Bosniačtina: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace |
|||
Riadok 6:
Niektorí autori ju však považujú len za súčasť (resp. spisovný jazyk špecifickejšie za [[štandardná varieta|štandardnú varietu]]) [[Srbochorvátčina|srbochorvátskeho jazyka]]<ref>David Dalby, ''Linguasphere'' (1999/2000, Linguasphere Observatory), str. 445, 53-AAA-g, "Srpski+Hrvatski, Serbo-Croatian".</ref><ref>Benjamin W. Fortson IV, ''Indo-European Language and Culture: An Introduction'', 2. vydanie (2010, Blackwell), str. 431, "Because of their mutual intelligibility, Serbian, Croatian, and Bosnian are usually thought of as constituting one language called Serbo-Croatian."</ref><ref>Václav Blažek, "On the Internal Classification of Indo-European Languages: Survey" [http://www.phil.muni.cz/linguistica/art/blazek/bla-003.pdf Dátum prístupu: 20. október 2010], str. 15–16.</ref>.
V časoch socialistickej Juhoslávie (t.j. od 50. do 80. rokov 20. storočia) sa bosniačtina považovala vždy len za integrálnu súčasť srbochorvátčiny, a to jej srbského variantu<ref name=K>{{Citácia knihy | priezvisko = Krupa | meno = Viktor | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Genzor | meno2 = Jozef | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Jazyky sveta v priestore a čase | vydanie = 2. dopl. a preprac | vydavateľ = Veda | miesto = Bratislava | rok = 1996 | počet strán = 356 | url = | isbn = 80-224-0459-4 | kapitola = | strany =89 | jazyk = }}</ref><ref>[[Srbsko. In: Pyramída (encyklopedický časopis)|Srbsko]]</ref>.
V prvej polovici 20. storočia sa bosniačtina (ako skupina nárečí) v závislosti od autora považovala buď za súčasť (srbského dialektu) srbochorvátskeho jazyka alebo za súčasť srbského jazyka <ref>srbský jazyk. In: Slovenský náučný slovník III, S. 211</ref><ref>Jihoslované. In: Masarykův slovník naučný III. 1927. S. 772-773</ref><ref>http://www.zeno.org/Meyers-1905/A/Serbokroatische+Sprache</ref>.
| |||