Program Space Shuttle: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
d Revízia 7197855 používateľa 86.110.234.198 (diskusia) bola vrátená
Značka: vrátenie
Eryn Blaireová (diskusia | príspevky)
Riadok 131:
 
=== Koniec programu ===
Program raketoplánov sa vinou starej techniky stával čoraz viac predraženým. Program spotrebovával 4 - 5 miliárd amerických dolárov ročne a to aj v prípade, že stroje nelietali. NASA musela pre prípad možnej výroby náhradných dielov udržiavať asi 3000 výrobných liniek. Napriek tomu už niektoré diely nebolo možné pre ich zastaranosť vyrobiť vôbec. Došlo napríklad k tomu, že aby NASA získala elektroniku pre motory SRB, musela ju vymontovať z nikdy neletených motorov SRB, ktoré však pre pozemské skúšky boli touto technológiou vybavené, a stáli ako múzejný exponát pred [[Marshallovo kozmické stredisko|Marshallovým kozmickým strediskom]].<ref name="prednaska" >{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Přibyl
| meno = Tomáš
| odkaz na autora = Tomáš Přibyl
| titul = Tomáš Přibyl – Quo proboha Vadis, americká kosmonautiko?
| url = https://prednasky.kosmonautix.cz/2021/07/tomas-pribyl-quo-proboha-vadis-americka-kosmonautiko-11-12-2012/
| dátum vydania = 2012-12-11
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2021-10-18
| vydavateľ =
| miesto =
| jazyk = česky
}}</ref>
 
Ukončenie letov raketoplánov sa plánovalo na rok 2010, nakoniec ale posledný z nich, ''Atlantis'', odštartoval až 8. júla 2011. Misia s označením [[STS-135]] bola výnimočná tým, že nakoľko bola posledná a nebolo k nej možné vyslať záchranný raketoplán, počet členov posádky aj ich fyziologické parametre boli zvolené tak, aby sa v prípade vážnej poruchy všetci mohli vrátiť na Zem z ISS v kozmickej lodi Sojuz. Misia STS-135 bola hlavne zásobovacia. Výstavba americkej časti stanice ISS skončila predposlednou misiou raketoplánu, [[STS-134]], ktorú absolvoval ''Endeavour''. STS-134 mala byť posledná v programe Space Shuttle, ale vyše polroka pred jej začiatkom bola schválená aj misia STS-135, pôvodne plánovaná len ako prípadná záchranná misia.
 
Po ukončení programu boli zvyšné tri orbitery po úpravách umiestnené do múzeí. ''Endeavour'' sa nachádza v [[California Science Center]] v [[Los Angeles]]. ''Discovery'' putoval do [[National Air and Space Museum]] neďaleko [[Washington D.C.|Washingtonu D.C.]] ''Atlantis'' zostal vo svojom bývalom pôsobisku, na Kennedyho vesmírnom stredisku. V tomto múzeu je vystavená aj troska krídla raketoplánu ''Challenger'' a rámy okien pilotnej kabíny zničeného raketoplánu ''Columbia''. ''Enterprise'', skúšobný prototyp, je v [[New York (mesto)|New York]]u na vyslúžilej lietadlovej lodi [[USS Intrepid (CV-11)|USS ''Intrepid'']].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = [[Jana Plauchová]] | odkaz na autora = | titul = I-astrin - Kde odpočívajú americké raketoplány? | url = http://astrin.planetarium.sk/kde-odpocivaju-americke-raketoplany-c07438 | vydavateľ = astrin.planetarium.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-02-11 | miesto = | jazyk = }}</ref> Zmenami prešlo aj Kennedyho vesmírne stredisko. Rampa 39B bola zbúraná a jej diely sa nelegálne objavili v predaji na [[eBay]].<ref name="prednaska" /> Rampa 39A bola prestavaná pre potreby spoločnosti [[SpaceX]].
 
Náhradou za raketoplány mali byť lode nového kozmického programu [[program Constellation|Constellation]], ktorý však zrušil prezident [[Barack Obama]]. Namiesto toho začal vývoj pilotovanej kozmickej lode [[Orion (kozmická loď)|Orion]] vynášanej do vesmíru nosnou raketou [[Space Launch System|SLS]] ('''''S'''pace '''L'''aunch '''S'''ystem'').<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Majer | meno = Dušan | autor = | odkaz na autora = | titul = Amerika se chystá na novou éru | url = https://www.kosmonautix.cz/2013/05/amerika-se-chysta-na-novou-eru/ | vydavateľ = kosmonautix.cz | dátum vydania = 2013-05-07 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-02-11 | miesto = | jazyk = }}</ref> Tieto rakety čiastočne využívajú techniku a technológie z raketoplánov. Prvé rakety tohto druhu majú niesť tie isté motory SSME, ktoré používali raketoplány, a použiť taktiež zvyšné motory SRB. Na rozdiel od raketoplánov však budú rakety SLS používať každú sadu motorov len raz.<ref name="prednaska" /> Po vyčerpaní zásob zvyšných motorov SRB prejde raketa na nové, vylepšené urýchľovacie motory.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Majer
| meno = Dušan
| odkaz na autora =
| titul = SLS bude potřebovat další urychlovací motory
| url = https://prednasky.kosmonautix.cz/2021/07/tomas-pribyl-quo-proboha-vadis-americka-kosmonautiko-11-12-2012/
| dátum vydania = 2018-05-11
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2021-10-18
| vydavateľ =
| miesto =
| jazyk = česky
}}</ref>
 
Funkciu zásobovania a výmenu posádok Medzinárodnej kozmickej stanice prebrali kozmické lode súkromných kozmických agentúr.
Náhradou za raketoplány mali byť lode nového kozmického programu [[program Constellation|Constellation]], ktorý však zrušil prezident [[Barack Obama]]. Namiesto toho začal vývoj pilotovanej kozmickej lode [[Orion (kozmická loď)|Orion]] vynášanej do vesmíru nosnou raketou [[Space Launch System|SLS]] ('''''S'''pace '''L'''aunch '''S'''ystem'').<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Majer | meno = Dušan | autor = | odkaz na autora = | titul = Amerika se chystá na novou éru | url = https://www.kosmonautix.cz/2013/05/amerika-se-chysta-na-novou-eru/ | vydavateľ = kosmonautix.cz | dátum vydania = 2013-05-07 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-02-11 | miesto = | jazyk = }}</ref>
 
== Kritika programu ==