Wikipédia

Dejiny Slovenska: Rozdiel medzi revíziami

Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
d opakujem: je to chybná citácia parafrázy zdroja
Značky: vrátenie vrátené
Starekolena (diskusia | príspevky)
8 534 editací
Revízia 7274037 používateľa Vasiľ (diskusia) bola vrátená. Nezahovaraj. AKa chyba? Vyhadzuješ zo slovenskych dejin Slovenská ľudová republika?
Značky: vrátenie vrátené
Riadok 42:
=== Laténska doba (mladá železná doba) ===
{{Hlavný článok|Laténska doba na Slovensku}}
V tomto období na Slovensko prišli [[Kelti]], ktorých možno považovať za prvé historicky známe [[etnikum]] na území Slovenska. Kelti prišli do [[Karpatská kotlina|Karpatskej kotliny]] z [[Nemecko|Nemecka]], [[Francúzsko|Francúzska]] a oblasti [[Alpy|Álp]]. Po príchode, ktorý pravdepodobne spôsobili zrážky s [[Staroveký Rím|Rímskou ríšou]], si podmanili pôvodné obyvateľstvo. V závere laténskej doby vytvorili niekoľko opevnených osád  –  [[Oppidum|oppíd]], niektoré z nich, napríklad [[Bratislavské oppidum]], sú odvtedy dokázateľne nepretržite osídlené. Väčšina z nich však žila v neveľkých osadách, domy si stavali z dreva, domy sa bežne zamykali železnými zámkami. Kelti boli zruční remeselníci  –  kováči, hrnčiari, minciari, poľnohospodári aj obchodníci. Udržovali úzke kontakty s gréckou a rímskou civilizáciou, ktoré mali na ich kultúru veľký vplyv.
 
Koncom 2. storočia pred  Kr. na Slovensko prišli aj [[Dákovia]], ktorí pôvodne obývali územia približne v dnešnom [[Rumunsko|Rumunska]]. V čase výbojov prvého dáckeho kráľa [[Burebista|Burebistu]] bolo Dákmi osídlené a do Dáckeho kráľovstva zrejme začlenené južné Slovensko (nížiny), odkiaľ vytlačili časť Keltov. Roku 10 pred  Kr. však Dákov v Panónskej panve porazili Rimania a posunuli hranice Rímskej ríše na stredný Dunaj. Dácke obyvateľstvo mizne zo Slovenska niekedy v 1. stor. po Kr., najdlhšie sa udržalo na východe.
 
Likvidáciu väčšiny Keltov zavŕšili výboje [[Germáni|Germánov]] zo severozápadu – na území Slovenska začiatkom 1. storočia po Kr. Kelti sa však udržali na severe Slovenska až do druhého storočia po Kr. ([[Kotíni]]).
Riadok 51:
{{Hlavný článok|Rímska doba na Slovensku}}
[[Súbor:Mapa stahovania narodov.png|thumb|vľavo|Pohyby kmeňov v období [[Sťahovanie národov|Sťahovania národov]]]]
Germánska civilizácia nebola v tej dobe na takej vyspelej úrovni ako keltská. Germáni sa venovali viac poľnohospodárstvu a kočovnému chovu dobytka, boli tiež dobrí bojovníci. Je známe, že germánske kmene na území juhozápadného Slovenska si hovorili Markomani, na západnom Slovensku to boli Kvádi, ktorých vplyv sem zasahoval z Čiech. Germáni sa však čoskoro po príchode na Slovensko dostali do stretu s rozpínajúcou sa Rímskou ríšou. V rokoch 12 až 9 pred  Kr. začali boje medzi rímskymi vojskami z provincie Panónia a vojskami mocného germánskeho kráľa [[Marobud]]a.
 
