Spišské Bystré: Rozdiel medzi revíziami

[[Spišské biskupstvo]] sa rozhodlo postaviť nový kostol. Plán vypracoval J. Pollák a základný kameň posvätil kňaz Jakub Šeliga v roku [[1820]]. Na výstavbe kostola sa podieľal kamenársky majster z [[Levoča|Levoče]]. Oltár zhotovil rezbár Bielopotocký z Levoče, obrazy namaľoval levočský maliar [[Jozef Czauczik]]. Stavba bola dokončená v roku [[1821]]. Kostol slúžil až do výstavby dnešného kostola v [[20. roky 20. storočia|20. rokoch 20. storočia]]. V roku [[1824]] kostol dostal nový organ so 7 registrami.&nbsp; Na omietke veže pod strechou bol nápis (''Ladislaus Episcopus 1821)'', ktorý v roku [[1924]] bol už nečitateľný. Významnou udalosťou v obci bola prestavba kostola. Farský kostol ešte nebol riadne opravený po požiari v roku [[1916]]. Na začiatku roka [[1925]] kňaz Ján Dorník zvolal pred kostol verejné ľudové zhromaždenie, aby sa obyvatelia vyjadrili, či chcú mať nový kostol namiesto starého, ktorý je už malý a ktorý beztak potrebuje vnútorné opravy. Farníci sa rozhodli požiadať biskupa [[Ján Vojtaššák|Jána Vojtaššáka]], aby dal kostol vystavať. Biskup Vojtaššák s prispením občanov, ale najmä rodákov z [[Amerika|Ameriky]], dal v rokoch 1925{{--}}[[1926]] v novogotickom slohu zväčšiť a opraviť tento chrám. Projekt na prestavbu vyhotovil architekt L. Urínyi zo [[Spišská Nová Ves|Spišskej Novej Vsi]]. Išlo o nadstavbu starého kostola a o prístavbu bočnej lode, ktorá vnútorný priestor kostola značne zväčšila. Súťaž o výstavbu vyhral [[Jozef Šašinka]] z [[Poprad|Popradu]]. Odstránené bolo staré [[sanktuárium]], chór, [[Pilier|piliere]], [[klenba]]. Staré múry boli nadstavené o 3 metre, múry veže o 5 metrov. Na miesto pôvodného sanktuária sa postavil [[transept]]. Týmto sa kapacita kostola strojnásobila, vyhotovilo sa aj nové vnútorné zariadenie. Vyhotovil sa nový kamenný oltár, do ktorého boli vložené pozostatky [[Andrej-Svorad (svätec)|svätého Andreja/-Svorada]] a [[Svätý Benedikt|Benedikta]]. Hlavný oltár bol vyhotovený v [[Banská Štiavnica|Banskej Štiavnici]] spolu s [[Kazateľnica|kazateľnicou]]. Zhotovili sa nové lavice, na nich boli viditeľné „litery", vlastnoručne ich vyrezával a farbil kňaz Ján Dorník'''.''' Od neho tiež pochádzal nápis na hlavnom oltári. Kúpil sa aj nový organ od firmy Rieger s 18 registrami, 2 manuálmi a jedným pedálom za 80 000 Kč. Zo starého kostola zostala len veža. Stavebné práce sa skončili za 5 a pol mesiaca. Opravy stáli takmer 400 000 Kč, zariadenie v kostole stálo 181 000 korún. 29. septembra 1926 biskup Ján Vojtaššák vysvätil kostol. Ostal len starší mobiliár z kostola: cibórium z roku [[1734]], pozlátený medený kalich s nápisom ''A. R. D. Paul Vitkay, Part. Hrádok, E. Kubach obtulit''. Kostol bol vymaľovaný v roku [[1937]] a znovu v [[1969]]. Do kostola boli pridané bočné oltáre Božského srdca a Panny Márie, tým sa rozšíril ich kult. V roku [[1978]] bol kostol pokrytý medenou strechou, dovtedajší [[eternit]], bol značne poškodený, pôvodným eternitom zostala pokrytá len veža. V roku [[1985]] farár Jozef Jarab dal vyrobiť nový oltár a vyzdobil vnútro kostola novými cennými reliéfmi od [[Peter Hložník|Petra Hložníka]] a v roku [[1987]] aj sochou svätého Michala Archanjela od akademického maliara Hudzíka. Svätostánok a drevorezbu [[Golgota|Goglota]] vytvoril sochár Martin Barnáš v rokoch [[2009]]{{--}}[[2010]] z [[Kežmarok|Kežmarku]], podľa návrhu kňaza Jozefa Šipoša. Svätostánok bol požehnaný a po eucharistickej pobožnosti bolo doň slávnostne uložené cibórium s Eucharistiou dňa [[12. september|12. septembra]] [[2008]]. V roku [[2017]] boli nainštalované okná s vitrážami s motívmi archanjelov:&nbsp; svätého Michala a [[Gabriel (anjel)|Gabriela]], [[Rafael (anjel)|svätého Rafaela]] a Anjela strážcu. Autor návrhu bol Andrzej Cwilewicz z [[Krakov|Krakova]], autor konštrukcie bol Artur Kuczek a autor vitráži bol Maciej Kauczynski taktiež z Krakova. Náklady za návrh, konštrukciu a maľbu tvorili sumu 14 800 €. Od [[3. apríl|3. apríla]] [[2018]] do [[13. máj|13. mája]] [[2018]] prebiehala oprava fasády veže kostola firmou ToSeLi s.r.o. zo [[Švábovce|Šváboviec]].<ref name=":0" />

* [[Pavol Vitkai|Pavol Vitko]] st. - Paulus Vitkay sen. senior (* 1779{{--}}† 1842, pôvodne Pavol Vitko), čestný kanonik pre oravský dištrikt , prísediaci oravskej súdnej stolicerímskokatolícky kňaz a botanik, napísal dielo ''Flora Arvensis'' roku 1822: prvá súborná botanická štúdia [[Orava (región)|Oravy]] a čiastočne [[Liptov (región)|Liptova]], dnes bola vyhlásená Min. kultúry sa historickýnárodná knižnýkultúrna dokument.pamiatka

* Pavol Vitko ml. -Paulus Vitkay jun.Vitkai junior, pôvodne Pavol Vitko Kubičko (* 1780{{--}}† 1835 ), rímskokatolícky kňaz, kaplán, administrátor, zastával funkciu dištriktuálneho tajomníka, finančne podporoval opravu kostola v obci. Kostolu daroval aj pozlátené cibórium.