|
::''VelehradVeligrad je aj starý názov Mecklenburgu, pozri [[Mecklenburg]].''
[[Obrázok:Central europe 9th century.png|thumb|Približná mapa jadra a maximálneho rozsahu Veľkej Moravy]]
'''Veligrad''' (iné názvy: '''Velegrad''', v latinských textoch ''Wel(l)egrad, Wel(l)ehrad''; po česky: '''Velehrad''', zriedkavo po slovensky: '''Veľhrad''') bolo podľa českých legiend veľké sídlo (pevnosť) [[Metod]]a a [[Svätopluk I. (Veľká Morava)|Svätopluka]] na Veľkej Morave.
== Zmienky o VelehradeVeligrade ==
Prvý, veľmi sporný doklad je zmienka o moravskom sídle VelehradVeligrad z roku 1141, ktorého poloha, súvis s veľkomoravským Velehradom či obdobie vzniku sú neznáme. V prameňoch z obdobia Veľkej Moravy veľkomoravské sídlo s menom Veligrad nie je doložené, nie je doložené ani v českých legendách až do 13. storočia. Prvýkrát sa veľkomoravský Veligrad spomína v legende z obdobia okolo roku 1300 ([[Vita antiqua sancti Procopii F]]). Pevnou súčasťou českej tradície sa veľkomoravský Veligrad stal až začiatkom 14. storočia vďaka [[Dalimilova kronika|Dalimilovej kronike]], ktorá spomína Metoda, arcibiskupa velehradského, ktorý vraj vo Velehrade pokrstil české knieža Bořivoja. O čosi neskôr v tom istom storočí, asi za vlády Karola IV., legenda [[Quemadmodum]] napokon tvrdí, že moravská metropolitná katedrála ležala vo Veligrade, a že v tejto katedrále Svätopluk vysvätil Cyrila. Karol IV. je známy tým, že sa snažil všemožne podporovať kult Cyrila a Metoda; Velehrad sa spomína aj v [[Život svätého Václava|Živote svätého Václava]], ktorý napísal on sám. Aj v texte Kroniky českej Přibíka Pulkavu z Radenína, ktorá bola napísaná v 14. storočí na objednávku Karola IV., sa spomína Velehrad - prvýkrát sa tu uvádza, že mesto kompletne zničili starí Maďari. V 15. storočí sa Velehrad spomína v textoch [[Život svatých Crha a Strachoty]] a [[Granum catalogi praesulum Moraviae]]. V nasledujúcich storočiach už o existencii Veligradu na Morave nikto nepochyboval. Treba dodať, že podľa niektorých názorov novších českých historikov, je Veligrad výmysel moravských cirkevných kruhov z 13. storočia.<ref>Vavřínek, V.: The question of the legendary Welegrad (Veligrad) as the alleged seat of the Moravian archbishop Methodius in: SLOVO, zv. 60, 771-790, Zagreb 2010 [http://hrcak.srce.hr/index.php?show=clanak&id_clanak_jezik=98576]</ref>
V 13. storočí síce vznikol [[Velehradský kláštor|kláštor Velehrad]], tento však veľmi pravdepodobne nie je zhodný s veľkomoravským Velehradom. Napriek tomu Kronika Přibíka Pulkavy z Radenína píše, že velehradský kláštor stojí na mieste bývalej [[Veľkomoravská ríša|veľkomoravskej]] metropoly. Spojením starých tradícií s polohou kláštora stálo za vznikom legiend o veľkomoravskej minulosti miesta, na ktorom stojí kláštor.
|