V 1. storočí po Kr. bolo územie Slovenska niekoľko rokov časťou [[Vanniovo kráľovstvo|Vanniovho kráľovstva]]. Vannius vládol asi 30 rokov, ale stal sa podobne ako Marobud príliš mocný a tak bol za podpory Rimanov zosadený. [[Staroveký Rím|Rímska ríša]] si v blízkosti [[Dunaj]]a budovala pohraničné pevnosti. Jedna z rímskych hraničných osád na Slovensku bola v [[Rusovce|Rusovciach]] volala sa ''Gerulata''. Mesto malo všetky znaky rímskych miest, nachádzali sa tam kúpele i fórum.
Riadok 58:
 
[[Súbor:Trencin-Roman2.JPG|thumb|Rímsky nápis na hradnej skale v [[Trenčín]]e z prelomu rokov [[178]] a [[179]]]]
Situáciu v oblasti komplikovali prieniky mnohých národov, ktoré chceli v tejto oblasti prekročiť rímske hranice, niektoré tak tlačili na Germánov. Germáni využili Rímsku slabosť, po tom čo sa ich vojsko vrátilo z výpravy proti [[Parti|Partom]] nakazené [[mor]]om ho okolo roku 170 viackrát napadli. Roku [[172]] proti nim [[Marcus Aurelius]] viedol trestnú výpravu. Jeho syn [[Commodus]] viedol proti Germánom ešte jednu výpravu a po ich porážke s nimi uzavrel prímerie. Z tých dôb pochádza tiež jedna z prvých písomných pamiatok na území Slovenska  –  [[Rímsky nápis v Trenčíne|rímsky nápis]] na hradnej skale v [[Trenčín]]e z prelomu rokov [[178]] a [[179]], vtedajšia osada sa spomína ako ''Laugarício''. Rímske vojenské pevnosti boli v tej dobe postavené aj na dunajskom predmostí pri [[Iža|Iži]] a [[Komárno|Komárne]]. Germáni sa v tej dobe postupne romanizovali. Ich šľachta ochotne spolupracovala s Rimanmi. Svedčia o tom početné nálezy rímskych pamiatok a hlavne aj hlbšie v germánskom území.
 
Za vlády [[Valentinianus I.|Valentiniana]], bola hranica na strednom Dunaji v dôsledku germánskeho nebezpečenstva intenzívne prestavovaná a ešte viac zosilnená. Ale ani to Rímsku ríšu nezachránilo.
Riadok 64:
=== Sťahovanie národov ===
{{Hlavný článok|Obdobie sťahovania národov na Slovensku}}
Koncom 4. storočia sa už [[Staroveký Rím]] nachádzal v hlbokom úpadku. Práve sa rozbiehajúci reťazec udalostí, nám známy ako [[Sťahovanie národov]], bol posledným klincom do rakvy Rímskej ríši. Veľká časť pôvodného obyvateľstva z krajiny buď ušla alebo podľahla v boji novým národom. Územím Slovenska vtedy tiahli mnohé kmene, napríklad [[Vizigóti]], [[Ostrogóti]] či [[Longobardi]] a [[Gepidi]]. Všetky tieto národy sa dali do pohybu v dôsledku útoku kočovných [[Huni|Hunov]]. Tí si vytvorili centrum v blízkom susedstve Slovenska  –  medzi [[Tisa|Tisou]] a [[Dunaj]]om.
 
=== Včasnoslovanské obdobie ===
{{Hlavný článok|Slovania}}
Jedným z kmeňov, ktorý postupoval vo viacerých vlnách v tomto období do krajiny boli aj [[Slovania]]. Prvé vlny prišli na naše územie v priebehu 5. a 6. storočia. Cestou Slovania stretali zvyšky pôvodného germánskeho ale aj keltského obyvateľstva. Noví prisťahovalci často zostali žiť medzi pôvodným obyvateľstvom, tak sa na Slovensku odôvodňuje aj prijatie germánskych geografických názvov. Slovania v tej dobe kolonizovali asi len 10% územia, zvyšok bol ešte stále divokou nedotknutou krajinou. Poznali jačmeň, proso, pšenicu, mak, ľan. Živili sa poľnohospodárstvom a chovom dobytka. Boli aj schopní remeselníci  –  najmä šperkári a hrnčiari. Slovania sa na západe dostali do styku s [[Franská ríša|Franskou ríšou]].
 
