|
[[Etnogenéza]] keltských kmeňov bola ukončená na prelome 2. tis. pred Kr. a 1. tis. pred Kr.
Archeologické nálezy ako aj antickí autori ukazujú, že pôvodným územím Keltov bol priestor vymedzený na juhu masívom [[Alpy|Álp]], na severe nemeckým stredohorským prahom [[Mittelgebirgsschwelle]], na východe [[Vltava|Vltavou]] a na západe poriečím [[Seina|Seiny]] (tzv. [[západohalštatský okruh]]), kde už v 6. storočí pred Kr. existovala príbuzná materiálna kultúra a uplatňovalo sa jednotné politické a sociálne cítenie. Z tohto územia sa v 5. storočia pred Kr. šírili kultúrne vplyvy - a v prvej vlne expanzie aj samotní Kelti - viacerými smermi, vrátane v druhej polovici 5. storočia pred Kr. na západné Slovensko. Neskôr sa sem vo veľkom presúvali samotné keltské kmene (napr. na Slovensko prvý raz niekedy v druhej polovici 4. storočia pred Kr.). Prvé písomné zmienky o Keltoch ([[Hekataios z Milétu|Hekataios Milétsky]], [[Herodotos z Halikarnasu]]) sú z počiatku 5. storočia pred Kr. ako dôsledok úzkych kontaktov s [[Gréci|Grékmi]], [[Etruskovia|Etruskami]] a [[Rimania|Rimanmi]].
Od 4. storočia pred Kr. sa údaje o Keltoch v antickej historiografii množia, najmä preto, že spustili pustošivé vpády a migráciu do širokého okolia svojej pravlasti. Pôvodné keltské kmene sa pri všetkých týchto pohyboch štiepili a opäť sa združovali do nových celkov. V miestach osídľovania vznikali občiny organizované na územnom, a už nie na ženskom rodovom princípe. K 4. storočiu pred Kr. antickí autori zaznamenávajú mená viacerých keltských kmeňov, keď sa dostávajú do priameho styku s južným svetom. Zachytávajú predovšetkým postup Keltov do oblasti Stredomoria, do Grécka, Itálie, ba až do [[Malá Ázia|Malej Ázie]], kde na rôznych miestach získavajú so zbraňou v ruke nové územia a dočasne sa tak stávajú súčasťou civilizovaného antického sveta. V rokoch 396 — 386 pred Kr. napríklad prekračujú [[Alpy]] a obliehajú [[Rím]] (387/386 pred Kr.). Podľa antických textov Keltov medzi rokmi 359 — 358 pred Kr. stretávame na juhu Karpatskej kotliny a na severnom [[Balkán]]e, kde sa stretli s [[Alexander Veľký|Alexandrom Veľkým]] (335 al. 336 pred Kr.).
V rokoch 298 – 280 pred Kr. podnikali výboje v [[Trácia|Trácii]] a v Macedónii (298 pred Kr. ich macedónsky vládca [[Kassandros]] porazil v horách Haemus (dnešná [[Stará planina]] v Bulharsku); 280 pred Kr. Kelti podnikli veľký útok proti Trácii a po smrti Ptolemaia I. obsadili Macedóniu). K roku 279 pred Kr. [[Polybios]] píše, že v ofenzíve, ktorú Kelti rozpútali proti helénskemu svetu, bola vyplienená svätyňa v Delfách. V rokoch 278 – 277 pred Kr. macedónsky vládca [[Antigonos II. Gonatás]] porazil Keltov na Balkáne. Po tejto porážke na Balkáne sa v rokoch 275 – 250 pred Kr. niektoré keltské bojové družiny vrátili do Karpatskej kotliny a usadili sa tam. S touto udalosťou sa dáva do súvislosti aj prvý väčší príchod Keltov na juh stredného a východného Slovenska. Kelti v treťom storočí utrpeli porážku od Rimanov, ktorí ich vytlačili zo strednej Itálie (a po roku 190 pred Kr. aj z veľkej časti severnej Itálie). V 3. storočí boli Kelti zo svojho pôvodného územia rozšírení všetkými smermi (od Atlantického oceána až po Karpatskú kotlinu), vrátane stredného a východného Slovenska.
V poslednej fáze svojho samostatného dejinného vystúpenia v 1. storočí pred Kr. sa Kelti prejavili ako šikovní obchodníci, ktorí spätne prenikali do hospodárskej štruktúry Rímskej ríše. V [[1. storočie pred Kr.|1. storočí pred Kr.]] boli viaceré keltské kmene pod rímskou nadvládou, ich územie na sever od [[Dunaj|Dunaja]] postupne obsadili [[Germáni]]. Bývalé keltské územia neobsadené Rimanmi tým zaznamenali nebývalý kultúrny úpadok - vrátili sa na úroveň aká bola pred Keltmi niekoľko storočí skôr.
Dnes prežívajú keltské enklávy v [[Írsko|Írsku]], [[Spojené kráľovstvo|Spojenom kráľovstve]] a vo [[Francúzsko|Francúzsku]].
==Charakteristika ==
Rast keltskej civilizácie bol pomerne rýchly na celom území a bol umožnený rozvinutým obchodom so [[železo|železom]], [[soľ|soľou]] a [[výrobok poľnohospodársky|poľnohospodárskymi výrobkami]], ako aj spoločenskou organizáciou. Kelti rozlišovali vládnucu vrstvu, [[Druidi|kňazskú vrstvu]], vojsko a slobodných remeselníkov a roľníkov. Ako prví v Európe mali dvojkolesové vozy určené na boje, a takisto boli jediným kmeňom, ktorý už v tom období používal [[brnenie]]. Keltské sídliská sú pomerne rozľahlé, žili tam najmä roľníci - chovatelia dobytku (mäso, záprah, vlna), zatiaľ čo vládnuca vrstva dávala prednosť životu v opevnených osadách vybudovaných na neprístupných miestach. Keltské domy mali okrúhly i obdĺžnikový tvar, bývali mierne zapustené do zeme. V zásade išlo o zrubové stavby. Kmene stavali na svojom území aj sídliská mestského typu - [[Oppidum (železná doba)|oppidá]]. Najznámejším oppidom na [[Slovensko|Slovensku]] bolo tzv. [[Bratislavské oppidum]]. Kelti v ňom razili mince - [[Biatek|biateky]]. Veľkovýroba železných poľnohospodárskych nástrojov zlepšila poľnohospodársku produkciu, lebo kyprením pôdy radlicou sa zlepšil výnos polí.
==Kelti na Slovensku a v strednej Európe==
{{Hlavný článok|Laténska doba na Slovensku}}
Kelti boli prvý historicky doložený [[národ]] na území [[Slovensko|Slovenska]]. Bojové keltské kmene si podrobili [[Lužická kultúra|lužické]] obyvateľstvo, ktoré s dobyvateľmi čoskoro splynulo.<ref>{{Citácia knihy
|
