Bosniačtina: Rozdiel medzi revíziami

'''Bosniačtina'''<ref>bosniačtina. In: [[Slovník súčasného slovenského jazyka]]</ref><ref name=M/> alebo '''bosniančina'''<ref>bosniančina. In: [[Encyclopaedia Beliana]] 2, S. 229</ref> je [[južnoslovanské jazyky|južnoslovanský jazyk]]<ref name=M>[https://www.ethnologue.com/subgroups/western-25]</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Mruškovič | meno = Viliam | autor = | odkaz na autora = | titul = Európa jazykov a národov na prahu tretieho tisícročia | vydanie = 1 | vydavateľ = Matica slovenská | miesto = Martin | rok = 2008 | počet strán = 517 | url = | isbn = 978-80-7090-858-7 | kapitola = | strany = 76| jazyk = }}</ref>. Niektorí autori ho považujú len za štandardnú varietu (srbskej verzie) [[Srbochorvátčina|srbochorvátskeho jazyka]]; v časoch socialistickej Juhoslávie (t.j. od 50. do 80. rokov 20. storočia) sa považoval vždy len za integrálnu súčasť srbochorvátčiny.<ref>David Dalby, ''Linguasphere'' (1999/2000, Linguasphere Observatory), str. 445, 53-AAA-g, "Srpski+Hrvatski, Serbo-Croatian".</ref><ref>Benjamin W. Fortson IV, ''Indo-European Language and Culture: An Introduction'', 2. vydanie (2010, Blackwell), str. 431, "Because of their mutual intelligibility, Serbian, Croatian, and Bosnian are usually thought of as constituting one language called Serbo-Croatian."</ref><ref>Václav Blažek, "On the Internal Classification of Indo-European Languages: Survey" [http://www.phil.muni.cz/linguistica/art/blazek/bla-003.pdf Dátum prístupu: 20. október 2010], str. 15–16.</ref>. Je to jazyk [[Bosniaci|Bosniakov (=bosnianskych Moslimov)]].