Nedostatok písomných prameňov o Slovanoch pramení aj v tom, že sa sprvu nezúčastnili žiadnych veľkých bojov. Prvé neucelené písomné zmienky o Slovanoch na území Slovenska pochádzajú od poradcu byzantského vojvodcu [[Belisar|Belisaria]] [[Prokopios z Cézarey|Prokopia]]. Títo Slovania podľa jeho zápiskov pomáhali Longobardovi Ildigesovi, ktorý bojoval o nástupníctvo na longobardský kráľovský trón a pod jeho vedením Slovania vytvorili 6-tisícové vojsko, ktoré bojovalo proti Gótom a Rimanom. Prokopios v inej časti svojich letopisov ďalej písal o tom ako iné slovanské vojsko o sile 3000 mužov prekročilo v dvoch skupinách [[Dunaj]] a vtrhlo do Ilýrie a Trácie. Tam rozdrvili proti nim vyslané početne silnejšie cisárske oddiely. Okrem iného ďalej píše o krutých masakrách civilného obyvateľstva a napichovaní nepriateľov na koly.<ref>{{Harvbz|Dvořák|2004|St=16}}</ref>
Riadok 76:
==== Samova ríša ====
{{Hlavný článok|Samova ríša}}
V 6. storočí sa [[Slovania]] dostali do područia kočovných kmeňov [[Avari (Stredná Ázia)|Avarov]], ich krutovláda ale medzi Slovanmi vyvoláva povstania. Jedného z nich sa podľa [[Fredegarova kronika|Fredegarovej kroniky]] zúčastnil aj istý franský kupec [[Samo]], ktorého si nakoniec Slovania, pre jeho statočnosť a vojenské kvality zvolili za kráľa kmeňového zväzku &nbsp;– &nbsp;[[Samova ríša|Samovej ríše]] (623{{--}}658). Samova ríša sa však onedlho dostala do sporu s [[Franská ríša|Franskou ríšou]], kvôli útokom na kupcov. Keď si chcel franský kráľ [[Dagobert I.]] podrobiť Samovu ríšu, kvôli tomu, že odmietala uznať jeho územné nároky a platiť poplatky Franskej ríši vypukla vojna. [[Frankovia]] potom spolu s [[Longobardi (kmeň)|Longobardmi]] napadli Slovanov a plienili ich územie. V roku [[631]] bol Dagobert porazený v [[Bitka pri Vogastisburgu|bitke pri Vogastisburgu]] a Samova ríša si udržala samostatnosť. Po Samovej smrti roku [[658]] sa kmeňový zväz Slovanov opäť rozpadol. Avari boli definitívne porazení až [[Karol Veľký|Karolom Veľkým]] na prelome 8. a 9. storočia. Potom prakticky zanikli, či splynuli s okolitým slovanským obyvateľstvom.
 
== Historické obdobie ==
Riadok 115:
Za vlády Žigmunda došlo opäť k oslabeniu kráľovskej moci (vnútropolitický rozvrat a vonkajšie vplyvy) Kráľ bojuje proti [[Turci|Turkom]] (r. [[1396]] porazený v [[Bitka pri Nikopole|bitke pri Nikopole]]) a proti [[Husitstvo|husitom]]. Revolučné hnutie a bojové skupiny českých husitov na Slovensku - [[Bratríci]], našli ohlas v radoch mestskej chudoby a poddaných. Svoje vojenské ťaženia proti nim, financoval Žigmund najmä z ťažby drahých kovov na Slovensku.
 
Keď po 50 rokoch svojej vlády zomiera roku [[1437]] nastupuje na trón [[Albrecht II. (Svätá rímska ríša)|Albrecht Habsburský]], manžel jeho dcéry. Zomiera však už v roku [[1439]] a nastáva boj o trón medzi [[Vladislav I. (Uhorsko)|Vladislavom I. Jagelovským]] a synom Albrechta [[Ladislav Pohrobok|Ladislavom Pohrobkom]] (obhajcom záujmov &nbsp;Habsburgovcov &nbsp;vo vzťahu k uhorskému trónu bol [[Ján Jiskra z Brandýsa]]). V [[Bitka pri Varne|bitke pri Varne]] roku [[1444]] padol Vladislav a za právoplatného kráľa je uznaný mladý Ladislav (správcom krajiny zvolený [[Ján Huňady]]). Na Slovensku v tej dobe pôsobí bojové hnutie bratríkov ([[Peter Aksamit]]), šíriace myšlienky husitov aj plienením, pôsobiaci na území Slovenska od roku [[1451]] do roku [[1467]], kedy bol dobytý ich posledný tábor.
 
