Jozef Maximilián Petzval: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
PeTZval
Značky: vrátené možný vandalizmus odstránenie referencie vizuálny editor
d Revízia 7258927 používateľa Admstm (diskusia) bola vrátená
Značka: vrátenie
Riadok 1:
{{Infobox Osobnosť
|Meno = Jozef Maximilián PetzvalPecval
|Portrét = Jozef Maximilian Petzval.jpg
|Popis = slovenský fyzik, matematik a vynálezca
Riadok 7:
|Dátum úmrtia = {{dúv|1891|9|19|1807|1|6}}
|Miesto úmrtia = [[Viedeň]], [[Rakúsko]]
|Rodičia = [[Ján Fridrich PetzvalPecval]], Zuzana, rod. Kreutzmannová (* 20. apríl 1776 – † 16. jún 1853)
|Súrodenci=[[Oto PetzvalPecval]]}}
[[Súbor:Spisska Bela muzeumJMP1.JPG|náhľad|Múzeum J. M. Petzvala v jeho rodnom dome v [[Spišská Belá|Spišskej Belej]]]]
 
Prof. Dr. Ing. '''Jozef Maximilián Pecval'''<ref name="SBS"/> alebo '''Jozef Maximilián Petzval'''<ref name="BLS"/> (* [[6. január]] [[1807]], [[Spišská Belá]] – † [[19. september]] [[1891]], [[Viedeň]], [[Rakúsko]]) bol slovenský{{#tag:ref|Za slovenského fyzika/matematika ho označujú<ref name="Pyramída"/><ref name="MČSE"/><ref name="MSE"/>, niektoré zdroje jeho národnosť neuvádzajú<ref name="ES"/><ref name="MES"/><ref name="SBS"/><ref name="RBLS"/>, resp. ho spomínajú ako „spišského rodáka“<ref name="DS"/>. Ako rakúskeho matematika ho uvádza.<ref name="Brockhaus"/><br>O jeho pôvode je známe, že „Petzvalov otec Ján Fridrich pochádzal z dediny Loděnice na Morave; pôvodne si písal Pecival, ba je o ňom dokonca záznam, že bol 'Bohemus' a že pochádzal 'aus Mahren'“.<ref name="DVTS"/> Na Spiši sa však rodina aspoň čiastočne ponemčila.<ref name="DVTS"/><br>Problematiku národnosti a prisvojovania si Pecvala osvetľuje článok<ref name="DVT"/>, ktorý uvádza, že za Slováka ho pokladal český fyzik [[Viktor Teissler]]. Prvý Pecvalov životopisec Lajos Eményi v knihe ''Dr. Josef Petzvals Leben und Verdienste'' (1902) píše, že Pecval dobre ovládal nemčinu, latinčinu a francúzštinu a „dostatočne zbehlý“ bol v angličtine a maďarčine. Maďarský preklad tejto knihy s názvom ''Petzval József élete és érdemei'' (Budapest 1906) však už obsahuje tvrdenie, že Pecval vedel dobre po nemecky, latinsky a maďarsky a zbehlý bol v angličtine a francúzštine. Július Dančo to hodnotí: „Prekladateľov zámer je zrejmý.“ Inak však Eményi narážal na nezáujem o Pecvala v Uhorsku, v liste Michalovi Greisingerovi zo 4. mája 1903 si výslovne sťažoval: „… či azda preto, že Pecval nespieval vlastenecké košutovské piesne?“<ref name="DVT"/> [[Josef Maria Eder]] (''Geschichte der Photographie'', 1932) ho pokladal za Nemca, doklady k tomu neuvádzal. V ďalšej maďarskej monografii od Jánosa Seresa (''Petzval József : 1807-1891 : a fényképező optika magyar származású feltalálójának mérnöki, professzori és feltalálói működése'', 1954) o ňom píše výhradne ako o Maďarovi. Rovnako Sándor Majoros v článku „Magyar volt-e Pezval Jószef?“, ktorý za doklad toho, že bol Maďar považuje Pecvalov ďakovný list z roku 1973, kde píše „…ako verný syn maďarskej vlasti“, pričom obchádza to, že Pecval neuvádza národnosť, ale štát.<ref name="DVT"/> Počas pôsobenia vo Viedni sa Pecval verejne nehlásil za Slováka, rovnako sa nehlásil ani k inej národnosti.<ref name="DVT"/><br>Ondrej Pöss: „J. M. Petzval patril v 19. storočí medzi najvýznamnejších vedcov zo Slovenska. O jeho národnosti prebehla diskusia temer v každej práci, v ktorej sa hodnotil jeho život a dielo. Túto otázku ani dnes nie je možné jednoznačne uzavrieť.“<ref name="PVTS"/>
|group=pozn}} [[fyzik]], [[matematik]] a vynálezca. Pokladá sa za zakladateľa modernej [[optika (odbor)|optiky]].
 
