Mikuláš Gacek: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
vytvorenie novej stránky Značky: sekcia Referencie nový článok bez náležitostí odkazy na rozcestníky |
úprava, urgent |
||
Riadok 1:
{{Urgentne upraviť}}
'''Mikuláš Gacek''' (pseudonymy Mikuláš Chočov, G. Mikuláš, Pavol Jančík) ([[10]] [[júl]] [[1895]] [[Budapešť]], [[Maďarsko]] — [[22]] [[január]] [[1971]] [[Dolný Kubín]]) [[spisovateľ]], [[prekladateľ]], [[diplomat]]▼
{{Infobox Osobnosť
▲'''Mikuláš Gacek''' (pseudonymy Mikuláš Chočov, G. Mikuláš, Pavol Jančík) (* [[10
Narodil sa v [[Budapešť|Budapešti]] ako najstarší syn Žofii a Albertovi Gacekovcom. Do Budapešti sa jeho rodičia vybrali z [[Vyšný Kubín|Vyšného Kubína]] na Orave zarobiť peniaze na živobytie. Po návrate si kúpili mlyn, ktorý bol veľmi spustnutý a potreboval rozsiahle opravy. Otec Albert Gacek odchádza opäť na zárobky, tentoraz do [[Amerika|Ameriky]], kde pracuje v uhoľnej bani. V roku [[1906]] ho do [[Pensylvánia|Pensylvánie]] nasleduje aj manželka s deťmi. Mikuláš, vtedy 10 ročný chlapec sa rýchlo naučil po anglicky a v roku [[1906]] - [[7]] absolvoval anglickú ľudovú školu v [[Greenwald|Greenwalde]] v [[USA]]. Mladý Gacek sa však vzdal možnosti ďalšieho štúdia na amerických školách a keď sa jeho krstný otec zberal z Ameriky domov, 12 ročný Mikuláš odišiel s ním.<br>
Po príchode z Ameriky Mikuláš Gacek býva krátko v [[Jasenová|Jasenovej]] u svojho krstného otca - mlynára Karola Mešku. V rokoch [[1907]] – [[11]] navštevoval meštiansku školu v [[Dolný Kubín|Dolnom Kubíne]] a v rokoch [[1911]] - [[14]] študoval na obchodnej škole v [[Dolný Kubín|Dolnom Kubíne]], kde roku [[1914]] maturoval. Už počas štúdií sa u neho začína prebúdzať národné cítenie a láska k literatúre. Stretáva sa s inými mladými ľuďmi v tajnom študentskom spolku [[Mor ho]], ktorý mal za cieľ samovzdelávanie mladých ľudí v národnom duchu a získavanie mladších, aby nepodľahli silnému tlaku maďarizácie. Po ukončení školy nastúpil ako úradník [[Slovenská banka|Slovenskej banky]] v [[Ružomberok|Ružomberku]].<br>
Po vypuknutí I. svetovej vojny ako 19-ročný narukoval do [[Trenčín|Trenčína]], do 15. honvédskeho domobraneckého pluku. Po krátkom výcviku odchádzajú na front, zapĺňať preriedené rady vojakov v [[Karpaty|Karpatoch]]. Pri rieke [[San]] padol do zajatia. Roky [[1915]] – [[16]] strávil v zajateckom tábore v [[Ašchabad|Ašchabade]], nasledujúce dva roky pracoval na poliach vo [[Vronorežská|Voronežskej]] [[gubernia|gubernii]] a neskôr v konzervárni v [[Kurgana|Kurgane]] na [[Sibír|Sibíri]]. Po revolúcii v roku [[1917]] vstúpil do československých légií. Zadelili ho do 7. Tatranského pluku na Ukrajine. To, čo videl a zažil pokúsil sa vysloviť vo veršoch. Uverejnili mu ich v [[Slovenských]] [[hlasoch]], ktoré v [[Rusko|Rusku]] redigoval [[Jozef Gregor Tajovský]] a [[Janko Jesenský]]. Písal si denník, ktorý neskôr spracoval do knihy [[Sibírske zápisky]], získal za ne v roku 1937 literárnu cenu M. R Štefánika. V rokoch [[1920]] – [[21]] navštevoval notársky náukobeh v [[Martin|Martine]] a stal sa notárom na [[Orava|Orave]]. Najprv v [[Lokca|Lokci]] (1922 – 1926), [[Párnica|Párnici]] (1926 – 1930) a nakoniec v [[Dolný Kubín|Dolnom Kubíne]] (1930 – 1939). Ako notár v Dolnom Kubíne sa zaslúžil o vybudovanie vodovodu, kanalizácie, dlažbu ulíc, asfaltovanie chodníkov, úpravu telovýchovných zariadení, futbalového ihriska s tribúnou a detského ihriska. Podieľal sa na zakladaní Hviezdoslavovej spoločnosti a postavení pomníka P. O. Hviezdoslavovi.
Po návrate domov prekladal diela spisovateľov ([[Čechov]], [[Krupin]], [[Wells]], [[Jelenev]], [[Aksakov]], [[Afinogenov]], [[Gorlov]], [[Gogoľ]], [[Kobylin]], [[Ostrovský]], [[Turgenev]], [[Simonov]] a iných). (Preložil 23 literárnych diel z ruskej a sovietskej literatúry). Divadelné hry v jeho prekladoch uvádzali všetky významne súbory na Slovensku. Z ruského originálu preložil Štúrovo dielo „Slavjanstvo i mir buduščago“, ale vojnové udalosti znemožnili jeho vydanie. <br> V snahe zintenzívniť spoluprácu so slovenskou literárnou obcou roku [[1939]] odchádza do Bratislavy. Stal sa tu členom a funkcionárom Spolku slovenských spisovateľov a pravidelne sa zapájal do organizovania spisovateľských podujatí. V rokoch [[1939]] – [[40]] bol úradníkom na kultúrnom oddelení Ministerstva národnej obrany v Bratislave. V roku [[1940]] ho vyslali ako kultúrneho atašé do Moskvy. Udalosti po napadnutí [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]] nemeckou armádou v noci z 21. júna na 22. júna [[1941]] ukončili pôsobenie zahraničných misií v [[ZSSR]] a teda aj slovenskej misie. Po strastiplnej ceste územím zasiahnutým vojnou sa Mikuláš Gacek vrátil naspäť na Slovensko. Po návrate pracuje až do konca vojny na tlačovom a kultúrnom oddelení Ministerstva zahraničných vecí v Bratislave.<br>
Řádek 44 ⟶ 39:
•Suchovo-Kobylin, A. V.: TRILÓGIA, ''Ženba Krečinského, Proces, Tarelkinova smrť''. Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, 1965<br>
•Al-Kostan: ''Nevesta hôr'', Mladé letá KMČ, 1971<br>
=== Preklady divadelných hier ===
•Čechov, A. P.: ''Višňový sad''. 1933; ''Pytačky''. 1933, 1934, 1946; ''Ujo Váňa – Čajka''. 1943; ''Tri sestry'', 1945 (Pavol Jančík); ''Tri aktovky'' (''Pytačky, Konské priezvisko, Medveď'') 1950 G. Mikuláš<br>
| |||