Po Ladislavovej smrti roku [[1457]] bol na trón roku [[1458]] zvolený [[Matej Korvín|Matej Huňady]] (Korvín), syn Jána Huňadyho, najbohatšieho veľmoža v Uhorsku. Ako svoj prvoradý cieľ určil potlačenie bratríckeho hnutia a ešte v roku svojej korunovácie jeho vojská porazili bratríkov pri Blatnom jazere. Ich posledný tábor bol dobytý roku 1467 vo [[Veľké Kostoľany|Veľkých Kostoľanoch]]. V [[Bratislava|Bratislave]] založil roku [[1465]] [[Universitas Istropolitana]], prvú univerzitu na území Slovenska. Korvín bol zástancom umenia a vzdelania, na kráľovský dvor pozýval učencom z celej Európy a s jeho vládou je spojený aj prienik [[Humanizmus|humanizmu]] a [[Renesancia|renesancie]] do Uhorska. Zomrel roku [[1490]], no nezanechal za sebou žiadneho legitímneho potomka, iba nemanželského syna Jána.
Riadok 133:
Ľudovít II. Jagelovský bol novým českým i uhorským kráľom od roku 1516 do 1526. V tom čase nastúpil na trón Osmanskej ríše Sulejman I., prezývaný aj Nádherný, panovník Osmanskej ríše v rokoch 1520 až 1566. Od roku 1521 Osmanská ríša s veľkou armádou tiahla na Uhorské kráľovstvo, dobyla a obsadila [[Stoličný Belehrad]] a Šabac. Slabý uhorský kráľ podcenil nebezpečenstvo a až v roku 1526 vytiahol do poľa s vojskom slabo organizovanej uhorskej šľachty proti veľkej armáde tureckých vojsk Osmanskej ríše a 29. augusta 1526 v [[bitka pri Moháči|bitke pri Moháči]] bolo uhorské vojsko na hlavu porazené a sám kráľ padol, utopil sa vo vlnách Dunaja. Porážka v bitke pri Moháči rozhodla o tom, že sa v Uhorsku na 175 rokov usadila turecká moc.<ref>{{Harvbz|Kučera|2002|St=215}}</ref> Pôvodné územie Uhorského kráľovstva sa rozdelilo na tri časti: na tzv. [[Budínsky pašalík]], teda stredné a juhozápadné Uhorsko (dnešné Maďarsko), ovládané priamo Turkami, na Zápoľského [[Sedmohradsko]], ktoré bolo vazalom Osmanskej ríše, a na Uhorské Kráľovstvo, tvorené južnou hranicou Dunaja a obranných pohraničných pevností (Komárno, Nové Zámky) a hradov, čiže územie dnešného Slovenska, spolu so Zadunajskom, kde sídlil vo Viedni panovník [[Ferdinand I. Habsburský]]. [[Bratislava]] sa však od roku 1526 jeho korunováciou stala korunovačným mestom Uhorského kráľovstva. Po obsadení Budína (dnešnej Budapešti) Osmanskou ríšou v roku 1541 sa sem presťahovali všetky kráľovské úrady a väčšina uhorskej šľachty.<ref>{{Harvbz|Škvarna|2007|Sst=19{{--}}20}}</ref> Na uprázdnený uhorský trón tak zasadlo roku 1526 rakúske arciknieža [[Ferdinand I. Habsburský]] a založil dynastiu Habsburgovcov.
 
