Bosniačtina: Rozdiel medzi revíziami

Veľkosť nezmenená ,  pred 11 mesiacmi
Bez shrnutí editace
Značka: odkazy na rozcestníky
Od 90. rokov 20. storočia sa zvykne bosniačtina zaraďovať ako samostatný jazyk<ref name=M>[https://www.ethnologue.com/subgroups/western-25]</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Mruškovič | meno = Viliam | autor = | odkaz na autora = | titul = Európa jazykov a národov na prahu tretieho tisícročia | vydanie = 1 | vydavateľ = Matica slovenská | miesto = Martin | rok = 2008 | počet strán = 517 | url = | isbn = 978-80-7090-858-7 | kapitola = | strany = 76| jazyk = }}</ref><ref name=K/>.
 
Niektorí autori hoju však považujú len za súčasť (resp. spisovný jazyk špecifickejšie za [[štandardná varieta|štandardnú varietu]]) [[Srbochorvátčina|srbochorvátskeho jazyka]]<ref>David Dalby, ''Linguasphere'' (1999/2000, Linguasphere Observatory), str. 445, 53-AAA-g, "Srpski+Hrvatski, Serbo-Croatian".</ref><ref>Benjamin W. Fortson IV, ''Indo-European Language and Culture: An Introduction'', 2. vydanie (2010, Blackwell), str. 431, "Because of their mutual intelligibility, Serbian, Croatian, and Bosnian are usually thought of as constituting one language called Serbo-Croatian."</ref><ref>Václav Blažek, "On the Internal Classification of Indo-European Languages: Survey" [http://www.phil.muni.cz/linguistica/art/blazek/bla-003.pdf Dátum prístupu: 20. október 2010], str. 15–16.</ref>.
 
V časoch socialistickej Juhoslávie (t.j. od 50. do 80. rokov 20. storočia) sa bosniačtina považovala vždy len za integrálnu súčasť srbochorvátčiny<ref name=K>{{Citácia knihy | priezvisko = Krupa | meno = Viktor | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Genzor | meno2 = Jozef | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Jazyky sveta v priestore a čase | vydanie = 2. dopl. a preprac | vydavateľ = Veda | miesto = Bratislava | rok = 1996 | počet strán = 356 | url = | isbn = 80-224-0459-4 | kapitola = | strany =89 | jazyk = }}</ref>.