Gejza Balaša: Rozdiel medzi revíziami

▲Študoval na gymnáziu v [[Kremnica|Kremnici]], na pedagogickej akadémii v Bratislave, kde 1944{{--}}1949 absolvoval [[dejepis]] a [[zemepis]] na FF SU. V r. 1935{{--}}1948 [[učiteľ]] na ľud. a mešt. školách vo Vrútkach, v Podbrezovej, vo Zvolene a i., 1948{{--}}1952 prednosta Oblastnej pobočky Pôdohosp. archívu v Banskej Bystrici-Radvani, 1952{{--}}1962 [[kustód]] pre archeológiu a staršiu históriu Krajského múzea (dnes [[Stredoslovenské múzeum]]) 1962-1976 vedúci odborný pracovník Krajského strediska št. pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody v Banskej Bystrici, od 1976 na dôchodku.

▲Významný organizátor a budovateľ slov. múzejníctva, venoval sa i archeologickému výskumu stredného Slovenska, v kt. sa zameral najmä na obdobie [[stredovek]]u. Počas pôsobenia vo Zvolene iniciátor založenia tamojšieho múzea, vybudoval základný zbierkový fond, 1944 prvú expozíciu a súčasne i odd. praveku múzea v Rimavskej Sobote. Ako pracovník Krajského múzea v Banskej Bystrici zachraňoval archeologické nálezy zo stredného Slovenska, viedol archeologický výskum na viac ako 30 lokalitách a vyvíjal rozsiahlu zbierkotvornú činnosť, zúčastňoval sa na rekonštrukcii [[Zvolenský hrad|Zvolenského hradu]]. Autor libriet a scenárov stálych expozícií v [[Krajské múzeum v Banskej Bystrici|Krajskom múzeu v Banskej Bystrici]] a v [[Gemerské múzeum|Gemerskom múzeu]] v Rimavskej Sobote, spoluautor výstavy Banská Bystrica 700 rokov mestom. Autor monografií o pravekom osídlení stredného Slovenska, publikácií o pamiatkach [[lužickosrbská kultúra|lužickosrbskej kultúry]] vo Zvolene, st. dejinách Krupiny i Zvolena a vyše 130 odborných štúdií a článkov. Po 1962 sa zameral na záchranu stavebných a umeleckohist. pamiatok stredného Slovenska. Zostavil a vydal pravopisnú príručku. Od 1944 tajomník [[Štátny archeologický ústav|Štátneho archeologického ústavu]] v Martine.