Kubizmus: Rozdiel medzi revíziami

'''Kubizmus''' bolo avantgardné umelecké hnutie, ktoré pripomínaponíma výtvarné umenie revolučným spôsobom. Princíp kubizmu spočíva v jeho priestorovej koncepcii diela, predmet nezobrazuje len z jedného uhla, ale z mnohých uhlov súčasne. Zároveň znamenal aj obrovskú zmenu v prístupe ku skutočnosti, nielen vo videní, ale predovšetkým v práci s realitou. Zobrazovaný predmet bol rozkladaný až na najjednoduchšie geometrické tvary (predovšetkým kocky – latinsky cubus), ktoré boli potom pomocou fantázie skladané do obrazu, preto zobrazené predmety pôsobia dojmom, že sú deformované a objavujú sa zároveň z niekoľkých pohľadov. Problém nastal pri predmetoch, ktoré sú vo vzájomnom vzťahu, pretože potom vznikalo mnoho priehľadov s neobvyklými uhlami pohľadu.

Kubizmus sa snažil počítať aj so štvrtou dimenziou (ovplyvnené [[Albert Einstein|A. Einsteinom]]) a s [[nekonečno]]m. Preto kubizmus musel riešiť nové problémy perspektívy a vytváral nové priestorové vzťahy medzi predmetmi. Einstein sa od nichneho dištancuje vyhlásením: "Nový spôsob vyjadrovania v umení nemá nič spoločné s teóriou relativity."

Kubizmus mal veľký dosah na umelcov prvých desaťročí 20. storočia, a tým ovplyvnil (priamo či nepriamo) vývoj nových umeleckých štýlov ([[futurizmus]], [[konštruktivizmus]] a [[expresionizmus]]). Jedine v Česku a na Slovensku sa stal kubizmus tzv. národným architektonickým slohom 1. ČSR. V Česku sa prejavil i v ďalších oblastiach, ako interiérový dizajn, knižný, a odevný dizajn. Predmety dennej potreby tvarované v kubistickom duchu sa stali reprezentantom nového spoločenského štýlu, aký nemá paralelu v iných krajinách.

Pretože kubizmus bol smer, v ktorom literatúra nemala veľký vplyv, nemá žiadny presne vymedzený začiatok (nevyšiel mu žiadny manifest…).

Prvé impulzy, ktorými bol kubizmus ovplyvnený, sú približne v roku [[1906]] pri dielach, ktoré počas svojich štúdií v [[Paríž]]i vytvárali [[Georges Braque]] (Francúz) a [[Pablo Picasso]] (Španiel). Spočiatku bola ich tvorba od seba nezávislá, oboch ovplyvnil [[Paul Cézanne]] a africké domorodé umenie. V roku [[1907]] začali pracovať spoločne a zostali spolu až do vypuknutia [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] ([[1914]]).

Kubistické hnutie sa aj vďaka podpore [[Henry Kahnweiler|H. Kahnweilera]] (obchodník s umením), rýchle rozšírilo a po roku [[1910]], sa dá hovoriť o kubistickej škole.

# '''Pre -kubizmus''' – ([[1906]] – [[1909]]), toto obdobie zahájilispustili kubisti [[Georges Braque]] a [[Pablo Picasso]]. V období, kedy kubizmus vznikal, sú diela ovplyvnené predchádzajúcimi maliarskymi trendmi, dochádza k objavovaniu kubistickej perspektívy. (napr. Pablo Picasso – ''Ženský akt''). Postupne sa zobrazované predmety obmedzujú na základné geometrické tvary, z farieb sa používali iba odtiene sivej a hnedej farby.

# '''Syntetický kubizmus''' (tiež vrcholný) ([[1912]] – [[1914]]) – v tejto fáze sa kubizmus priblížil k abstrakcii, napriek tomu je pre nehopreň stále dôležitý zobrazovaný predmet, ktorý sa skladá z línií a plôch. Objavuje sa [[koláž]] a s ňou aj farba.

V architektúre však ešte existuje pojem '''kubistická architektúra''' v širšom zmysle, ktorá sa vyznačuje kubistickým stvárnením stavebných hmôt, používaním základných geometrických tvarov a hmôt (trojuholník, štvorec, kruh, kocka…). Patria sem niektoré diela sovietskeho [[Konštruktivizmus (architektúra)|konštruktivizmu]], holandskej skupiny [[De Stijl]], [[Le Corbusier]]a a podobnepod.