Rakúsko: Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 1 907 bajtov ,  pred 8 mesiacmi
Revízia 7274860 používateľa 95.103.218.169 (diskusia) bola vrátená
(Revízia 7274862 používateľa 95.103.218.169 (diskusia) bola vrátená)
Značka: vrátenie
(Revízia 7274860 používateľa 95.103.218.169 (diskusia) bola vrátená)
Značka: vrátenie
}}
[[Súbor:AU-map-en.jpg|náhľad|Mapa Rakúska]]
[[Súbor:Austria Parlament Athena.jpg|right|thumb|Rakúsky parlament]]
[[Súbor:Austria Parlament Athena.jpg|right|thumb|Rakúsky parlament]]'''Rakúsko, dlhý tvar''' '''Rakúska republika ({{v jazyku|deu|Österreich}}), je spolkový štát v [[Stredná Európa|strednej Európe]] s parlamentnou [[demokracia|demokraciou]]. Krajina je od roku [[1955]], keď ju opustili vojská víťazných mocností druhej svetovej vojny, členom [[Organizácia spojených národov|OSN]] a od roku [[1995]] členom [[Európska únia|Európskej únie]].'''
[[Súbor:Wienerrathaus.jpg|right|thumb|Viedenská radnica]]
 
[[Súbor:Austria Parlament Athena.jpg|right|thumb|Rakúsky parlament]]'''Rakúsko''', dlhý tvar '''Rakúska republika'''Rakúska republika ({{v jazyku|deu|Österreich}}), je spolkový štát v [[Stredná Európa|strednej Európe]] s parlamentnou [[demokracia|demokraciou]]. Krajina je od roku [[1955]], keď ju opustili vojská víťazných mocností druhej svetovej vojny, členom [[Organizácia spojených národov|OSN]] a od roku [[1995]] členom [[Európska únia|Európskej únie]].'''
== Dejiny Rakúsko ==
 
== Dejiny Rakúsko ==
{{Hlavný článok|Dejiny Rakúska}}
Približne medzi rokmi 700 pred Kr. – 450 pred Kr. bola na území dnešného Rakúska [[halštatská kultúra]]. V rokoch 450 pred Kr. až zhruba do prelomu letopočtov tu žili [[Kelti]] ([[laténska kultúra]]). V 1. – 5. storočí tu boli [[Staroveký Rím|rímske]] provincie ''Norikum'', ''Récia'' a ''Panónia''.
 
V 5. storočí sa v rámci sťahovania národov konali vpády [[Germáni|Germánov]] a [[Huni|Hunov]]. V 6. storočí prišli [[Slovania]], neskôr (najmä v 8. storočí) [[Bavori]]. Slovania v dnešnom Rakúsku vytvorili okrem iného slovanské [[Korutánske kniežatstvo]] (Karantánia).
 
Roku [[788]] boli dovtedajšie [[Korutánske kniežatstvo]] a grófstvo [[Traungau]] premenené na [[Korutánska marka|Korutánsku marku]] a [[Avarská marka|Avarskú marku]] v rámci [[Bavorské vojvodstvo|Bavorska]] (ktoré zas patrilo do [[Franská ríša|Franskej ríše]])<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Veber|meno=Václav|odkaz na autora=|spoluautori=a kol.|titul=Dějiny Rakouska|vydanie=|miesto=Praha|vydavateľ=Nakladatelství Lidové noviny|rok=2002|isbn=80-7106-491-2|poznámka=ďalej len ''Dějiny Rakouska''|strany=48–61|jazyk=}}</ref>. Roku [[799]] bola oddelená správa Bavorska (vrátane dnešného západného Rakúska) od spoločnej správy Avarskej marky (od konca 9. storočia nazývanej Východná marka) a Korutánskej marky (vrátane dnešného východného Rakúska), nazývaných v 9. storočí spolu "východné oblasti". V 9. storočí patrilo severovýchodné Rakúsko k [[Veľká Morava|Veľkej Morave]]. V roku [[863]] Franská ríša oddelila správu Východnej marky od Korutánskej marky:
* Východná marka tvorila základ budúceho (a dnešného) vlastného Rakúska. V prvej polovici 10. storočia bola dočasne (najvýchodnejšie časti až do 11. storočia) obsadená [[Starí Maďari|starými Maďarmi]]. Potom (po [[955]]) bola opäť markou [[Východofranská ríša|Východofranskej ríše]]. Od roku [[976]] tu vládli [[Babenbergovci]].<ref>''Dějiny Rakouska''. S. 61–73.</ref> Od konca 10. storočia je doložené označenie tohto ich územia ako "Rakúsko". Od roku [[1156]] bolo premenené na samostatné vojvodstvo v rámci [[Rímskonemecká ríša|rímsko-nemeckej ríše]]. Po vymretí Babenbergovcov v roku [[1251]] vypukli spory o takzvané ''babenberské dedičstvo'' medzi [[Česko|českými]] [[Přemyslovci|Přemyslovcami]] a [[Uhorsko|uhorskými]] [[Arpádovci|Arpádovcami]]. V roku [[1278]] porazil [[Rudolf I. Habsburský]] [[Přemysl Otakar II.|Přemysla Otakara II.]] a vytvoril základ panstva [[Habsburgovci|Habsburgovcov]].<ref>''Dějiny Rakouska''. S. 114–120.</ref>
 
