V období nemeckých príprav na vojnu so [[Sovietsky zväz|Sovietskym zväzom]] sledovala slovenská vláda so znepokojením narastajúcu silu [[Maďarsko|Maďarska]] pod vedením [[admirál|admirála]] [[Miklós Horthy|Horthyho]]. Maďarsku v posilnení pozície pomohla aktívna podpora nemecko-talianskeho útoku na [[Juhoslávia|Juhosláviu]]. Aj pod vplyvom týchto faktov požiadal [[2. máj|2. mája]] [[19441941]] minister národnej obrany [[generál]] [[Ferdinand Čatloš]] nemeckého vojenského atašé podplukovníka [[Heinrich Becker|Heinricha Beckera]], aby sa slovenská armáda mohla zapojiť do akcie proti ZSSR, ak sa zapojí Maďarsko. Požiadavku na zapojenie slovenskej armády do [[Operácia Barbarossa|operácie Barbarossa]] potvrdil náčelník štábu [[OKH]] generálplukovník [[Franz Halder]] [[19. jún|19. júna]] 1941 priamo v [[Bratislava|Bratislave]]. [[22. jún|22. júna]] 1941 ráno vyslanec [[Hans Ludin|Ludin]] informoval premiéra [[Vojtech Tuka|Tuku]] o vyhlásení vojny ZSSR a zároveň ho požiadal o dodržanie spojeneckých záväzkov. To malo za následok vyhlásenie vojnového stavu aj v slovenskej armáde, vytvorenie frontovej [[Rýchla divízia|Rýchlej skupiny]] a tylovej Armádnej skupiny tvorenej hlavne 1. a 2. divíziou.<ref name=SA-WW2></ref>
