Bosniačtina: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Riadok 15:
}}</ref><ref>Iveta Vančová – Ľubor Králik. Bosniansky a bosniacky, bosniačtina, Bosniak a Bosňan. In: Slovenská reč 3 2006 [https://www.juls.savba.sk/ediela/sr/2006/3/sr2006-3.pdf]</ref><ref name=M/><ref name=SR/> alebo '''bosniančina'''<ref>{{beliana|2|bosniančina|229}}</ref> je [[južnoslovanské jazyky|južnoslovanský jazyk]] (prípadne varieta [[srbochorvátčina|srbochorvátčiny]] - pozri nižšie). Je to jazyk (v užšom zmysle len [[spisovný jazyk]]) [[Bosniaci (Moslimovia)|Bosniakov v užšom zmysle (=bosnianskych Moslimov)]].
== Lingvistické postavenie ==
Od 90. rokov 20. storočia sa zvykne bosniačtina zaraďovať ako samostatný jazyk<ref>[https://www.ethnologue.com/subgroups/western-25]</ref><ref name=M>{{Citácia knihy
| priezvisko = Mruškovič | meno = Viliam | odkaz na autora = Viliam Mruškovič | titul = Európa jazykov a národov na prahu tretieho tisícročia | | miesto = Martin | | | isbn = 978-80-7090-858-7 | počet strán = 517
| strany = 76
}}</ref><ref name=K/>.
Niektorí autori ju však považujú len za súčasť (resp. spisovný jazyk špecifickejšie za [[štandardná varieta|štandardnú varietu]]) [[Srbochorvátčina|srbochorvátskeho jazyka]]<ref>David Dalby, ''Linguasphere'' (1999/2000, Linguasphere Observatory), str. 445, 53-AAA-g, "Srpski+Hrvatski, Serbo-Croatian".</ref><ref>Benjamin W. Fortson IV, ''Indo-European Language and Culture: An Introduction'', 2. vydanie (2010, Blackwell), str. 431, "Because of their mutual intelligibility, Serbian, Croatian, and Bosnian are usually thought of as constituting one language called Serbo-Croatian."</ref><ref>Václav Blažek, "On the Internal Classification of Indo-European Languages: Survey" [http://www.phil.muni.cz/linguistica/art/blazek/bla-003.pdf Dátum prístupu: 20. október 2010], str. 15–16.</ref>.
V časoch socialistickej Juhoslávie (t.j. od 50. do 80. rokov 20. storočia) sa bosniačtina považovala vždy len za integrálnu súčasť srbochorvátskeho jazyka, a to jeho srbského variantu<ref name=K>{{Citácia knihy
| priezvisko = Krupa
| meno = Viktor
| odkaz na autora = Viktor Krupa
| priezvisko2 = Genzor
| meno2 = Jozef
| odkaz na autora2 = Jozef Genzor
| titul = Jazyky sveta v priestore a čase
| odkaz na titul = Jazyky sveta v priestore a čase
| vydanie = 2
| typ vydania = dopl. a preprac.
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = Veda
| rok = 1996
| isbn = 80-224-0459-4
| počet strán = 356
| strany = 89
}}</ref><ref>Srbsko. In: [[Pyramída (encyklopedický časopis)|Pyramída]]</ref>.
V prvej polovici 20. storočia sa bosniačtina (ako skupina nárečí) v závislosti od autora považovala buď za súčasť (srbského dialektu) srbochorvátskeho jazyka alebo za súčasť srbského jazyka
| kapitola zborník = srbský jazyk
| editori = [[Pavel Bujnák]]
| titul = Slovenský náučný slovník
| odkaz na titul = Slovenský náučný slovník
| odkaz na titul =
| zväzok = III. N{{--}}Ž
| typ zväzku = Diel
| miesto = Bratislava–Praha
| vydavateľ = Litevna
| rok = 1932
| počet strán = 348
| strany = 211
}}</ref><ref>{{Citácia knihy
| kapitola zborník = Jihoslované
| titul = Masarykův slovník naučný
| odkaz na titul = Masarykův slovník naučný
| zväzok = 3. H{{--}}Kn
| miesto = Praha
| vydavateľ = Československý kompas
| rok = 1927
| počet strán = 1040
| strany = 772{{--}}773
}}</ref><ref>http://www.zeno.org/Meyers-1905/A/Serbokroatische+Sprache</ref>.
P. J. Šafárik v roku 1826 bosniačtinu uvádzal ako jedno z "podrečí" srbčiny (a nie chorvátčiny). <ref name=SR>[https://www.juls.savba.sk/ediela/sr/1995/3/sr1995-3-lq.pdf] S. 138</ref>
| |||