Časť šľachty však podporovala Jána Zápoľského, ktorého takisto korunovali narýchlo v roku 1526. Po Zápoľského smrti však jeho manželka Izabela dáva korunovať za kráľa jeho syna [[Ján II. Žigmund Zápoľský|Jána Žigmunda]] a uhorská šľachta začala občiansku vojnu, kde bol Ján Žigmund kráľom východného Uhorska. [[Trnava]] sa stala v roku [[1543]] sídelným mestom [[Ostrihomské arcibiskupstvo|Ostrihomského arcibiskupstva]]. Uhorsko bolo definitívne rozdelené na tri časti, potvrdené to bolo v mieri v Drinopole z roku [[1547]], podľa ktorého sa Ferdinand zaväzoval platiť ročne 30 000 dukátov Osmanskej ríši.. Mier však netrval dlho, pretože sa Habsburgovec pokúsil obsadiť Sedmohradsko, no neúspešne. Časť južného Slovenska sa dostala pod priamu nadvládu Turkov (súčasť správneho okresu &nbsp;– &nbsp;[[sandžak]]u). Turci často podnikali lúpežné výpravy na Slovensko, niektoré dediny na uhorsko-osmanských hraniciach museli odvádzať poplatky obom stranám, v dôsledku čoho došlo k vyľudňovaniu pohraničia. Navyše sa po celom Slovensku šíri reformačné hnutie &nbsp;– &nbsp;[[luteráni]], no kritická politická situácia v Uhorsku neumožňuje protireformačné hnutie.
 
===== Protihabsburské stavovské povstania =====
Riadok 165:
Po Karolovej smrti roku [[1740]] nastupuje na trón jeho dcéra [[Mária Terézia]]. Už na začiatku svojej vlády sa musela vysporiadať s požiadavkami iných európskych veľmocí, pruský kráľ [[Fridrich II. (Prusko)|Fridrich II.]] vzniesol nárok na Sliezsko a potom aj zaútočil a obsadil ho ([[1740]]/[[1741]]). Takisto aj Francúzi, s podporou Bavorov a Sasov obsadili [[Čechy]] a bavorské knieža [[Karol VII. Albrecht|Karola Albrechta]] vyhlásili za českého kráľa. Vojny o rakúske dedičstvo trvali do roku [[1748]]. Strata Sliezska sa potom potvrdila aj v sedemročnej vojne. ([[1756]]{{--}}[[1763]])
 
Po vojnách dospela Mária Terézia k názoru, že vojensky a hospodársky slabé Uhorsko potrebuje reformy (v čom jej pomáhali mnohí vedci a učenci, medzi inými aj Slováci [[Matej Bel]] a [[Adam František Kollár]]). Zreformovala armádu, všetci velitelia sa museli oboznámiť s modernými vojenskými praktikami a zakladala manufaktúry, niekoľko aj na Slovensku (Šaštín, Halič, Holíč). V poľnohospodárstve podporovala pestovanie nových plodín. Zreformovala aj súdnictvo, zmiernila niektoré tresty a prijala sa zásada, že všetci občania sú si pred súdom formálne rovní. Roku [[1767]] vydáva tzv. „tereziánsky urbár“, urbársku reguláciu, ktorá upravovala poddanské pomery (urbáre boli písané v jazyku ľudu, teda na Slovensku po slovensky). Reforma školstva &nbsp;– &nbsp;[[Ratio educationis (1777)|Ratio educationis]], položila základy vyspelejšieho školstva. Od roku [[1765]] bol Máriin syn, [[Jozef II.]] ako jej spoluvládca.
 
