Elia Levita: Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 44 bajtov ,  pred 6 mesiacmi
d
opravy
d (pridaná Kategória:Spisovatelia píšuci v jidiš pomocou použitia HotCat)
d (opravy)
 
[[Súbor:Bovo-Bukh_1541.jpg|náhľad|Vytlačené vydanie ''Bovo-Bukh'', [[Isny im Allgäu]], 1541]]
 
'''Elia Levita''' ({{vjz|heb|אליהו בן אשר הלוי אשכנזי}}; * [[13. február]] [[1469]], [[Neustadt an der Aisch]], [[Nemecko]]{{--}}† [[28. január]] [[1549]], [[Benátky]], [[Taliansko]]), známy tiež pod menami '''Elijah Levita''', '''Elias Levita''', '''Élie Lévita''', '''Elia Levita Ashkenazi''', '''Eliahu Levita''', '''Eliyahu haBahur''' („Elijah the Bachelor“), '''Elye Bokher''', bol [[Renesancia|renesančný]] [[Hebrejčina|hebrejský]] [[Jazykoveda|jazykovedec]], [[Lexikografia|lexikograf]], učeň a básnik. Bol autor románu ''[[Bovo-Bukh]]'' (napísaný v rokoch 1507{{--}}1508), najobľúbenejšieho rytierskeho [[román]]u napísaného v jazyku [[Jidiš]]. Žil počas dekády v dome [[Kardinál]]a [[Egidio da Viterbo|Egidia da Viterba]] a bol tiež jedným z popredných učiteľov významných [[kresťan]]ských osobností v hebrejčine a židovského mysticizmu počas [[Renesancia|renesancie]].
 
== Osobný a pracovný život ==
Narodil sa v Neustadte pri [[Norimberg]]u do [[Židia|židovskej]] rodiny [[Lévi (kmeň)|Levitov]] a bol najmladším z deviatich bratov. Preferoval aby bol oslovovaný „[[Aškenázski Židia|Ashkenazi]]“ a bol tiež nositeľom mena „Bachur“ čo v preklade znamená mladý, mladý muž alebo mladý študent a toto meno neskôr použil v podobe názvu svojej hebrejskej gramatiky.<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=1911 Encyclopædia Britannica/Elias Levita|url=https://en.wikisource.org/wiki/1911_Encyclop%C3%A6dia_Britannica/Elias_Levita|dátum vydania=|dátum prístupu=23.08.2020|vydavateľ=en.wikisource.org}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=BOCHUR|url=https://jel.jewish-languages.org/words/1370|dátum vydania=|dátum prístupu=23.08.2020|vydavateľ=jel.jewish-languages.org/words/1370}}</ref>
 
Počas jeho rannej dospelosti boli Židia vyhnaní z oblasti, v ktorej žili, preto sa presťahoval do [[Taliansko|Talianska]], ktoré sa stalo jeho domovom. V roku [[1504]] v [[Padova|Padove]] napísal 650 [[Stanca]] slôh ''Bovo-Bukh'', založených na obľúbenom románe ''[[Buovo d’Antona]]'', ktorý bol napísaný na základe anglo-normanského románu Sira [[Bevis z Hamptonu|Bevisa z Hamptonu]].<ref name=":0">{{Citácia knihy|priezvisko=|meno=|titul=[Liptzin, 1972] strana 6.|vydanie=|vydavateľ=|miesto=|rok=|isbn=|strany=}}</ref>
 
Do roku [[1514]] žil v [[Benátky|Benátkach]], kde napísal dva kriticko-satirické paškvily. V tom istom roku sa presťahoval do [[Rím]]a, kde získal kamaráta a patróna, renesančného humanistu a Kardinála [[Egidio da Viterbo|Egidia da Viterba]] (1471{{--}}1532) z [[Viterbo]], v ktorého paláci žil počas viac než desať rokov. Elia Levita učil Egidia da Viterba hebrejčinu a prepisoval hebrejské rukopisy väčšinou súvisiace s [[Kabala|Kabalou]] pre kardinálovu knižnicu.<ref name=":0" /> Prvé vydanie Levitovho Bahur (Rím, 1518) je venované Egídiovi a Elia Levita k nemu vypracoval dokument s abecedným zoznamom slov, ktoré sú v knihe použité (Concordance) (1521).
 