Riadok 20:
V roku [[1837]] bol menovaný riadnym [[profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|profesor]]om vyššej matematiky. Od roku 1837, kedy bol pozvaný na [[Viedenská univerzita|Viedenskú univerzitu]], tam 40 rokov prednášal matematiku. Vynikal v riešení [[Algebrická rovnica|algebraických]] a [[Diferenciálna rovnica|diferenciálnych]] rovníc, bol mimoriadne zručný brusič skla a jemnomechanik. Venoval sa [[akustika|akustike]] a to kmitaniu strún, diferenciálnym rovniciam kmitania strún, matematickej teórii [[hudba|hudobných]] [[nástroj]]ov, [[Balistika|balistike]], analytickej mechanike, vypracoval [[projekt]]y plavebného kanálu okolo [[Pešť|Pešt]]i. Osobitnú pozornosť venoval [[Optika (odbor)|optike]], kde sú najvýznamnejšie jeho výpočty [[Fotografický objektív|fotografických objektívov]]. V roku [[1840]] dokončil návrhy dvoch objektívov – portrétového a krajinkárskeho (tzv. [[ortoskop]]u).
 
PetzvalovPecvalov vynález objektívov má mimoriadny svetový význam. Objektív, ktorý skonštruoval vďaka presným výpočtom v roku 1840, umožnil 16-násobne vyššiu priepustnosť [[Svetlo|svetla]]. To v praxi znamenalo, že samotná expozícia [[Fotografická platňa|fotografickej platne]] trvala menej ako minútu (predtým 5 až 30 minút, v závislosti od počasia - resp. svetelných podmienok, počas ktorých sa fotografovaný objekt nesmel pohnúť). Preto je PetzvalPecval pokladaný za zakladateľa modernej fotografie. Ďalej navrhol konštrukcie osvetľovacích a premietacích prístrojov, dvojoký [[ďalekohľad]], zrkadlovú PetzvalovuPecvalovu lampu, kde je maximálne možné využitie svetelnej energie (prenosný reflektor s priemerom {{m|1.3|m}} na osvetľovanie predmetov až do vzdialenosti 2,7 kilometra), zdokonalil [[mikroskop]]. Vypracoval aj projekt osvetľovacieho zariadenia pre lode na [[Dunaj]]i. PetzvalovýmPecvalovým prínosom bol predovšetkým matematický výpočet korekcie optických sústav.
 
== Najvýznamnejšie práce ==
Riadok 26:
* ''Integration der linearen Differentialgleichungen mit constanten und veränderlichen Coefficienten'', Kaiserliche Akademie der Wissenschaften, Wien, 1851.
 
10 rokov po smrti J. PetzvalaPecvala sa našli časti rukopisov:
* ''[[Teória]] systémov tónových osnov'',
* ''Teória oporných čiar''
* ''PetzvalovePecvalove sedemmiestne [[Logaritmus|logaritmy]]''.
 
== Ocenenia ==
Jozef PetzvalPecval dostal množstvo pôct a vyznamenaní. Od roku [[1846]] bol dopisujúcim členom a od [[1849]] riadnym členom viedenskej akadémie vied. V roku [[1873]] ho prijali za člena [[Uhorská akadémia vied|Uhorskej akadémie vied]]. Bol vyznamenaný i radom [[František Jozef I.|Františka Jozefa]]. Jednota [[Česko|českých]] matematikov ho roku [[1881]] zvolila za čestného člena.
 
V roku [[1957]] bola v [[Maďarsko|Maďarsku]] založená pamätná Cena Jozefa PetzvalaPecvala - ocenenie pokrokov dosiahnutých na poli optiky, akustiky, [[film]]ovej a videotechnológie, jemnej mechaniky, fotochémie a [[Divadlo|divadelnej]] technológie. Okrem toho existuje aj Medaila Jozefa PetzvalaPecvala. Po vyfotografovaní [[Odvrátená strana Mesiaca|Odvrátenej strany Mesiaca]] jeden kráter v blízkosti južného pólu nazvali jeho menom.
 
== Poznámky ==