Redaktor:Robert Jahoda/pieskovisko2: Rozdiel medzi revíziami

V oblasti vizigótskej architektúry sa odrážajú korene neskoroantickej a [[Ranokresťanské umenie|ranokresťanskej architektúry]]. Po[[Vizigóti]] postupne príchodeobsadzoval [[VizigótiPyrenejský polostrov]] od [[5. storočie|Vizigótov5. storočia]] a v rokupriebehu [[4516. storočie|6. storočia]] vznikalatu snahavytvorili ostabilizovaný nadviazanieštátny neskoroantickéhoútvar, čiktorý ranokresťanskéhodosiahol dedičstvasvoj vrchol v druhej polovici [[7. storočie|7. storočia]].<ref name=":10">{{Citácia knihy
|titul=Encyklopedie umění středověku: Umění a lidstvo Larousse
|vydanie=
|vydavateľ=[[Odeon]]
|miesto=Praha
|rok=1969
|isbn=
|strany=270
|edícia=Světové dějiny
|poznámka=ďalej len Encyklopedie umění středověku}}</ref> Krátka byzantská okupácia medzi rokmi [[554]]{{--}}[[626]] juhovýchodnej oblasti (''Provincia Spaniae'') [[Pyrenejský polostrov|Pyrenejského polostrova]] posilnila vzťahy s [[Byzantská ríša|Byzantskou ríšou]], [[Stredomorie|Stredomorím]] a [[Severná Afrika|severnou Afrikou]]. Vizigótske chrámy sú postavené z veľmi dobre opracovaných kusov kameňa. Prinajmenšom to platí pre vidiecke kostoly, ktoré prežili dodnes. Mnohé mestské chrámy, ktoré boli pravdepodobne odlišné saale nezachovali sa. Archeologické nálezy, prevažne typu bazilikybazilík, potvrdzujú príbuznosť s [[Merovejské umenie|merovejskou]] či [[Byzantská architektúra|byzantskou architektúrou]]. Chrámy rôznych dielní sa odlišujú stavebnými technikami a dekórom. V dekorácii sa odráža záujem o komplexný a plochý [[ornament]], ktorý musel do určitej miery reflektovať vizigótske tradície.<ref>{{Citácia knihy

|poznámka=Ďalej len VISIGOTHIC ART In: Dictionary of the Middle Ages}}</ref> TvorilArchitektonické riešenie oddeľuje laikov od [[Svätyňa|svätyne]]. Typické bolo použitie štíhlych vysokých [[Arkáda (architektúra)|arkád]] v strednej [[Loď (architektúra)|lodi]] a podkovovitý tvar apsíd, niektorých [[Archivolta|archivolt]] či klenieb. Výzdoba sa člení v obdĺžnikové polia tak ako v [[Galia|Galii]].<ref name=":10" /> Úplné rozdelenie je možné vidieť v malom Kostole São Gião neďaleko [[Nazaré]] v [[Portugalsko|Portugalsku]]. V stene sú úzke dvere a otvory, ktoré bránili pohľadu laikov na obrad v apside. V Chrámoch San Pedro de la Nave v [[Zamora (mesto v Španielsku)|Zamore]], San Comba de Bande v Orense, San Maria v Quintanilla de las Viñas v [[Burgos (mesto v Španielsku)|Burgose]] a São Frutuoso de Montélios v Portugalsku prevláda riešenie oddeleného priestoru, v ktorom je kríženie výrazne označené sériou podkovovitých [[Oblúk|oblúkov]]. Napriek tomu, že dodnes nie je celkom jasné či sa jednalo o prvok hispánsko-rímskej architektúry alebo prišiel na Pyrenejský polostrov spolu s východnými vplyvmi, ktorý pravdepodobne neskôr od Vizigótov prevzali [[Arabi]].<ref group="pozn." name=":1">Dodnes mnohí odborníci vedú debatu či podkovovitý oblúk je starým prvkom miestnych remeselníkov alebo je to vizigótska inovácia. Tejto teórii odporuje fakt, že ostatné germánske národy podkovovitý oblúk nepoužívali.</ref> Oblúk tvoril nielen dekoratívny prechod, ktorý je zdôraznený v konvenčnom polkruhovom oblúku, ale zároveň rozširuje myšlienku hierarchického oddeleného priestoru chrámu. Podkovovitý oblúk bol umiestňovaný v interiéry, ale aj v exteriéri ako napríklad západný [[Portál (architektúra)|portál]] a [[Arkáda (architektúra)|arkáda]] San Juan de Baños. K rozvoju došlo práve v čase, keď boli na konciloch hispánsko-rímskej cirkvi vyjadrené obavy z utajenia a rozdelenia. Postupné oddeľovanie priestoru chrámu bolo asi nevedomým vyjadrením obranného postoja hispánsko-rímskej cirkvi proti útlaku ariánskych vizigótskych vládcov. Takýto systém rozdeľovacieho priestoru mal tiež za následok zlepšenie postavenia [[Duchovenstvo|duchovenstva]]. Oddelenie a zahalenie častí sviatostí zvýšilo autoritu kléru v úlohe sprostredkovateľa medzi laikmi a [[Boh|Bohom]].<ref name=":2" />