Jozef II. nastúpil na trón po matkinej smrti roku [[1780]] a pokračoval v reformácii Uhorska. Roku [[1781]] vydáva tzv. „tolerančný patent“, ktorým dal protestantom a iným nekatolíckym konfesiám určité náboženské slobody. Roku [[1785]] zrušil stoličnú samosprávu a nahradil ju desiatimi štátnymi dištriktmi, presunul mnohé centrálne uhorské úrady zo Slovenska do Budína a zrušil nevoľníctvo v Uhorsku (roku 1781 v Čechách). Niekoľko mesiacov pred smrťou bol donútený odvolať všetky reformy, okrem tolerančného patentu a zrušenia nevoľníctva. Zomrel roku [[1790]].
Riadok 184:
[[Súbor:Milan Rastislav Štefánik.jpg||thumb|upright|[[Milan Rastislav Štefánik]]]]
[[Súbor:Tomáš G Masaryk1918.jpg|thumb|upright||[[Tomáš Garrigue Masaryk]]]]
[[28. október|28. októbra]] [[1918]] sa [[Slovensko]] stalo súčasťou [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]]. Zásluhy o založenie Česko-Slovenskej republiky majú predovšetkým [[Tomáš Garrigue Masaryk]],[[Edvard Beneš]] a spomedzi slovenských osobností hlavne [[M. R. Štefánik]], ktorý ako diplomat v službách Francúzska pomohol T. G. Masarykovi a E. Benešovi nadviazať kontakty s predstaviteľmi Dohodových mocností. Aktívne organizoval vznik [[česko-slovenské légie|čs. legií]] predovšetkým náborom slovenských a českých vojakov, ktorí dezertovali alebo boli zajatí z c. k. armády na talianskom a francúzskom fronte a v Rusku. Jeho organizačné úsilie viedlo k vytvoreniu disciplinovanej a akcieschopnej armády, nazvanej [[Česko-slovenské légie]], ktorá sa stala pádnym argumentom v diplomacii pri rokovaní o vzniku nového štátu. Na domácej politickej scéne sa angažovali [[Milan Hodža]] a [[Vavro Šrobár]]. Prvým prezidentom krajiny sa stal [[14. november|14. novembra]] [[1918]] [[Tomáš Garrigue Masaryk]]. Toho istého dňa vzniklo aj Ministerstvo s plnou mocou pre správu Slovenska, ktoré viedol Vavro Šrobár. Slovenská dočasná vláda najprv sídlila v [[Skalica (mesto)|Skalici]], potom v [[Žilina|Žiline]] a od [[4. február]]a [[1919]] v [[Bratislava|Bratislave]]. Bratislava sa vtedy stala hlavným mestom Slovenska. [[Ústavná listina Československej republiky|Prvá ústava ČSR]] bola schválená [[29. február]]a [[1920]], jej základom boli francúzska (z roku 1795) a americká ústava. Zákonodarnú moc predstavovalo Národné zhromaždenie, ktoré malo 2 komory. Počas chaosu, ktorý nasledoval po rozpadnutí [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]], krátkodobo existovala na časti slovenského územia tzv. [[Slovenská republika rád]] so sídlom v [[Prešov]]e. Bola však skôr iba exportovaná z komunistického Maďarska.
 
Po vzniku Česko-Slovenska vypukla [[maďarsko-česko-slovenská vojna]] ako [[Vojna|vojnový konflikt]] medzi [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenskom]] a Rumunskom na jednej strane a [[Maďarská republika rád|Maďarskou republikou rád]] na strane druhej, prebiehajúci v rámci širšieho stretu, zahŕňajúceho aj boj o [[Sedmohradsko]] a [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskú Rus]]. Trvala až do augusta [[1919]]. Počas chaosu, ktorý nasledoval po rozpadnutí [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]], krátkodobo existovala na časti slovenského územia aj tzv. [[Slovenská ľudová republika]] a [[Slovenská republika rád]].
Podľa teórie [[Čechoslovakizmus|Čechoslovakizmu]] v krajine existovala iba československá národnosť. Slováci sa považovali iba za jej odnož s vlastným nárečím. Samotný čechoslovakizmus bol vykonštruovaný iba na to, aby boli [[Česi]] a [[Slováci]] početnejší ako [[Nemci]]. [[Slováci]] tvorili väčšinu iba na území Slovenska, kde tvorili takmer tri štvrtiny obyvateľstva.▼
 
[[11. december|11. decembra]] [[1918]] vyhlásil [[Viktor Dvorčák]], prešovský župný archivár, novinár a politik, spolupracovník maďarskej vlády ako predseda [[Východoslovjackej národnej rady]] vyhlásil v [[Košice|Košiciach]] , ktorá proklamovala nezávislosť od Prahy a úzke spojenie s Maďarskom. Následne sa stal prezidentom tohto útvaru a postavil sa na čelo jeho vlády.<ref>{{Citácia knihy|edícia=1. vyd|titul=Kronika Slovenska|url=https://www.praveorechove.com/newsread1.php?newsid=74|vydavateľ=Fortuna Print|rok=1998-1999|miesto=Bratislava|isbn=80-7153-174-X|meno=Dušan|priezvisko=Kováč}}</ref> Po obsadení Košíc česko-slovenskými vojskami 29. decembra 1918 Slovenská ľudová republika zanikla. Dvorčák bol v Česko-Slovensku odsúdený na smrť, ale podarilo sa mu utiecť do Poľska a odtiaľ do Maďarska.
 