* Korutánsko bolo čoskoro pripojené k vlastnému Bavorsku, v roku [[976]] bolo od neho znova oddelené ([[Korutánske vojvodstvo]]) a postupne vystriedalo viacero vlastníkov, až kým v roku 1335 pripadlo rakúskym [[Habsburgovci|Habsburgovcom]] (teda Rakúsku).
V roku [[1526]] rakúskym Habsburgovcom pripadli aj [[Česko|Čechy]] a [[Uhorsko]] a vznikla tak tzv. [[habsburská monarchia]]. V [[1556]] sa [[Ferdinand I. (Svätá rímska ríša)|Ferdinand I.]] z rodu Habsburgovcov stal aj cisárom [[Rímskonemecká ríša|Rímskonemeckej ríše]]. V rokoch [[1593]] – [[1609]] sa konala [[pätnásťročná vojna]] s [[Osmanská ríša|Osmanskou ríšou]], [[1618]] – [[1648]] [[tridsaťročná vojna]]. V roku [[1683]] boli porazení Turci pri Viedni.
 
V rokoch [[1701]] – [[1714]] sa konala [[vojna o španielske dedičstvo]] kde Habsburská monarchia získala ďalšie územia<ref>''Dějiny Rakouska''. S. 120–331.</ref>. V roku [[1713]] bola vydaná [[Pragmatická sankcia (1713)|pragmatická sankcia]]. [[Mária Terézia]] a jej syn [[Jozef II. (Svätá rímska ríša)|Jozef II.]] centralizovali štátnu moc, zaviedli aj reformy podporujúce hospodársky rozvoj.<ref>''Dějiny Rakouska''. S. 332–368.</ref>
 
Roku [[1804]] bola habsburská monarchia transformovaná na [[rakúske cisárstvo]], v roku 1806 zas naopak zanikla [[Rímsko-nemecká ríša]]. V roku [[1815]] vytvorilo Rakúsko spolu s [[Prusko (brandenbursko-pruská monarchia)|Pruskom]] a [[Rusko]]m [[Svätá aliancia|Svätú alianciu]]. Po revolúcii [[1848]]-[[1849|49]] nastúpil v monarchii tvrdý policajný režim, takzvaný [[Bachov absolutizmus]]. V roku 1867 bolo rakúske cisárstvo transformované na [[Rakúsko-Uhorsko]].<ref>''Dějiny Rakouska''. S. 369–471.</ref>
 
Roku [[1879]] vznikol [[Trojspolok (prvá svetová vojna)|Trojspolok]]. Po [[Sarajevský atentát|sarajevskom atentáte]] na následníka trónu [[František Ferdinand d’Este|Františka Ferdinanda d'Este]] v roku [[1914]] bola vyhlásená vojna [[Srbsko|Srbsku]] a začala sa [[prvá svetová vojna]]. V nej bolo [[Rakúsko-Uhorsko]] spolu s [[Nemecko]]m porazené, čo malo za následok rozpad ríše na nástupnícke štáty.
 