|edícia=Světové umění}}</ref> O nástenných maľbách sa dozvedáme len z písomných prameňov, ako napríklad výjav z [[Apokalypsa|Apokalypsy]] na [[Klenba|klenbe]] Kostola [[Svätý Michal|svätého Michala]] v [[Tarragona|Tarragone]] sa porovnáva s [[Nástenná maľba|nástennými maľbami]] v Báwíte.<ref>{{Citácia knihy

Prvé vizigótske mince sa nazývali aj pseudocisárske, pretože napodobňovali mince [[Západorímska ríša|Západorímskej]] a [[Východorímska ríša|Východorímskej]] neskôr Byzantskej ríše. Medzi najrozšírenejším typ patril ''solidus'' a ''tremissis''. Mince zobrazovali predovšetkým [[Cisár|cisárov]], ako napríklad [[Honorius|Honoria]] alebo [[Valentinianus III.|Valentiniana III.]] Najstaršie mince pochádzajú z [[Galia|Galie]], pravdepodobne z mincovne v [[Toulouse]] alebo [[Narbonne]]<ref group="pozn." name=":12"> [[Mincovňa]] v [[Narbonne]] pravdepodobne existovala už na začiatku [[5. storočie|5. storočia]] počas existencie Rímskej ríše.</ref>, ale po [[Bitka pri Vouillé|bitke pri Vouillé]] sa centrum Vizigótskeho kráľovstva presunulo do Toleda. V tomto období nesú mince zobrazenia a nápisy byzantských cisárov, ako napríklad [[Anastasios I. (Byzantská ríša)|Anastasia I.]], [[Justín I.|Justina I.]] a [[Justinián I.|Justiniána I]]. držiaci Víťazný kríž či korunu nad písmenom [[Ró (grécke písmeno)|Ró]]. Približne od roku [[580]], počas vlády kráľa [[Leovigild|Leovigilda]] , boli razené prvé mince s vyobrazením a menom vizigótskych kráľov. V tomto období boli razené iba ''tremissis'' a čistota použitého [[Zlato|zlata]] sa časom znížila. Vyobrazenia kráľa na minciach boli rôzne štylizované, čo súviselo s nejednotným programom jednotlivých mincovní. Mince okrem mena kráľa nesú tiež aj názov mincovne, kde boli vyrazené. Hlavnými centrami bolo Toledo, [[Mérida]], [[Sevilla]] a [[Córdoba (mesto v Španielsku)|Córdoba]]. Ďalšími dôležitými výrobnými centrami bola ''Eliberis'', blízko modernej [[Granada|Granady]], [[Zaragoza]], [[Tarragona]] a Narbonne. Razenie vizigótskych minci trvalo až do vpádu [[Arabi|Arabov]] v roku [[711]].<ref>{{Citácia knihy

