské kovoremeselné práce.<ref name=":29" />

|strany=133{{--}}140}}</ref> Technika korún je byzantská, ale ich tvar a spojenie vypuklých drahokamov a filigránových ''cloisonné'' (priehradkový email) sú čisto barbarské.<ref>Encyklopedie umění středověku, str. 270</ref> Najcennejšie sú dve votívne koruny kráľov Svinthily a Rekkeswintha. Oba [[Diadém|diadémy]] sú vyrobené zo zlata, posiate modrými [[Zafír|zafírmi]] zo [[Srí Lanka|Srí Lanky]], [[Perla|perlami]], sklom a inými drahými kameňmi. Rekkeswinthova koruna visí na 4 zlatých reťaziach v tvare hruškového listu. Zo strednej vrchu je reťaz na ktorom visí kríž zdobený 7 perlami a 6 zafírmi.<ref name=":6" /><ref name=":7" /> V spodnej časti čelenky visia písmená, ktoré tvoria latinský nápis „(''R)ECCESVINTHVS REX OFFERET"''.<ref name=":29" /> Samotné písmená sú nádherným dielom zlatníctva, v ktorom sa kombinuje farba perál, zafírov, [[Skupina granátu|granátov]] a zlata. Votívna koruna kráľovny Svinthily bola ukradnutá okolo roku [[1921]] a už sa nikdy nenašla. Existujú však podrobné kresby a čiernobiele fotky koruny. V mieste archeologického nálezu sa okrem pokladu našli fragmenty stavby, ktorá bola pôvodne rímsky chrám neskôr ako kresťanský chrám alebo [[Oratórium (architektúra)|oratórium]]. Podľa niektorých hypotéz slúžil kláštor Santa Maria de Sorbaces z Guarrazaru ako úkryt kráľovského pokladu, toledských kostolov a kláštorov, aby sa zabránilo ich ukradnutiu po islamskom dobytí Pyrenejského polostrova.<ref name=":6" /><ref name=":7" />