V roku [[1918]] vznikla tzv. [[prvá rakúska republika]], ktorá zápasila s obrovskými hospodárskymi problémami, ktoré nedokázali nestabilné vlády vyriešiť. Až v roku [[1933]] [[Engelbert Dollfuss]] nastolil autoritatívny režim, avšak i on musel čeliť vážnym problémom, najmä vzostupu rakúskeho nacizmu. Pokus rakúskych nacistov o prevrat v roku [[1934]] síce skončil neúspechom, Rakúsko však muselo čeliť stále väčšiemu tlaku [[Adolf Hitler|Hitlerovho]] Nemecka, ktoré si nakoniec 18. marca [[1938]] vynútilo „pozvanie“ k [[anšlus]]u Rakúska.<ref>''Dějiny Rakouska''. S. 472–543.</ref> Anšlus podporila v referende väčšina Rakúšanov.<ref>"[http://www.ceskatelevize.cz/ct24/svet/1460726-anslus-rakouska-obet-ci-spoluvinik-hitlerovych-cinu Anšlus Rakouska: Oběť, či spoluviník Hitlerových činů?]". Česká televize. 12. marec 2013.</ref>
 
Ako súčasť [[Nacistické Nemecko|Tretej ríše]] sa Rakúsko zúčastnilo [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]], v ktorej zahynulo približne 300 000 rakúskych mužov.<ref>"[http://www.tyden.cz/rubriky/zahranici/evropa/hitlera-vitali-jasotem-za-nacismu-bylo-i-dobre_263702.html Rakouské (ne)oběti: Hitlera vítali jásotem. Za nacismu bylo i dobře]". Týden, 12. marec 2013.</ref>
 
V roku [[1945]] bolo oslobodené [[Sovietska armáda|sovietskou armádou]] a Spojencami a rozdelené do okupačných zón [[Spojené štáty|USA]], [[Spojené kráľovstvo|Spojeného kráľovstva]], [[Francúzsko|Francúzska]] a [[ZSSR]]-Sovietsky zväz. Vznikla 2. rakúska republika. V roku [[1955]] bola s okupačnými štátmi podpísaná tzv. "štátna zmluva" o nezávislosti Rakúska a zákon o neutralite,<ref name="ref1">''Dějiny Rakouska''. S. 544–596.</ref> ktorý bol podmienkou odsunu okupačného sovietskeho vojska. Rakúsko sa nezaradilo do východného bloku, čo umožnilo jeho pozoruhodný hospodársky vzostup a [[Prosperita|prosperitu]]. Od [[1995]] je členom [[Európska únia|Európskej únie]].<ref name="ref1" />
 
V roku [[1986]] sa Rakúsko dostalo do medzinárodnej izolácie potom, čo bol za prezidenta zvolený bývalý generálny tajomník [[OSN]] [[Kurt Waldheim]], o ktorom vyšlo najavo, že má nacistickú minulosť.<ref>"[http://www.ceskatelevize.cz/ct24/archiv/1464055-kurt-wadlheim-generalni-tajemnik-osn-a-prezident-rakouska-s-nacistickou-minulosti Kurt Wadlheim – generální tajemník OSN a prezident Rakouska s nacistickou minulostí]". Česká televize. 19. január 2008.</ref>
 
== Geografia ==
=== Povrch ===
Približne 60 % krajiny je hornatého charakteru. Povrch štátu pokrýva, až na malú oblasť severne od [[Dunaj]]a a na východe, mohutný masív [[Alpy|Álp]]. Rakúsko je po [[Švajčiarsko|Švajčiarsku]] druhý najhornatejší štát [[Európa|Európy]]. Celé [[Východné Alpy]] sa delia na tri súbežné pásma, z ktorých najväčšie výšky dosahuje stredné pásmo vo [[Vysoké Taury|Vysokých Taurách]] ([[Grossglockner]] {{m|3798|m}}) a [[Ötztalské Alpy|Ötztalských Alpách]]. Jednotlivé pásma sú navzájom oddelené dlhými pozdĺžnymi údoliami riek [[Inn]], [[Salzach]] (Salica), [[Enža]], [[Dráva]] a [[Mura (rieka)|Mura]]. Severné pásmo, tvorené vápencami, sa začína pri [[Bodamské jazero|Bodamskom jazere]] [[Algavské Alpy|Algavskými Alpami]], pokračuje [[Severotirolské Alpy|Severotirolskými]] a [[Salzburské Alpy|Salzburskými Alpami]] a končí [[Rakúske Alpy|Rakúskymi Alpami]] ([[Dachstein]] – {{m|2995|m}}) a [[Viedenský les|Viedenským lesom]]. Najmohutnejšie je stredné pásmo, z tvrdých kryštalických hornín, tvoria ho [[Ötzalské Alpy]], [[Zillertalské Alpy]], [[Vysoké Taury]], [[Nízke Taury]] ([[Hochgolling]] – {{m|2863|m}}), [[Norické Alpy|Norické]] a [[Cetické Alpy]] na východe. Z južných vápencových Álp sú v Rakúsku pohraničné [[Karnské Alpy]] ([[Kellerwand]] – {{m|2770|m}}) a [[Karavanky]].
 
