7. symfónia (Šostakovič): Rozdiel medzi revíziami

Symfónia sa stála známou nielen vďaka svojím hudobným hodnotám, ale tiež kvôli okolnostiam vzniku, ktoré patria medzi najzaujímavejšie v dejinách hudby. Skladateľ dielo komponoval počas nemeckej [[blokáda Leningradu|blokády Leningradu]] priamo v obkľúčenom meste. Tu vznikli prvé tri vetyčasti diela, ktoré bolo dokončené až po evakuácii skladateľovej rodiny do [[Kujbyšev]]a (dnešná [[Samara]]). V tomto meste sa v marci [[1942]] uskutočnila jeho premiéra pod vedením [[Samuil Abramovič Samosud|Samuela Samosuda]]. Dopadla výborne a symfónia okamžite vzbudila obrovský medzinárodný záujem. O americkú premiéru sa uchádzalo hneď niekoľko [[dirigent]]ov, z ktorých nakoniec uspel [[Arturo Toscanini]]. V podaní [[NBC Symphony Orchestra]] pod jeho taktovkou symfónia zaznela v júli [[1942]] v [[New York (mesto)|New Yorku]]. V krátkom čase dielo obletelo takpovediac celý svet, vypovedajúc svedectvo o sovietskom odpore voči nacistickým vojskám. Najhlbší dojem však nepochybne symfónia zanechala v auguste 1942 priamo v obkľúčenom Leningrade. Leningradský rozhlasový orchester, ktorý ako posledný ešte zotrvával v meste dirigoval [[Karl Eliasberg]]. Nácvik skladby bol zložitý, pretože v jeho priebehu zomrelo v dôsledku vojnových útrap niekoľko [[hudobník]]ov. Okrem vstupeniek museli diváci priniesť aj [[drevo|drevené]] polienko, aby bolo možné koncertnú sálu vykurovať. Dobové svedectvá vypovedajú o neuveriteľne mocnom účinku skladby na obyvateľov a vojakov, ktorým Šostakovičova hudba dodala novú nádej a silu na obranu mesta. Koncert bol reproduktormi vysielaný po celom meste, dokonca aj na front, ako súčasť [[psychologická vojna|psychologickej vojny]], tak aby ho mohli počuť aj [[Nemci]]. Pred začiatkom koncertu spustilo sovietske delostrelectvo paľbu na nemecké batérie, pretože sa očakávali nemecké delostrelecké útoky na samotnú koncertnú sálu.