Vojenstvo v stredoveku: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Značky: úprava z mobilu úprava z mobilného webu |
d →Taktika pechoty: fix |
||
Riadok 36:
Aj ďalšia z inovácií v pešom vojsku pochádzala z Britských ostrovov. Lukostrelecké vojsko malo spomedzi európskych krajín pravdepodobne najväčšie tradície v Anglicku. Tam ho začali aktívne podporovť a zlepšovať nasledovníci Viliami Dobyvateľa, keď viedli vojny na európskej pevnine pevnine, kde boli vždy v menšine. Keď sa Angličania naučili používať veľké oddiely strelcov, začali vyhrávať bitky, hoci boli zväčša prečíslení. Angličania vyvinuli „šípovú hradbu“, uplatniac tak výhodu dostrelu dlhých lukov. Miesto streľby na jednotlivé ciele strieľali dlhé luky na určitú oblasť, ktorú rovnomerne pokryli po celej ploche. Pri kadencii 6 striel za minútu mohlo 3000 strelcov vyslať 18 000 šípov do hustých radov nepriateľa. Efekt tejto streľby na kone a mužov bol devastujúci. Francúzski rytieri počas [[Storočná vojna|storočnej vojny]] rozprávali o nebi zatienenom šípmi a hluku letiacich striel.
Peší lukostrelci a strelci z kuší bojovali v zomknutých útvaroch po 100 či dokonca 1000 mužov. Na diaľku 90 metrov mohli ich šípy prerážať brnenie útočiacich rytierov. Na takúto vzdialenosť strieľali lukostrelci na jednotlivé ciele. Straty utrpené v dôsledku paľby lukostrelcov výrazne podlamovali morálku, hlavne ak nemohli jednotky bezprostredne reagovať. V ideálnej situácii lukostrelci dlhšie trvajúcou paľbou narúšali protivníkovu zostavu a tým výrazne znižovali schopnosť viesť efektívne bojovú činnosť. Nepriateľ, kryjúc sa za palisády, či vozovú hradbu, mohol byť v bezpečí pred jazdou, ale nemohol zabrániť dopadu nepriateľských striel. Ak sa nepriateľ vzdal tohto krytu, aby napadol lukostrelcov, ťažká jazda, poprípade neskôr zvlášť na to svičení kopijníci mali reagovať a chrániť ich. Strelci z [[kuša|kuší]] a [[arbalet]]ov sa stali významnými prvkami armád aj v Európe, kde boli dôležitou zložkou milícií a profesionálnych síl mestských posádok. Kombinácia lukostrelcov, či strelcov s kúší s nasadením
Odpoveďou na husté rady kopijníkov bola [[delostrelectvo|artiléria]], ktorá umožnila narúšať zomknuté formácie. Jednými z prvých kto vedel delostrelectvo použiť účinne v boji boli Španieli, ktorí tiež účinne bojovali proti kopijám baklermi. To boli ľahko vyzbrojení muži, ktorí sa vedeli dostať medzi piky a bojovať efektívne krátkymi mečmi. Ich bakler (buckler) bol malý a praktický štít. Na konci stredoveku Španieli ako prví experimentovali s miešaním kopijí, mečov a pušných zbraní do jedného útvaru. Bola to účinná sila schopná čeliť všetkým zbraniam v rôznom teréne v obrane i útoku. Na konci éry boli Španieli jedným z najúčinnejšších vojsk v Európe.
| |||