Drieňovec (prítok kanála Veľké Revištia-Bežovce): Rozdiel medzi revíziami

''' Drieňovec'''<ref> Názvy vodných tokov. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Dostupné online [http://www.skgeodesy.sk/files/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/vodne-toky_februar_2017.pdf] (cit. 2021-10-21).</ref> je [[potok]] v regióne [[Zemplín (slovenský región) |Zemplín]] na území [[obec|obcí]] [[Jasenov (okres Sobrance)|Jasenov]], [[Ruskovce (okres Sobrance) |Ruskovce]], [[Úbrež]] a [[Veľké Revištia]] v okrese [[Sobrance (okres)|Sobrance]] v [[Košický kraj|Košickom kraji]]. Je to ľavostranný prítok kanála [[Veľké Revištia-Bežovce (kanál)|Veľké Revištia - Bežovce]] v povodí [[Bodrog|Bodrogu]]; má dĺžku 5,2 km. [[Hydrologické poradie]] (číslo povodia): 4-30-06-611. Geomorfologická kategorizácia: geomorfologický celok [[Východoslovenská rovina]], geomorfologický podcelok [[Sobranecká rovina]]<ref> KOČICKÝ, Dušan a IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011. Dostupné on-line na [https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf] [cit. 2021-10-22]. </ref>.

 

Pramení v poľnohospodárskom [[extravilán|extraviláne]] v nadmorskej výške 167 m n. m. 500 m západne od okraja intravilánu na pasienku ''Húšťavky'' v juhovýchodnej časti obce [[Jasenov (okres Sobrance)|Jasenov]] v okrese [[Sobrance (okres)|Sobrance]] v [[Košický kraj|Košickom kraji]] v regióne [[Zemplín (slovenský región) |Zemplín]].

Od prameňa tečie juhozápadným smerom poľnohospodárskym extravilánom [[Jasenov (okres Sobrance)|Jasenova]], pravým brehom obteká pole ''Drieňovec'' v Jasenove, obecnú hranicu pretína v nadmorskej výške 146 m n. m. a vstupuje na územie obce [[Ruskovce (okres Sobrance)|Ruskovce]], pokračuje nezmeneným smerom až do svojho ústia; po svojom ľavom brehu obteká pole s názvom ''Drieňovec'' a vo výške 135 m n. m. prichádza na obecnú hranicu medzi Ruskovcami a obcou [[Úbrež]], ďalej potok sleduje obecnú hranicu až po svoje ústie s výnimkou posledných 600 m svojho toku; po svojom pravom brehu v Úbreži obteká pole s názvom ''Pod Drieňovcom'', neskôr pole ''Popov kút'' a pole ''Štipky''; po dosiahnutí trojchotárnika obcí [[Ruskovce (okres Sobrance)|Ruskovce]], [[Úbrež]] a [[Veľké Revištia]] v nadmorskej výške 113 m n. m. tvorí obecnú hranicu medzi Úbrežom a Veľkými Revišťami, tu na svojom ľavom brehu vo Veľkých Revištiach obteká lúku ''Drieňovec'' a tesne po opustení obecnej hranice podteká [[Cesta I. triedy 19 (Slovensko)|cestu I. triedy 19]] Michalovce – Sobrance a za ňou na území Veľkých Revíšť severne od časti obce Gajdoš v nadmorskej výške 112 m n. m. ústi do začiatku melioračného (záchytného) kanála Veľké Revište – Bežovce.<ref> Priebeh vodného toku Drieňovec v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné on-line na [https://zbgis.skgeodesy.sk/mkzbgis/sk/zakladna-mapa/detail/ease/zbgis/%7BC5DB7B4D-E46F-401D-88C2-A3119A9CCEE2%7D?pos=48.780295,22.146958,14] [cit. 2021-10-24].</ref> [[Vodný tok]] ''Drieňovec'' nemá prítok; v nadmorskej výške 123 m n. m. sa odpája z neho 0,6 km dlhé priame kanalizované prepojenie do bezmenného kanála tečúceho zo severu na juh po východnom okraji cesty z Úbreža k začiatku kanála ''Veľké Revištia-Bežovce''. Pramení a preteká v juhozápadnej časti obce [[Jasenov (okres Sobrance)|Jasenov]], preteká západnou časťou obce [[Ruskovce (okres Sobrance)|Ruskovce]], preteká po východnej hranici obce [[Úbrež]] a po severnej hranici obce [[Veľké Revištia]] a tesne po prekročení obecnej hranice už na území Veľkých Revíšť ústi do kanála [[Veľké Revištia-Bežovce (kanál)|Veľké Revištia - Bežovce]]. Pramení, preteká a ústi v geomorfologickom celku [[Východoslovenská rovina]], v geomorfologickom podcelku [[Sobranecká rovina]]<ref> Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 14. 079-902-87 NVA.</ref><ref> Geografické názvy okresu Michalovce A34. Geografické názvoslovné zoznamy OSN Slovenskej republiky. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, GK-2406/1993 zo 17.11.1993. ISBN 80-85672-07-03. 94 s. S. 26, 48, 58, 59, 69. </ref>