Alpské predhorie tvorí na severe k [[Malá dunajská kotlina|Dunajskej kotline]] sa tiahnúca [[Rakúska žulová plošina]] a [[Hauskuck]]. Územie severne od [[Dunaj]]a vypĺňa najjužnejšia časť [[Česká vysočina|Českej vysočiny]]. Z nej patrí Rakúsku čiastočne južná [[Šumava]], [[Novohradské hory (Česko)|Novohradské hory]], a hlavne na ne nadväzujúci rozsiahly [[Dunkelsteinský les]] a pohraničné [[Karnské Alpy]]. Na severovýchod zasahujú okrajovo [[Západné Karpaty]], pri pokračovaní [[Malé Karpaty|Malých Karpát]]. [[Nížina|Nížiny]] ležia na severovýchode pozdĺž Dunaja (predovšetkým [[Alpské predpolie]] a [[Viedenská panva]] s [[Moravské pole|Moravským poľom]]), ale i na juhovýchode v [[Štajersko (spolková krajina)|Štajersku]], ktoré je pre podobnosť svojej krajiny s talianskym [[Toskánsko]]m nazývané tiež Štajerská Toskána.
 
Z celkové plochy Rakúska (83 &nbsp;871,1km1&nbsp;km²) pripadá na pahorkatiny a nížiny približne jedna štvrtina. Iba 32 % územia leží nižšie než {{Mnm|500}} a 43 % rozlohy je zalesnených. Najnižšie položené miesto sa nachádza pri hranici s Maďarskom v [[Apetlon]]e ([[okres Neusiedl am See]] – [[Burgenland]]) {{Mnm|114}} Naproti tomu, najvyššie položeným miestom je vrch [[Grossglockner]] ({{Mnm|3798}}).
 
=== Vodstvo ===
Rakúsko má 8 823 054 obyvateľov (odhad z januára 2018). Má relatívne nízku hustotu obyvateľstva - približne 104 obyvateľov/km². V náboženstve má úplnú prevahu [[rímskokatolícka cirkev]] (84%). Rozsiahla časť Rakúska je neobývaná, keďže 2/3 krajiny pokrývajú [[Alpy]]. V skutočnosti žije každý tretí Rakúšan v piatich veľkých mestách krajiny: [[Viedeň]] (má 1 766 000 obyvateľov), [[Graz]] (240 000 obyvateľov), [[Linec]] (205 000 obyvateľov), [[Salzburg]] (148 000 obyvateľov) a [[Innsbruck]] (122 000 obyvateľov).
 
Úradným jazykom je [[nemčina]]. Obyvateľstvo tvorí 98 % nemecky hovoriacich. Zvyšné dve percentá sú [[Slovinci|slovinské]] (v [[Korutánsko (spolková krajina)|Korutánsku]]), [[Chorváti|chorvátske]] (v [[Burgenland]]e), [[Maďari|maďarské]], [[Česi|české]] a [[Slováci|slovenské]] národnostné skupiny a jazykové menšiny.
 
[[Chorváti|chorvátske]] v [[Burgenland]]e,
 
[[Maďari|maďarské]], [[Česi|české]] a [[Slováci|slovenské]] národnostné skupiny a jazykové menšiny.
 
[[Súbor:Mariazell - Basilika1.JPG|right|thumb|Bazilika v [[Štajersko|štajerskom]] [[Mariazell]]i je najvýznamnejším rakúskym rímskokatolíckym pútnickým miestom.]]
=== Náboženstvo ===
Sčítanie obyvateľstva z roku 2011 nemohlo z právnych dôvodov zahŕňať položku náboženstvo.<ref>https://www.statistik.at/web_de/frageboegen/registerzaehlung/index.html</ref> Preto najnovšie dostupné výsledky pochádzajú z roku 2001. Podľa údajov z roku 2001 žilo v Rakúsku 5 915 421 [[Latinská cirkev|rímskych katolíkov]], čo predstavuje 73,6 % obyvateľov krajiny. Rakúsko patrí a patrilo k prevažne rímskokatolíckym krajinám Európy. K príslušníkom [[Protestantizmus|protestantských]] cirkví sa hlási 376 150 obyvateľov, čo predstavuje 4,7 % obyvateľstva. Z nich sa väčšina hlási k [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania|evanjelickej cirkvi a. v.]] (354 559 obyvateľov) a menšia časť k [[Kalvinizmus|reformovanej]] cirkvi (19 463 obyvateľov).
 