Plienenie Ríma v roku 1527 spôsobilo že Levita bol znovu poslaný do exilu, naspäť do Benátok, kde zastával funkciu korektora a vyučoval hebrejčinu.<ref name=":0" /> Levita v Benátkach publikoval rozpravu o pravidlách napoly spievaného prednesu ({{vjz|eng|Cantillation}}) pomenovanú ''Sefer Tuv Ta’am''.
 
70 ročný Elia Levita odišiel od svojej manželky a detí v roku 1540 do mesta Isny im Allgäu v [[Bavorsko|Bavorsku]] na pozvanie [[Paul Fagius|Paula Fagiusa]] aby tam spravoval jeho hebrejský tlačiarenský lis. Počas svojho zotrvania u Paula Fagiusa (do roku 1542 v Isny im Allgäu) zverejnil nasledujúce práce: ''Tishbi'', slovník zameriavajúci sa na slová, ktoré sa nenachádzajú v práci ''Arukh'',<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=the Sefarim blog: New Book Censored|url=http://seforim.blogspot.com/2005/08/new-book-censored.html|dátum vydania=|dátum prístupu=23.08.2020|vydavateľ=The Seforim Blog}}</ref> obsahujúci 712 slov používaných v [[Talmud]]e a [[Midraš]]i s vysvetleniami v [[Nemčina|nemčine]] a [[Latinčina|latinským]] prekladom od Fagiusa (Isny im Allgäu, 1541); ''Sefer Meturgeman'', vysvetľujúci všetky [[Aramejčina|aramejské]] slová nájdené v [[Targúm]]e (Isny im Allgäu, 1541); ''Shemot Devarim'', abecedne zoradený zoznam odborných hebrejských slov (Isny im Allgäu, 1542); a nové a revidované vydanie ''Bachuru''.<ref name=":2">''Jewish Encyclopedia article.''</ref> Počas svojho pobytu v Nemecku vydal tiež ''Bovo-Bukh''.<ref name=":0" /> Pri návrate do Benátok, napriek svojmu vysokému veku, Elia Levita pracoval na vydaniach viacerých prác vrátane práce ''Miklol'' od [[David Kimchi|Davida Kimchiho]], ktorú tiež komentoval.<ref name=":0" /><ref name=":2" />
 
Elia Levita zomrel 28. januára 1549 v Benátkach 80 ročný. Jeho pamätník na cintoríne Židovskej komunity v Benátkach obsahuje pochvalu: „Osvetlil tmavé časti gramatiky a premenil ich na svetlo“.<ref name=":1" />
 
V období, ktoré zaznamenalo vzostup [[Reformácia|reformácie]] a dalo štúdiu Hebrejskej Biblie a jej jazyka svetový význam, Elia Levita podporoval štúdium hebrejčiny v kresťanských kruhoch svojou vzdelávacou a vydavateľskou činnosťou. Medzi jeho učencov patrí hlavne [[Sebastian Münster]], ktorý preložil Levitove gramatické práce do latinčiny a [[Georges de Selve]], [[Lavaur (Tarn)|lavaurský]] [[biskup]] a [[Francúzsko|francúzsky]] veľvyslanec v Benátkach. Počas tohto obdobia sa tiež zoznámil so [[Samson Ha-Nakdan|Samsonom Ha-Nakdanom]].<ref name=":1" />
 
Medzi jeho potomstvo patrí bývalý [[Briti|britský]] [[premiér]] [[David Cameron]], ktorý ho opísal slovami „môj predok Elijah Levita, ktorý napísal román, ktorý sa považuje za prvý jidišský román vôbec.“
 
== Práce ==
919

úprav