Bosniačtina: Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 1 592 bajtov ,  pred 11 mesiacmi
chýba zhrnutie úprav
Bez shrnutí editace
Bez shrnutí editace
Značka: odkazy na rozcestníky
'''Bosniačtina'''<ref>bosniačtina. In: [[Slovník súčasného slovenského jazyka]]</ref><ref>Iveta Vančová – Ľubor Králik. Bosniansky a bosniacky, bosniačtina, Bosniak a Bosňan. In: Slovenská reč 3 2006 [https://www.juls.savba.sk/ediela/sr/2006/3/sr2006-3.pdf]</ref><ref name=M/><ref name=SR/> alebo '''bosniančina'''<ref>bosniančina. In: [[Encyclopaedia Beliana]] 2, S. 229</ref> je [[južnoslovanské jazyky|južnoslovanský jazyk]] (prípadne varieta [[srbochorvátčina|srbochorvátčiny]] - pozri nižšie). Je to jazyk (v užšom zmysle len [[spisovný jazyk]]) [[Bosniaci (Moslimovia)|Bosniakov v užšom zmysle (=bosnianskych Moslimov)]].
'''Bosniačtina'''<ref>bosniačtina. In: [[Slovník súčasného slovenského jazyka]]</ref><ref name=M/> alebo '''bosniančina'''<ref>bosniančina. In: [[Encyclopaedia Beliana]] 2, S. 229</ref> je [[južnoslovanské jazyky|južnoslovanský jazyk]]<ref name=M>[https://www.ethnologue.com/subgroups/western-25]</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Mruškovič | meno = Viliam | autor = | odkaz na autora = | titul = Európa jazykov a národov na prahu tretieho tisícročia | vydanie = 1 | vydavateľ = Matica slovenská | miesto = Martin | rok = 2008 | počet strán = 517 | url = | isbn = 978-80-7090-858-7 | kapitola = | strany = 76| jazyk = }}</ref>. Niektorí autori ho považujú len za štandardnú varietu [[Srbochorvátčina|srbochorvátskeho jazyka]]; v časoch socialistickej Juhoslávie (t.j. od 50. do 80. rokov 20. storočia) sa považoval vždy len za integrálnu súčasť srbochorvátčiny.<ref>David Dalby, ''Linguasphere'' (1999/2000, Linguasphere Observatory), str. 445, 53-AAA-g, "Srpski+Hrvatski, Serbo-Croatian".</ref><ref>Benjamin W. Fortson IV, ''Indo-European Language and Culture: An Introduction'', 2. vydanie (2010, Blackwell), str. 431, "Because of their mutual intelligibility, Serbian, Croatian, and Bosnian are usually thought of as constituting one language called Serbo-Croatian."</ref><ref>Václav Blažek, "On the Internal Classification of Indo-European Languages: Survey" [http://www.phil.muni.cz/linguistica/art/blazek/bla-003.pdf Dátum prístupu: 20. október 2010], str. 15–16.</ref>. Je to jazyk [[Bosniaci (Moslimovia)|Bosniakov v užšom zmysle (=bosnianskych Moslimov)]].
 
==Hodnotenie postavenia v literatúre ==
==Postavenie ==
Od 90. rokov 20. storočia sa zvykne bosniačtina zaraďovať ako samostatný jazyk<ref name=M>[https://www.ethnologue.com/subgroups/western-25]</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Mruškovič | meno = Viliam | autor = | odkaz na autora = | titul = Európa jazykov a národov na prahu tretieho tisícročia | vydanie = 1 | vydavateľ = Matica slovenská | miesto = Martin | rok = 2008 | počet strán = 517 | url = | isbn = 978-80-7090-858-7 | kapitola = | strany = 76| jazyk = }}</ref><ref name=K/>.
 
'''Bosniačtina'''<ref>bosniačtina.Niektorí In:autori [[Slovníkho súčasnéhovšak slovenskéhopovažujú jazyka]]</ref><reflen name=M/>za alebosúčasť '''bosniančina'''<ref>bosniančina(resp. In:spisovný [[Encyclopaediajazyk Beliana]]špecifickejšie 2, S. 229</ref> jeza [[južnoslovanskéštandardná jazykyvarieta|južnoslovanskýštandardnú jazykvarietu]]<ref name=M>[https://www.ethnologue.com/subgroups/western-25]</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Mruškovič | meno = Viliam | autor = | odkaz na autora = | titul = Európa jazykov a národov na prahu tretieho tisícročia | vydanie = 1 | vydavateľ = Matica slovenská | miesto = Martin | rok = 2008 | počet strán = 517 | url = | isbn = 978-80-7090-858-7 | kapitola = | strany = 76| jazyk = }}</ref>. Niektorí autori ho považujú len za štandardnú varietu) [[Srbochorvátčina|srbochorvátskeho jazyka]]; v časoch socialistickej Juhoslávie (t.j. od 50. do 80. rokov 20. storočia) sa považoval vždy len za integrálnu súčasť srbochorvátčiny.<ref>David Dalby, ''Linguasphere'' (1999/2000, Linguasphere Observatory), str. 445, 53-AAA-g, "Srpski+Hrvatski, Serbo-Croatian".</ref><ref>Benjamin W. Fortson IV, ''Indo-European Language and Culture: An Introduction'', 2. vydanie (2010, Blackwell), str. 431, "Because of their mutual intelligibility, Serbian, Croatian, and Bosnian are usually thought of as constituting one language called Serbo-Croatian."</ref><ref>Václav Blažek, "On the Internal Classification of Indo-European Languages: Survey" [http://www.phil.muni.cz/linguistica/art/blazek/bla-003.pdf Dátum prístupu: 20. október 2010], str. 15–16.</ref>. Je to jazyk [[Bosniaci (Moslimovia)|Bosniakov v užšom zmysle (=bosnianskych Moslimov)]].
 
V časoch socialistickej Juhoslávie (t.j. od 50. do 80. rokov 20. storočia) sa bosniačtina považovala vždy len za integrálnu súčasť srbochorvátčiny<ref name=K>{{Citácia knihy | priezvisko = Krupa | meno = Viktor | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Genzor | meno2 = Jozef | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Jazyky sveta v priestore a čase | vydanie = 2. dopl. a preprac | vydavateľ = Veda | miesto = Bratislava | rok = 1996 | počet strán = 356 | url = | isbn = 80-224-0459-4 | kapitola = | strany =89 | jazyk = }}</ref>.
 
V prvej polovici 20. storočia sa bosniačtina (ako skupina nárečí) v závislosti od autora považovala buď za súčasť (srbského dialektu) srbochorvátskeho jazyka alebo za súčasť srbského jazyka <ref>srbský jazyk. In: Slovenský náučný slovník III, S. 211</ref><ref>Jihoslované. In: Masarykův slovník naučný III. 1927. S. 772-773</ref><ref>http://www.zeno.org/Meyers-1905/A/Serbokroatische+Sprache</ref>.
 
P. J. Šafárik (1826) bosniačtinu uvádzal ako jedno z "podrečí" srbčiny (a nie chorvátčiny). <ref name=SR>[https://www.juls.savba.sk/ediela/sr/1995/3/sr1995-3-lq.pdf] S. 138</ref>
 
==Administratívne postavenie ==
Bosniačtina je jeden z troch úradných jazykov republiky [[Bosna a Hercegovina]], spoločne s [[chorvátčina|chorvátčinou]] a [[srbčina|srbčinou]]. Má aj postavenie menšinového jazyka v [[Srbsko|Srbsku]], [[Čierna Hora|Čierna Hore]] a v [[Kosovo|Kosove]].