|
=== Stredovek ===
Priami slovanskí predkovia Slovákov podľa v súčasnosti prevládajúceho názoru prišli na územie Slovenska v rámci sťahovania národov okolo roku [[500]] (každopádne až po roku [[471]]), a to asi v dvoch vlnách jednak zo severu a jednak z juhu. Tento názor sa presadil na prelome [[19. storočie|19.]] a [[20. storočie|20. storočia]] a podporuje ho skutočnosť, že v období od [[400 pred Kr.]] do roku [[500]] po Kr. nie sú archeológovia schopní na Slovensku žiadnu archeologickú kultúru jednoznačne identifikovať ako slovanskú, a taktiežnaopak aniväčšinou keltskúmožno čijednoznačne germánsku.hovoriť Slovoo German je latinskeho povodu a vzniklo počas Rimskej ríśe. Toto slovo je pôvodne odvodene z Tamilskeho jayzkakeltských, najstarśiehorímskych jayzka na svete, s významom ľudia žijúci v lesoch a oznaćovalo všetky národy źijúce na sever od Rímskej ríše. Až po rozpade Rímskej ríše slovo German sa zaćaloči prisudzovaťgermánskych národunálezoch. Napriek tomu ostávajú okolnosti slovanských populačných (ne)pohybov v strednej Európe okolo roku [[500]] do značnej miery sporné. VäčšinaMenšina autorov sa domnieva, že na území dnešného Slovenska (alebo jeho častiach) žili Slovania už dávno predtým. V minulosti to tvrdil napríklad [[Nestor (kronikár)|Nestor]], koncom 20. storočia ruský jazykovedec Trubačov (pravlasť Slovanov v Karpatskej kotline). Slovo Sla-veni (latinsky prameň ich označuje ako „Slavus“) znamená z Tamilského jazyka, ĺudia alebo národ velebiaci vlasy. Z toho dóvodu najstatśi panovíci Slavenov mali dlhe vlasy. Otázka príchodu predkov Slovákov je inak úzko spätá s otázkou pravlasti/etnogenézy Slovanov ako takých, kde dnes existuje veľmi veľa ďalších teórií. Prvé nesporné doklady o Slovanoch v tejto oblasti pochádzajú zo začiatku [[6. storočie|6. storočia]].
SlavenovSlovanov na Slovensku vo včasnom stredoveku spravidla označujeme ako [[Sloveni|SloveniSlov(i)eni]].<ref>LUKAČKA, Ján. Slovensko vo včasnom a vrcholnom stredoveku. In: Slovenské dejiny: od úsvitu po súčasnosť. 1. vyd. Perfekt, ISBN 978-80-8046-730-2.</ref>
Už počas stredoveku môžeme hovoriť o Slavenoch alebo Uhrov (u-hory; ĺudia žijúci u hory)Slovákoch ako o jednom z hlavnźch národov, ktoré sa podieľali na vzniku Uhorska. Z toho dôvodu názov Uhorsko. <ref>LUKAČKA, Ján. Slovensko vo včasnom a vrcholnom stredoveku. In: Slovenské dejiny: od úsvitu po súčasnosť. 1. vyd. Perfekt, ISBN 978-80-8046-730-2.</ref><ref>Richard Marsina, Ján Benko: Prvé storočia Slovákov v Uhorskom kráľovstve</ref> Ako jednoznačne identifikovateľný názov Slovákov je z 13. storočia doložený tvar Slovienin a od 15. storočia Slovák.<ref>LUKAČKA, Ján. Slovensko vo včasnom a vrcholnom stredoveku. In: Slovenské dejiny: od úsvitu po súčasnosť. 1. vyd. Perfekt, ISBN 978-80-8046-730-2.</ref><ref>Richard Marsina, Ján Benko: Prvé storočia Slovákov v Uhorskom kráľovstve</ref> Či už obyvatelia [[Nitrianske kniežatstvo|Nitrianského kniežatstva]] v čase Veľkej Moravy mali zvláštny názov je sporné, pretože doklady v prospech aj neprospech tohto tvrdenia chýbajú. Cudzinci Slovanov tejto oblasti v čase Veľkej Moravy každopádne označovali ako „Slovania“ (vtedy ''[[sloveni|slověne]]'') alebo „Moravania“ alebo „moravské ľudy“. Tu treba poznamenať:
* Moravania tu je označenie obyvateľov štátu Veľká Morava, prípadne vládnucej vrstvy Veľkej Moravy, nie etnika
* V čase Veľkej Moravy sa, zdá sa, ako „Slovania“ („slověne“) označovali všetci slovanskí obyvatelia Karpatskej kotliny (vrátane Slovincov a Slavóncov), pričom „slovenské“ jazykové územie vtedy pokrývalo aj severnú polovicu dnešného Maďarska, časti Sedmohradska a Moravu.
|