Tretím najpočetnejším náboženstvom je [[islam]]. Vyznáva ho 338 988 obyvateľov, čo predstavuje 4,3 % obyvateľstva krajiny. Hlásia sa k nemu hlavne obyvatelia tureckého, albánskeho a bosniackeho pôvodu. Ich počet sa permanentne zvyšuje a v porovnaní so štatistikou z rok 1991 sa takmer zdvojnásobil. K príslušníkom [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávnych cirkví]] sa hlási 174 385 obyvateľov, čo predstavuje 2,2 % obyvateľstva krajiny. Patria k nim obyvatelia srbského, bulharského, gréckeho, rumunského a ruského pôvodu. Najviac z nich sa hlási k srbskej pravoslávnej cirkvi (74 198 obyvateľov). K [[Budhizmus|budhizmu]] sa hlási 10 402 obyvateľov (0,2 % obyvateľstva štátu). Minority tvoria aj [[Svedkovia Jehovovi]] (23 206), [[Starokatolícka cirkev|starokatolíci]] (14 621), [[Judaizmus|židia]] (8 140), [[adventisti siedmeho dňa]] (4 222) [[hinduisti]] (3 629), [[sikhovia]] (2 794), [[baptisti]] (2108) a iní. Bez vyznania je 17,1 % obyvateľov krajiny.
 
== Hospodárstvo ==
 
== Zaujímavosti ==
* '''''V Rakúsku sa namiesto [[pozdrav]]u "Guten Tag" -(=Dobrý deň- ), ktorý je bežný vo väčšine [[Nemecko|Nemecka]] (a inde v Európe), ako základný pozdrav používa pozdrav „Grüß Gott“ -(=Pozdrav Pán Boh- ). Tento pozdrav sa používa úplne univerzálne a počas celého dňa. Odpoveďou na tento pozdrav je taktiež „Grüß Gott“.'''''
* '''''V [[nedeľa|nedeľu]] sú všetky potraviny (vrátane [[supermarket|supermarkety]]ov) a [[obchod]]y zatvorené. Výnimkou sú reštaurácie, pohostinstvá a benzínové pumpy.'''''
* Originálne slovenské pomenovanie ''Rakúsko'' (historicky ''Rakúsy'', neskôr ''Rakousy'') pochádza od pohraničného hradu Rakús/Rakous, neskôr Ratgoz (dnes Raabs na sútoku moravskej a rakúskej rieky Dyje). Hrad Rakús sa spomína  v ''Kosmovej'' Kronike českej okolo roku 1100  „Gotfridi in castrum ''Racouz''". Podľa neho pomenovali okolité územie a neskôr celú zem. Tento názov používa tiež čeština ako ''Rakousko'' a v minulosti tiež poľština ako ''Rakusy''<sup>[</sup>. Používanie pomenovania Rakúsko je doložené od 10. stor.
*'''V rakúsku sa nachádzajú rôzne miesta do, ktorých sa dá cestovať za kúlturou. Viac info. nájdete'''
 
*'''tu.:'''https://www.austria.info/sk/vyletne-ciele/mesta
== Referencie ==
*
<references />
*
 
*'''Externé odkazy'''
== Iné projekty ==
{{Projekt|wikt=Rakúsko|commonscat=Austria}}
 
*'''== Externé odkazy''' ==
* [http://www.hofburg.at/ '''spolkový prezident''']
* [http://www.bundeskanzlerhofburg.at/ '''Úradspolkový spolkového kancelára'''prezident]
* [http://www.nationalratbundeskanzler.at/ '''rakúskaÚrad Národnáspolkového rada (parlament)'''kancelára]
* [http://www.nationalrat.at/ rakúska Národná rada (parlament)]
 
{{Rakúske spolkové krajiny}}
7 569

úprav