Trenčiansky 71. peší pluk: Rozdiel medzi revíziami

V apríli 1918 sa začali k pluku vracať vojaci z ruského zajatia. Keďže Rusko podpísalo v 3. marca v Brest-Litovsku mierovú dohodu s krajinami [[Trojspolok (prvá svetová vojna)|Trojspolku]]. Záložný útvar pluku sa formoval v [[Kragujevac]]i. Asi 2 400 až 3 000 Slovákov navrátivších sa zo zajatia vytvorilo 7 [[Rota (vojenská jednotka)|rôt]] 41. pochodovej formácie, ktorú mali [[10. jún]]a odveliť na južný front<ref name="Encyklopédia Slovenska">Veľký, J. a kolektív, 1979, ''[[Encyklopédia Slovenska]]'' III. zväzok K - M. Veda, Bratislava, 652 s.</ref>. Medzi týmito mužmi však panovala nechuť bojovať. Vojakom boli odoprené žiadané dovolenky, a tak sa po návrate zo zajatia nesmeli vrátiť pred cestou na front domov. [[2. jún]]a [[1918]] večer po vydaní žoldu sa vojaci vracali z mesta do ubytovní. Vojak [[Martin Riljak]] sa pod vplyvom [[Alkoholický nápoj|alkoholu]] pol hodiny po večierke (21:00) dostal do stretu s dozorkonajúcim poddôstojníkom (rotným) [[Anton Bednár|Antonom Bednárom]], veliteľom izby, ktorý ho na druhý deň chcel dať na raport.<ref name=":0">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Pred sto rokmi sa vzbúrili slovenskí vojaci v Kragujevci, 44 ich popravili|periodikum=aktuality.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://www.aktuality.sk/clanok/596534/pred-sto-rokmi-sa-vzburili-slovenski-vojaci-v-kragujevci-44-ich-popravili/|dátum prístupu=2018-11-11|jazyk=sk}}</ref> Riljaka sa však zastali ostatní vojaci, ktorí Bednára zbili. Množstvo ďalších, reagovalo na dianie živelnou vzburou tak, že so zbraňou v ruke (zmocnili sa asi 500 pušiek a niekoľkých guľometov<ref name=":0" />), vyšlo medzi 21. a 22. hodinou z kasární a rozhodlo sa postaviť proti nasadeniu jednotky na fronte. Väčšina nováčikov sa vzbure vyhla a z miesta utiekla k budove veliteľstva. Časť vzbúrencov pod vedením [[Ján Hudec|Jána Hudeca]] sa chcela zmocniť skladu munície, druhá skupina [[Pavol Klejnar|Pavla Klenjara]] prenikla k železničnej stanici, kde prerušila telegrafné spojenie. Sklad munície ani železničnú stanicu sa však nepodarilo obsadiť<ref name="Kragujevac">Orság, J., 1973, ''Kragujevac 55 rokov od vzbury 71. trenčianskeho pešieho pluku.'' Okresné osvetové stredisko a Trenčianske múzeum v Trenčíne, Trenčín, 27 s.</ref>.

 

 

Vyšetrovanie sa začalo hneď 3. júna 1918. Všetkým vojakom pluku skontrolovali zbrane, aby sa zistilo, či sa z nich strieľalo. Na základe výpovedí vojakov a informácií od [[Agent|agentov]] bol za vodcu vzbury nepriamo určený šikovateľ (rotný) [[Viktor Kolibík]].<!-- aj na základe jeho hodnosti, autority v mužstve a niekoľkých vyznamenaní, ktoré mu dodávali vážnosť. A aj na základe toho, že u neho našli asi 30 000 korún, teda približne tretinu sumy z ukoristenej pokladnice. -->