Chočské vrchy: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Akul59 (diskusia | príspevky)
wikilinka
d wl
Riadok 114:
Na [[krížňanský príkrov]] je nasunutý vyšší [[chočský príkrov]], ktorý obsahuje hlavne najspodnejšie, [[trias]]ové sedimentárne horniny, z ktorých sú najrozšírenejšie mohutné súvrstvia vápencov a dolomitov, najčastejšie tmavosivé až čierne žilkované vápence a sivé, tzv. chočské dolomity. Vyššie súvrstvia triasu obsahujú aj iné druhy vápencov, napr. piesčité, rohovcové a iné. [[Chočský príkrov]] nie je zachovaný v takom súvislom celku ako [[krížňanský príkrov]], zachoval sa vo forme [[príkrov (geológia)|príkrovových]] trosiek. Najväčšiu kryhu tvorí súvislý masív [[Veľký Choč|Veľkého Choča]] spolu s jeho rázsochami.
 
Od [[Sestrčská dolina|Sestrčskej doliny]] na východ je geologická stavba odlišná v tom, že [[krížňanský príkrov]] už na povrch nevystupuje (naposledy je to pri obci [[Liptovská Anna]]) a mohutné masívy [[Pravnáč]] ({{mnm|1206.1}}), [[Lomné (Chočskévrch vrchyv Chočských vrchoch)|Lomné]] ({{mnm|1277.8}}), [[Prosečné (vrch)|Prosečné]] ({{mnm|1372.2}}), [[Ostrý vrch (vrch v Chočských vrchoch)|Ostrý vrch]] ({{mnm|1128.0}}) a [[Holica (Chočské vrchy)|Holica]] ({{mnm|1339.8}}) sú budované zložito zvrásnenými komplexmi vápencov a dolomitov stredného triasu až po [[Suchá dolina (Západné Tatry)|Suchú dolinu]], kde sa kriedové súvrstvia [[krížňanský príkrov|krížňanského príkrovu]] opäť objavujú.
 
== Geomorfologické pomery ==
Z geomorfologického hľadiska je pre Chočské vrchy typické, že nemajú súvislejší hlavný hrebeň a sú charakteristické samostatnými masívmi. Podcelok [[Choč]]a kulminuje [[Veľký Choč|Veľkým Chočom]] ({{mnm|1611.0}}), čo je najvyšší bod celého pohoria<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.hiking.sk/?x=19.3429&y=49.15141&ref=permalink | vydavateľ = mapy.hiking.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-12-26 | miesto = | jazyk = }}</ref> a predstavuje štruktúru [[chočský príkrov|chočského príkrovu]] budovanú dolomitmi a menej vápencami. Dolina potoka [[Teplianka]] oddeľuje tento podcelok od podcelku [[Sielnické vrchy]], ktoré sú charakteristické miernejšími formami, rozšírené na horninách [[krížňanský príkrov|krížňanského príkrovu]] s najvyššími vrcholmi [[Magura (vrch v Chočských vrchoch)|Magura]] ({{mnm|1170.6}}), [[Havrania]] ({{mnm|1129.8}}) a [[Sielnická hora]] ({{mnm|1051.4}}). Najvýchodnejšiu časť pohoria tvorí podcelok [[Prosečné (podcelok)|Prosečné]], charakteristický značne si podobnými horskými masívmi, ktoré sú rozrezané paralelnými dolinami. Najzápadnejší je masív [[Pravnáč]]a ({{mnm|1206.1}}), východnejšie leží masív [[Lomné (Chočskévrch vrchyv Chočských vrchoch)|Lomné]] ({{mnm|1277.8}}) a najmohutnejší je masív [[Prosečné (vrch)|Prosečného]] ({{mnm|1372.2}}).
 
== Krasové javy ==
Na opisovanom území vzhľadom na jeho hornatinový charakter s veľkými výškovými rozdielmi prevažujú podzemné krasové javy nad povrchovými. Z povrchových krasových mikroforiem sú najhojnejšie škrapy. Vyskytujú sa na [[Veľký Choč|Veľkom Choči]] ({{mnm|1611.0}}), ale vari najlepšie je vyvinuté škrapové pole na vrchole brala Čereňová v masíve [[Lomné (Chočskévrch vrchyv Chočských vrchoch)|Lomného]] ({{mnm|1277.8}}). Škrapy sú známe tiež zo svahov vrchov [[Prosečné (vrch)|Prosečného]] ({{mnm|1372.2}}) a [[Ostrý vrch (vrch v Chočských vrchoch)|Ostrého vrchu]] ({{mnm|1128.0}}). Závrty sú skôr zriedkavé. Skupina závrtov sa nachádza v sedle [[Ostruky]] medzi Prosečným a [[Čierna hora (vrch v Chočských vrchoch)|Čiernou horou]] ({{mnm|1093.5}}). Charakter závrtu má aj ponor [[Prosiečanka|Prosiečanky]] na plošine [[Svorad (plošina)|Svorad]].
 
Podzemné krasové formy – jaskyne môžeme z hľadiska ich vzniku rozdeliť do niekoľkých skupín. Sú to jednak drobnejšie jaskyne a priepasti, ktoré nachádzame vo vrcholových častiach príkrovových trosiek. Popri nich sa najmä na úpätí skalných stien nachídzajúnachádzajú drobnejšie jaskyne a previsy, ktoré vznikli mrazovým zvetrávaním. Takého charakteru je napr. viacero jaskýň v [[Turícka dolina|Turíckej doline]], pod [[Liptovský hrad|Liptovským hradom]] a [[Heliašska priepasť]]. Významnejšie sú jaskyne, ktoré vznikli pôsobením vodných tokov, či už prichádzajúcich na krasové územia z nekrasových oblastí (alochtónne), alebo priamo prichádzajúcich z krasových masívov (autochtónne).
 
Najznámejšia je [[Liskovská jaskyňa]] v najvýchodnejšom výbežku [[Mních (vrch)|Mnícha]]. Ten už však radíme do [[Liptovská kotlina|Liptovskej kotliny]]. Jedinečné podzemné, ale aj povrchové krasové javy sú rozšírené v [[Prosiecka dolina|Prosieckej doline]]. Potok [[Prosiečanka]], prameniaci na flyšovom území plošiny [[Svorad (plošina)|Svorad]] na sever od Chočských vrchov, sa po vstupe na krasové údolie ponára vo výraznom ponore, potom nasleduje cca {{km|4|m}} dlhý tok neznámym podzemím a vody vyvierajú opäť asi 500 metrov od vyústenia doliny v mohutnej krasovej vyvieračke. Podobne potok, tečúci o niečo západnejšie, po príchode na krasové územie vytvára kaňonovitý úsek a padá vodopádom do časti doliny [[Červené piesky]] a poniže sa tiež ponára. Mnohé skutočnosti svedčia o existencii rozsiahleho jaskynného systému, do ktorého sa však dosiaľ nepodarilo preniknúť. Zvláštnu skupinu predstavujú jaskyne, ktoré vznikli pravdepodobne vodami, pochádzajúcimi priamo z krasových masívov. Takéhoto charakteru sú jaskyne v masíve [[Veľký Choč|Veľkého Choča]] ({{mnm|1611.0}}), v masíve [[Lomné (Chočskévrch vrchyv Chočských vrchoch)|Lomné]] ({{mnm|1277.8}}) a jaskyňa na Smrekove, dlhá 115 metrov.
 
== Cestovný ruch ==