Tzv. [[Slovenská republika rád]] so sídlom v [[Prešov]]e existovala od [[16. jún|16. júna]] do [[7. júl|7. júla]] [[1919]]. Bola vytvorená pod vplyvom [[Maďarská republika rád|Maďarskej republiky rád]] na čele s českým revolucionárom [[Antonín Janoušek|Antonínom Janouškom]].
 
▲Podľa teórie [[Čechoslovakizmus|Čechoslovakizmu]] v krajine existovala iba československá národnosť. Slováci sa považovali iba za jej odnož s vlastným nárečím. Samotný čechoslovakizmus bol vykonštruovaný iba na to, aby boli [[Česi]] a [[Slováci]] spolu početnejší ako [[Nemci]]. [[Slováci]] tvorili väčšinu iba na území Slovenska, kde tvorili takmer tri štvrtiny obyvateľstva.
 
Pre Slovákov malo začlenenie do zväzku s Čechmi, ďalekosiahle kladné následky. Začala sa komplexná obroda zo strany politickej, kultúrnej aj vzdelanostnej. V roku [[1919]] vznikla [[Univerzita Komenského v Bratislave]], ktorá mala pre rozvoj vzdelanosti na Slovenskom území veľký význam. V roku [[1922]] sa uzákonila 8 ročná povinná školská dochádzka. Od roku [[1926]] vysielal aj [[Slovenský rozhlas]]. V krajine opäť začali slobodne pôsobiť strany, ktoré boli počas prvej svetovej vojny v pasivite. Ekonomiku krajiny však výrazne zasiahla konkurencia rozvinutejšieho českého priemyslu, s ktorou mnohé fabriky na území Slovenska neboli schopné súperiť. Rovnako tragické dôsledky mali ekonomické krízy. Prvá prišla po skončení prvej svetovej vojny v rokoch [[1921]] až [[1923]]. Svetová [[Veľká hospodárska kríza]] odštartovaná krachom na Newyorskej burze zasiahla krajinu v rokoch [[1929]] až [[1933]]. S neuspokojivou životnou úrovňou priamo súviselo aj vysťahovalectvo. Do roku [[1937]] sa z krajiny do zámoria vysťahovalo 104 000 osôb.
Řádek 209 ⟶ 215:
[[2. november|2. novembra]] [[1938]] sa uskutočnila [[Prvá viedenská arbitráž]], v ktorej tretie krajiny rozhodli že oblasti na juhu Slovenska, vrátane [[Košice|Košíc]] a časti [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]] pripadnú [[Maďarsko|Maďarsku]]. [[Tretia ríša|Nacistické Nemecko]] si pripojila [[Petržalka|Petržalku]] a [[Devín]]. [[Poľsko]] získalo [[Tešínsko]].
 
[[13. marec|13. marca]] [[1939]] [[Hitler]] pred pozvaného [[Jozef Tiso|Jozefa Tisa]] postavil dve alternatívy budúcnosti Slovenska. Jedna hovorila o rozdelení medzi [[Poľsko]] a [[Maďarsko]], druhá o vzniku nového Slovenského samostatného štátu, ktorý by bol plne podriadený Nemecku. Tiso si tak vybral menšie zlo a hneď nasledujúceho dňa &nbsp;– &nbsp;[[14. marec|14. marca]] [[1939]] bol vyhlásený Slovenský štát, ktorý sa podľa neskoršej [[Ústava Slovenskej republiky (1939)|ústavy]] nazýval [[Prvá Slovenská republika|Slovenská republika]]. [[15. marec|15. marca]] [[1939]] vyhlásil Hitler po okupácii zvyšku Česka (nem. ''Resttschechei'') vyhlásil [[Protektorát Čechy a Morava]].
 
