Na zjazde [[KSS]] v roku [[1950]] obvinený z tzv. [[Buržoázny nacionalizmus|buržoázneho nacionalizmu]] a 6. februára [[1951]] bol spolu s Husákom zatknutý. V roku [[1954]] bol odsúdený na 10 rokov väzenia v inscenovanom [[Proces s rozvratnou skupinou buržoáznych nacionalistov na Slovensku|procese s rozvratnou skupinou buržoáznych nacionalistov]]. "Priznal sa", pretože podľa vlastných slov, neznášal fackovanie. V tomto čase nemohol publikovať. Vo väzení napísal 4000 básni na tabakové papieriky ale väčšinu z nich vyfajčil. 22. decembra 1955 bol prepustený na podmienku.
Zolo Mikeš (Aktuality.sk) Novomeského obviňuje, že jeho výpovede boli použité v inom procese ([[proces so Slánskym]]) proti jeho priateľovi [[Vladimír Clementis|Clementisovi]] a tým prispel k jeho odsúdeniu na trest smrti. Mikeš uvádza, že zo svojej zbabelosti sa dokonca potom snažil urobiť ešte aj cnosť.<ref name=":2" />
Potom doDo roku [[1962]] pracoval v [[Památník národního písemnictví|Památníku národního písemnictví]] v [[Praha|Prahe]]. V roku [[1963]] ho plne rehabilitovali na základe rozhodnutia [[Barnabitská komisia|Barnabitskej komiesie]]. Presťahoval sa do [[Bratislava|Bratislavy]], kde pracoval v ''[[Ústav slovenskej literatúry Slovenskej akadémie vied|Ústave slovenskej literatúry]]'' [[SAV]]. Po [[Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska|sovietskej okupácii]] [[21. august]]a [[1968]] sa stal opäť členom Predsedníctva Ústredného výboru [[KSS]], v tom istom roku aj predsedom [[Matica slovenská|Matice slovenskej]]. V roku 1970 sa vzdal funkcie v ÚV KSS a krátko na to vážne ochorel. V júli 1970 ho mozgová mŕtvica úplné vyradila zo spoločenského života. Názory sa preto rôznia, či aspoň spočiatku prispel k tzv. husákovskej „[[Normalizácia (ČSSR)|normalizácii]]“ na kultúrnom aj politickom poli<ref>Zdroj: BLAŽEK, P. et al.: Odvaľujem balvan. Bratislava 2013, in Daniela Čižmárová: Slovenská tvár normalizácie, MagistraHistoria, 27 december, 2014, [http://www.magistra-historia.sk/slovenska-tvar-normalizacie/ Online]</ref><!-- Normalizačný režim na Slovensku mal, aspoň na začiatku, aj svoju intelektuálnu tvár. Podporovali ho poprední slovenskí intelektuáli, akými boli Ladislav Novomeský, Miroslav Válek, Vladimír Mináč, Vojtech Mihálik a v konečnom dôsledku aj samotný Gustáv Husák. Podpora normalizácie mala u uvedených intelektuálov rozličnú intenzitu. V tom spočíval rozdiel medzi slovenskou a českou spoločnosťou, kde normalizáciu vo vede a kultúre realizovali z veľkej časti „treťotriedni“ kultúrni protagonisti. Na Slovensku si preto normalizačný režim dokázal dlho udržať podporu značnej časti intelektuálnej a kultúrnej komunity.
Autorka: Daniela Čižmárová
Zdroj: BLAŽEK, P. et al.: Odvaľujem balvan. Bratislava 2013 --> alebo sa vôbec nestal „normalizačným politikom“<ref name=":0" />.
