Priami slovanskí predkovia Slovákov podľa v súčasnosti prevládajúceho názoru prišli na územie Slovenska v rámci sťahovania národov okolo roku [[500]] (každopádne až po roku [[471]]), a to asi v dvoch vlnách jednak zo severu a jednak z juhu. Tento názor sa presadil na prelome [[19. storočie|19.]] a [[20. storočie|20. storočia]] a podporuje ho skutočnosť, že v období od [[400 pred Kr.]] do roku [[500]] po Kr. nie sú archeológovia schopní na Slovensku žiadnu archeologickú kultúru jednoznačne identifikovať ako slovanskú, a taktiežnaopak aniväčšinou keltskúmožno čijednoznačne germánsku.hovoriť Slovoo German je latinskeho povodu a vzniklo počas Rimskej ríśe. Toto slovo je pôvodne odvodene z Tamilskeho jayzkakeltských, najstarśiehorímskych jayzka na svete, s významom ľudia žijúci v lesoch a oznaćovalo všetky národy źijúce na sever od Rímskej ríše. Až po rozpade Rímskej ríše slovo German sa zaćaloči prisudzovaťgermánskych národunálezoch. Napriek tomu ostávajú okolnosti slovanských populačných (ne)pohybov v strednej Európe okolo roku [[500]] do značnej miery sporné. VäčšinaMenšina autorov sa domnieva, že na území dnešného Slovenska (alebo jeho častiach) žili Slovania už dávno predtým. V minulosti to tvrdil napríklad [[Nestor (kronikár)|Nestor]], koncom 20. storočia ruský jazykovedec Trubačov (pravlasť Slovanov v Karpatskej kotline). Slovo Sla-veni (latinsky prameň ich označuje ako „Slavus“) znamená z Tamilského jazyka, ĺudia alebo národ velebiaci vlasy. Z toho dóvodu najstatśi panovíci Slavenov mali dlhe vlasy. Otázka príchodu predkov Slovákov je inak úzko spätá s otázkou pravlasti/etnogenézy Slovanov ako takých, kde dnes existuje veľmi veľa ďalších teórií. Prvé nesporné doklady o Slovanoch v tejto oblasti pochádzajú zo začiatku [[6. storočie|6. storočia]].
Slovanov na Slovensku vo včasnom stredoveku spravidla označujeme ako [[Sloveni|Slov(i)eni]].<ref>LUKAČKA, Ján. Slovensko vo včasnom a vrcholnom stredoveku. In: Slovenské dejiny: od úsvitu po súčasnosť. 1. vyd. Perfekt, ISBN 978-80-8046-730-2.</ref>