=== Obdobie druhej svetovej vojny ===
Řádek 216 ⟶ 222:
{{Hlavný článok|prvá Slovenská republika}}
 
Od [[23. júl]]a [[1939]] sa Slovenský štát nazýval Slovenská republika. Krajinu postupne uznalo 27 štátov. Navonok síce [[prvá Slovenská republika]] mala znaky suverénneho štátu, ale jej zvrchovanosť bola od počiatku ohraničená závislosťou od Nemecka. [[29. marec|29. marca]] [[1939]] bola podpísaná zmluva o ochrannom pomere medzi [[Nacistické Nemecko|Nemeckou ríšou]] a [[Prvá slovenská republika|Slovenským štátom]]. Slovenská republika bola otvorená diktatúra, ktorá od začiatku svojej existencie pripúšťala existenciu iba jednej politickej strany &nbsp;– &nbsp;[[HSĽS]] a jedinú zahranično-politickú líniu &nbsp;– &nbsp;rešpektovanie a nasledovanie Nemecka.
 
Nová ústava zákony a nariadenia úradov zlikvidovali demokratické slobody predmníchovskej republiky ako bola sloboda tlače, zhromažďovania a organizovania sa. [[HSĽS]] boli podriadené aj polovojenské organizácie ako [[Hlinkova garda]], ktoré mali v krajine dôležité branné, policajné a politické funkcie. O vhodnú výchovu mládeže v duchu HSĽS sa „starala“ [[Hlinkova mládež]].
Řádek 282 ⟶ 288:
==== Nástup komunizmu ====
{{Hlavný článok|Február 1948}}
Vo [[február]]i [[1948]] prebehla vládna kríza. [[20. február]]a podali demisiu ministri socialistickej, ľudovej a demokratickej strany, keďže komunisti údajne porušovali všetky dohody. Títo ministri však predpokladali, že [[Edvard Beneš|Beneš]] ich demisiu nepríjme. [[komunizmus|Komunisti]] v tej dobe zorganizovali v [[Praha|Prahe]] nátlakové demonštrácie robotníkov, a Beneš tak pod tlakom demisiu prijal. [[25. február]]a [[1948]] následne vymenoval novú vládu, v ktorej mali prevahu komunisti. [[9. máj]]a [[1948]] bola prijatá nová ústava a čoskoro, po Benešovej smrti sa stal novým prezidentom [[Klement Gottwald]]. Od roku [[1948]] sa stalo Československo [[komunizmus|komunistickým]] [[totalita|totalitným]] štátom, charakteristického potláčaním [[demokracia|demokracie]], relatívnym hospodárskym zaostávaním voči nekomunistickým krajinám, podporovaním [[ateizmus|ateizmu]] a silným vplyvom [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]] v štáte. Nastalo obdobie politických procesov (napríklad s [[Rudolf Slánský|Rudolfom Slánským]], [[Vladimír Clementis|Vladimírom Clementisom]]) ale aj prenasledovanie cirkví a zatváranie kláštorov. Po smrti [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalina]] a aj [[Klement Gottwald|Gottwalda]] sa stíhanie režimu nepohodlných osôb zmiernilo, neustalo však. Na Slovensku bolo v roku 1949 zriadených 6 [[Kraj (1949 &nbsp;– &nbsp;1960)|krajov]] (Bratislavský, Banskobystrický, Košický, Nitriansky, Prešovský, Žilinský).
 
=== Československá socialistická republika [[ČSSR]] (1960{{--}}1990) ===
[[Súbor:Coat of arms of Czechoslovakia (1961-1989).svg|thumb|60px|štátny znak z rokov 1960{{--}}1990]]
[[11. júl]]a [[1960]] bola schválená nová ústava, ktorá zakotvila, že v Československu zvíťazil socializmus.Bola deklarovaná zmena názvu Československá republika (ČSR) na Československá socialistická republika (ČSSR) a oficiálne deklarovaný [[socialistický štát]]. Zároveň došlo k zrušeniu [[Zbor povereníkov|Zboru povereníkov]], ktorý predstavoval prakticky vládny orgán s právomocami pre Slovensko. Došlo postupne k rehabilitácii časti politicky odsúdených v 50.rokoch ([[1963]]). [[Alexander Dubček]] bol zvolený za 1.tajomníka ÚV KSS ([[1966]]). Na Slovensku bolo v roku 1960 zriadené 3 [[Kraj (1960 &nbsp;– &nbsp;1990)|kraje]] (Stredoslovenský, Východoslovenský, Západoslovenský).
 
==== Pražská jar 1968 ====
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/wiki/Dejiny_Slovenska“