Názov potoka ''Drieňovec'' má pôvod v charakteristickom výskyte [[drevina|dreviny]] z čeľade drieňovitých [[drieň obyčajný|drieňa obyčajného]] (Cornus mas) v priestore kade preteká. Zo slovného základu apelatíva ''drieň'' po doplnení formantom ''-ov-ec'' bol utvorený názov ''Drieňovec'' ako súčasť početnej skupiny názvov v slovenskej [[toponymia|toponymii]] vrátane hydronymie<ref>{{Citácia knihy

| priezvisko = Majtán

| jazyk =

}}</ref>; porovnaj názvy vodných tokov napr. [[Bzovec]], [[Bukovec (prítok Hrona)|Bukovec]], [[Hrabovec (prítok Sekčova)|Hrabovec]], [[Javorovec (prítok Turca)|Javorovec]], [[Jelšovec (potok) |Jelšovec]]. Názov potoka bol štandardizovaný v roku 1976 v podobe ''Drieňovec''<ref> Geografické názvoslovie Základnej mapy ČSSR 1:50 000 z územia Slovenskej socialistickej republiky, 1. Názvy neosídlených geografických objektov, Východoslovenský kraj. Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-378/1975 z 19.11.1975, Kartografické informácie 8. 153 s. S. 27. Bratislava 1977. 79-008-76. </ref>. Hydronymum ''Drieňovec'' bolo prenesené i na kultivovanú pôdu v okolí potoka po osídlení oblasti, t. j. na dnešné pole ''Drieňovec'' v Jasenove, pole ''Drieňovec'' v Ruskovciach, pole ''Drieňovec'' v Úbreži a lúku ''Drieňovec'' vo Veľkých Revištiach. Otázky priority pomenovacieho procesu a prenosu názvu nie sú ešte uzavreté a sú predmetom ďalšieho výskumu.

Značný počet názvov iných potokov na Slovensku obsahuje slovný základ všeobecného [[podstatné meno|podstatného mena]] ''drieň'': [[Drienický potok]], [[Drienok (potok)|Drienok]], [[Drieňov]], [[Drieňová]], [[Drienovec (potok)|Drienovec]], [[Drieňovec (prítok vodnej nádrže Ružiná)]], [[Drienovka]], [[Drienovský potok]], [[Drieňovský potok (prítok Východného Turca)]], [[Drieňovský potok (prítok Slatiny)]], [[Drieňovský potok (prítok Kútočného potoka)]], [[Drieňovský potok (prítok Štiavnice)]], [[Drieňovský potok (prítok Mačacieho potoka)]], [[Drieňový potok (prítok Bukového potoka)]], [[Drieňový potok (prítok Žitavy)]] i [[vodný kanál|kanálov]]: [[Drieňový kanál]], [[Drieňovský kanál]], [[Drieňovec (kanál)|Drieňovec]]. Názvy týchto vodných tokov majú podobnú motiváciu: buď v svojom pomenovacom procese prebrali s prípadnou modifikáciou do svojho názvu časť názvu sídelného objektu (obce, časti obce) respektíve nesídelného objektu (vrchu, lesa) alebo v pomenovacom procese primárne využili slovný základ apelatíva ''drieň''.

 

[[Kategória:Potoky na Slovensku]]

[[Kategória:Vodné toky vo Východoslovenskej rovine]]