[[Súbor:Corona de (29049230050).jpg|vľavo|náhľad|Votívna zlatá koruna kráľa RekcesvinthaRekkeswintha, [[7. storočie]], Gaurrazarský poklad, Museo Arqueológico, [[Madrid]]]]

|strany=133{{--}}140}}</ref> Technika korún je byzantská, ale ich tvar a spojenie vypuklých drahokamov a filigránových ''cloisonné'' (priehradkový email) sú čisto barbarské.<ref>Encyklopedie uměníname=":10" středověku, str. 270</ref> Najcennejšie sú dve votívne koruny kráľov Svinthily a Rekkeswintha. Oba [[Diadém|diadémy]] sú vyrobené zo zlata, posiate modrými [[Zafír|zafírmi]] zo [[Srí Lanka|Srí Lanky]], [[Perla|perlami]], sklom a inými drahými kameňmi. Rekkeswinthova koruna visí na 4 zlatých reťaziach v tvare hruškového listu. Zo strednej vrchu je reťaz na ktorom visí kríž zdobený 7 perlami a 6 zafírmi.<ref name=":6" /><ref name=":7" /> V spodnej časti čelenky visia písmená, ktoré tvoria latinský nápis „(''R)ECCESVINTHVS REX OFFERET"''.<ref name=":9" /> Samotné písmená sú nádherným dielom zlatníctva, v ktorom sa kombinuje farba perál, zafírov, [[Skupina granátu|granátov]] a zlata. Votívna koruna kráľovny Svinthily bola ukradnutá okolo roku [[1921]] a už sa nikdy nenašla. Existujú však podrobné kresby a čiernobiele fotky koruny. V mieste archeologického nálezu sa okrem pokladu našli fragmenty stavby, ktorá bola pôvodne rímsky chrám neskôr ako kresťanský chrám alebo [[Oratórium (architektúra)|oratórium]]. Podľa niektorých hypotéz slúžil kláštor Santa Maria de Sorbaces z Guarrazaru ako úkryt kráľovského pokladu, toledských kostolov a kláštorov, aby sa zabránilo ich ukradnutiu po islamskom dobytí Pyrenejského polostrova.<ref name=":6" /><ref name=":7" />

[[Keramika]] je nenáročnou formou umeleckej produkcie v južnej Galii a na Pyrenejskom polostrove medzi 5.{{--}}8. storočím. Vizigótska keramika bola veľmi hrubá, poriadne nevypálená v peci a zdobená farebnými [[Glazúra (keramika)|glazúrami]].<ref group="pozn." name=":03">[[Smalt|Smaltovaná]] alebo [[Glazúra (keramika)|glazúrovaná]] keramika nebola objavená ale pravdepodobne existovala, čo dokazujú texty [[Izidor zo Sevilly|svätého Izidora zo Sevilly]].</ref> Zachované kusy majú krémové, červenkasté alebo sivé tóny s minimálnou výzdobou. Námety boli elementárne [[Sgrafito|sgrafitové]] prvky odvodené od rímskych vzorov. Bežnými predmetmi boli [[Tanier|taniere]], misky a misy, ktoré slúžili na domáce alebo pohrebné účely. Ďalším typom sú dlaždice, [[Tehla (stavebníctvo)|tehly]] a [[Obklad (staviteľstvo)|obklady]], ktorých výroba sa odrážala pod byzantským, severoafrickým a stredomorským vplyvom. Spoločným menovateľom výroby sú podobné formy a reliéfna dekorácia. Dlaždice boli zvyčajne kosoštvorcové kusy s vysoko štylizovanou rastlinnou výzdobou. Tehly sú doplnené úzke orámovanie alebo ornament vlnoviek. Obklady sú spravidla obdĺžnikové a zdobia ich kresťanské alebo zvieracie motívy, ako napríklad vtáci (holubice a pávy), Kristov monogram (''Chiró'') a menej často geometrické motívy. Niekedy sú zachované kusy zaradené spolu s neskoroanitckou alebo naopak včasnostredovekou keramikou.<ref>{{Citácia knihy